Rozvoj slovenskej drámy a divadla po roku 1918

Rozvoj slovenskej drámy a divadla po roku 1918

SLOVENSKÁ DRÁMA MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI (1918 – 1945)

V medzivojnovom období vznikli na Slovensku tri profesionálne divadlá – Slovenské národné divadlo v Bratislave (1920), Východoslovenské národné divadlo v Košiciach (1924) a Slovenské ľudové divadlo v Nitre (1939).

Proces formovania slovenského profesionálneho divadelníctva po roku 1918 bol pomalý a zložitý – málo slovenských hercov, režisérov, dramaturgov i slovenských divadelných hier. Rozvoj drámy zaostával za poéziou a prózou.

Okrem hier Jozefa Gregora-Tajovského sa do repertoáru slovenských divadiel postupne dostávajú najmä hry Ivana Stodolu a Júliusa -Ivana.

K prvým profesionálnym slovenským hercom patrili Andrej Bagar, Ján Borodáč, Jozef Kello, Oľga Borodáčová-Országhová a Hana Meličková.

ZNAKY DRÁMY:

• próza/verš,
• sujetovosť,
• dejovosť,
• prítomný čas,
• dynamický motív,
• dialogickosť/prípadný monológ,
• hovorovosť/obraznosť,
• dianie a akčnosť.

EXPRESIONIZMUS: (fr. expression - výraz)

• jeden zo smerov moderného avantgardného umenia prvej štvrtiny 20. storočia,
• vznikol v Nemecku,
• v literatúre vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne stratený v odľudštenom svete,
• zároveň vyjadruje túžbu po vytvorení nového ľudstva na základe všeobecného zbratania.

EXPRESIONIZMUS V DRÁME:

1. zobrazenie skutočnosti podlieha naturalizmu (detailné opisy aj tých najodpudivejších scén a zážitkov, realizmus (diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti), romantizmus (postavy túžia po harmónii, po lepšom, krajšom živote, po láske),
2. psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom (dominujú pocity bolesti, prázdnoty, bezmocnosti, zúfalstva a beznádeje)
3. subjektívnosť autora (napísané v 1. os. sg.)
4. častým kompozičným postupom je kontrast

IVAN STODOLA

Jožko Púčik a jeho kariéra

- veselohra; „satira na falošne chápaný humanizmus“ so znakmi tragikomédie a frašky

- hlavnou postavou je svedomitý, dobrácky úradník Jožko Púčik, zamestnanec dobročinného spolku Humanitas

Jožko je zamestnaný v spolku zatiaľ iba na skúšobnú dobu. Keďže práve uplynul rok, teší sa, že pani predsedníčka ho určite zamestná natrvalo. Prácu by veľmi potreboval, predtým bol nezamestnaný a teraz zo svojho malého platu podporuje i sestru, jej dve deti a spláca aj dlžobu po nebohom švagrovi. Zverí sa Rohatému so svojimi ťažkosťami a prezradí mu i to, že sa mu páči kolegyňa, slečna Vierka. Poprosí Rohatého, aby sa zaňho u nej prihovoril. Rohatý si žiada od Púčika protislužbu. Povie mu, že vyhodil z domu ženu aj s deťmi, lebo svokor mu nezaplatil sľúbené veno. Podľa rozhodnutia súdu jej musí platiť výživné, a keďže nemal peniaze, vzal si z pokladnice tritisíc korún. Žiada Jožka, aby ten dlh vzal pred predsedníčkou na seba.

Do kancelárie vstupuje predsedníčka. Odovzdá Jožkovi obálku so 40 000 korunami a prikáže mu, aby ich uložil do stola. Zároveň si pýta tritisíc korún z pokladnice. Rohatý jej vysvetľuje, že Jožko je v takej biede, že si požičal z pokladnice tritisíc korún. Predsedníčku to veľmi rozčúli a Jožko už stráca nádej na stále zamestnanie. Za Púčikom prichádza jeho sestra – je biedna, staromódne oblečená a uplakaná. Oznamuje mu, že nedostala trafiku, ktorú jej sľúbili, lebo Jožko ju podporuje, a teda nie je úplne bez pomoci. Kým vyprevadí sestru, odovzdá Jožko kľúčik od písacieho stola Rohatému. Ten si rýchlo vezme zo stola obálku a odchádza z kancelárie. Predsedníčka sa vráti a pýta si obálku od Púčika. Rohatý, ktorý sa medzitým tiež vrátil, mu podáva kľúče. Jožko otvára zásuvku, tá je však prázdna. Rohatý na príkaz predsedníčky telefonuje na políciu. Púčika zatknú a odvádzajú ho. Rozhorčená predsedníčka za ním kričí, že je ich hanbou a že ho vyhadzuje zo zamestnania.

Jožka vo väznici vypočúva sudca, potom prichádza za ním advokát a napokon lekár. Nikto od neho nečaká pravdu, iba to, aby sa rýchlo priznal. Jožko je však pokojný, neobáva sa, je presvedčený, že ho oslobodia, veď je nevinný a on verí v spravodlivosť. Púčik svojim návštevníkom väčšinou odpovedá citátmi z Biblie, čím ich doháňa k šialenstvu. Navštívi ho aj predsedníčka spolku. Jožko ju nechce ani vidieť, je urazený, pretože ho nespravodlivo obvinila. Predsedníčka ho upovedomí, že prichádza za ním ako za prípadom, lebo povinnosťou ich spolku je starať sa o zlodejov a ich príbuzných. Spolok už aj poslal podporu jeho sestre. Do cely prichádza predsedníčka Benevolencie, ďalšieho dobročinného spolku, pani Kačičková. Aj ona mu oznámi, že navštívila jeho sestru a dala jej, čo potrebovala pre seba a pre deti. Obe predsedníčky sa o Jožka pohádajú. Jožka navštívi i sestra, je usmiata, elegantne oblečená. Označuje ho za šľachetného hrdinu. Ďakuje Jožkovi, že sa za nich obetoval. Majú sa odvtedy oveľa lepšie, spolok Humanitas jej posiela stravu, Benevolencia šaty. Jožko jej vyčíta, že za to všetko musí on zaplatiť svojou cťou. Po jej odchode si to však celé rozmyslí a rozhodne sa vypovedať (proti sebe, aby pomohol sestre).

Sudca chce Jožka vypočúvať v kancelárii spolku Humanitas. Ešte pred ich príchodom Rohatý potajomky vráti peniaze do predsedníčkinej kancelárie. Sudca vypočúva i ostatných zamestnancov. Tí vypovedajú v prospech Jožka a podozrenie sa začína obracať na Rohatého. Rohatý rýchlo pripomenie, že kanceláriu predsedníčky ešte neprezreli. Prichádza i Jožkova sestra, ktorá má dostať trafiku od Humanitasu, ak Jožka odsúdia. Sudca vyzve Jožka, aby konečne povedal pravdu. Ten si začne vymýšľať nový životopis s rodičmi alkoholikmi, s bitkárskou mladosťou a s krádežami v obchodoch. Prizná sa, že peniaze ukradol on, a tvrdí, že ich všetky prehýril. Pani predsedníčka omdlieva od hrôzy, akého človeka zamestnávala. Sudca je spokojný a sľubuje Jožkovi menší trest. Práve vtedy sa však nájdu peniaze v kancelárii predsedníčky. Sudca vynadá Púčikovi, že celý čas klamal a vymýšľal si. Nikto nechápe, ako sa peniaze dostali do predsedníčkinej kancelárie. Rohatý vymyslí verziu, podľa ktorej mala určite dve obálky a došlo asi k ich zámene. Predsedníčka sa snaží udobriť si Jožka, ale on sa cíti dotknutý. Vtedy prichádza Kačičková a ponúka Jožkovi a Vierke (kolegyni, ktorá sa mu páčila) zamestnanie v spolku Benevolencia. Keď mu Vierka láskavo vyčíta, prečo chcel zobrať vinu na seba, odpovie jej, že to bola jeho jediná príležitosť urobiť kariéru.

Bačova žena:

- tragédia

- skladá sa z 3 dejstiev:

1. dejstvo - biedna, ale čistá izba, kde býva bača Mišo so ženou a s dvoma synmi
2. dejstvo - kaštieľ
3. dejstvo - salaš medzi vysokými vrchmi

Eva je ženou baču Miša. Mišo je jej druhý manžel, prvý, bača Ondrej Muranica, odišiel pred rokmi do Ameriky. V bani, kde pracoval, došlo k výbuchu a Eva dostala oznámenie od spoločnosti, že jej manžel zomrel pri nešťastí. Eva má dvoch synov – Ondríka z prvého a Miška z druhého manželstva. Rodina žije na svätojurskom panstve v chudobe, skromne, ale v šťastí a porozumení. Ich pohodu narúša jedine nenávisť Evinej bývalej svokry, ktorá jej nevie odpustiť, že sa znovu vydala. Je presvedčená, že jej syn nezomrel, veď jeho mŕtvola sa nenašla. Bača Mišo sa vracia domov s chýrom, že svätojurské panstvo kúpil akýsi „Amerikán“. Po príchode nového pána v ňom Eva spozná svojho prvého manžela, o ktorom si myslela, že je mŕtvy.

Ondrej sa nasťahuje do kaštieľa a celý majetok dá prepísať na Evino meno. Zoberie si k sebe aj matku, dáva pohostiť celé služobníctvo. Zavolá si starého baču a spolu spomínajú na roky, ktoré strávili medzi horami. Ondrej mu rozpráva, ako v Amerike v tmavých baniach túžil za tými horami a lúkami. Dá si zavolať Miša, a aby sa ho zbavil, navrhuje mu, že mu zaplatí cestu do Ameriky, vybaví mu slušnú prácu a ešte pridá aj šek na 15 000 dolárov. On súhlasí, ale iba ak pôjde s Evou. Ondrej rieši situáciu kruto: vyháňa Miša z panstva a zbavuje ho miesta baču. Zdesená Eva sa vyberie za ním do kaštieľa a prosí ho o zmilovanie. Ondrej sa jej vyhráža, že jej zoberie syna. Žiada ju, aby sa k nemu vrátila. Eva sa mu snaží vysvetliť, že nemôže opustiť Miša, ktorý ju zachránil pred biedou a je dobrým otcom obidvom deťom. Ondrej porozpráva Eve, že pri výbuchu v bani stratil pamäť. Nemal pri sebe žiadne doklady, iba svoje našetrené peniaze. Pamäť sa mu vrátila až po rokoch, pri železničnom nešťastí. Prvou loďou sa vybral domov. Chcel Evu prekvapiť a zastavil sa na pozemkovom úrade, aby jej za našetrené peniaze kúpil aspoň kúsok role. Na úrade sa dozvedel, že za toľké peniaze môže kúpiť celé svätojurské panstvo, ktoré je práve na predaj. Tak sa stal majiteľom kaštieľa a celého panstva i so služobníctvom.

Eva je zmätená a nešťastná, nevie, čo má robiť. Majetok a bohatstvo nechce, jej najväčším pokladom sú synovia. Miša však zožiera žiarlivosť, a keď ho Eva prosí, aby spoločne odišli do Ameriky, vyhlási, že on sa už rozhodol – odíde a zoberie aj syna Miška a ona nech si zostane na svojom panstve. Eva si zúfa. Vtom prichádza aj Ondrej a oznamuje Eve, že syn Ondrík je u neho a nemieni ho už Eve vrátiť. Medzi chlapmi sa strhne bitka. Eva, ktorú sa žiarliví muži chystali pripraviť o oboch synov, spácha samovraždu – prekole sa nožom. Jej posledné slová sú: „Teraz ma už obidvaja máte.“

Július BARČ-IVAN

Matka

- psychologická dráma matky, ktorá chce zabrániť, aby jeden syn zabil druhého

- je to dráma dvoch bratov, navonok podfarbená aj sociálne (vysťahovalectvo, ťažké pracovné podmienky v bani; Paľo sa vráti z Ameriky chudobný a Jano, ktorý získal jeho čiastku po otcovi, mu to vyčíta), ale je to predovšetkým psychologická dráma o žiarlivosti (milujú to isté dievča), o materinskej láske, o pripravenosti človeka niesť svoj kríž (matka trpí tým, že má od Boha „dar“ vidieť dopredu, čo sa stane).

- dej sa odohráva v chudobnej baníckej chalupe.

KOMPOZÍCIA

- 3 dejstvá

1. expozícia: Predstavenie postáv – matka Anna Pavlíčka, suseda Mara. Matka má vidinu, že sa syn Paľo vráti z Ameriky. Predpríbeh – matka v spomienkach priblíži to, čo sa stalo s otcom rodiny, prv než začína dej drámy.
2. kolízia: Paľo sa vracia presne tak, ako ho matka vo vidine videla. Jano ho privíta s nenávisťou a posmechom.
3. kríza: Kata, za ktorou od odchodu Paľa chodí Jano, sa priznáva Pavlíčke, že stále ľúbi Paľa. Odmieta dvorenie Jana. Matka má vidinu, v ktorej brat zabije brata. Matka prosí Paľa, aby za Katou nechodieval.
4. peripetia: Paľo ide za paholka ku Katiným rodičom, chcú sa s Katou vziať.
5. katastrofa: Jano zaútočí na Paľa nožom, matka zhasne svetlo a náročky ho pomýli. Jano zabije ju.

POSTAVY

Matka (Anna Pavlíčka)

- typická expresionistická postava s ťažkou životnou cestou, rozorvaným životom, nadprirodzenou schopnosťou

- je vdova, ktorej muža zabilo pri výbuchu v bani; pred nešťastím mala vidinu, snažila sa muža zadržať, aby nešiel do práce, ale on napriek tomu sfáral

-schopnosť vidieť, čo sa stane s jej najbližšími, nesie ako kríž od Boha; verí, že mŕtvy muž ožil v povahe syna Jana a vie, že po jej smrti ona ožije v synovi Paľovi

- vychovávala Paľa tak, aby Janovi ustupoval

- nechce prijať osud ako hotovú vec, búri sa proti tomu, čo videla

- ľudia v dedine jej nerozumejú, myslia si o nej, že je bláznivá a že nemá rada rovnako svojich dvoch synov; matka sa vie povzniesť nad verejnú mienku

- v deji sa pohybuje od jedného syna k druhému; najprv sa zastane Paľa, potom predstiera, že sa s ním rozchádza a vyháňa ho z domu a naoko podporuje Jana

Jano

- mocný, tvrdý chlap, potešil sa z odchodu brata do Ameriky, lebo mu ostala aj bratova čiastka majetku

- žiarlivosť ho viedla k tomu, aby brata vyštval z domu; dal mu peniaze na cestu a zato získal Paľov majetok

- páčilo sa mu bratovo dievča (Katka); klamal, že sa Paľo v Amerike bude ženiť

- takmer rok sa kvôli matke snaží žiť s bratom bok po boku, ale niet medzi nimi bratskej lásky

- nemá kamarátov, navádza susedovho Martina na alkohol, hoci vie, že nie je zvyknutý piť (Martinova matka ho chráni pred alkoholom, aby nebol ako otec – pijan.)

- neodpustí bratovi, že Kata nevie na neho zabudnúť; je násilnícky, vyhráža sa bratovi smrťou

- matka mu vlastnou smrťou zabráni stať sa bratovrahom

- smrť matky ťažko nesie, nedostane odpoveď na otázku, ako mohla chcieť, aby ju zabil; nechce sa ukryť pred zodpovednosťou, povie susede, aby oznámila, že zabil svoju matku; chce hľadať niekoho, kto by mu pomohol očistiť svedomie

Paľo

- mierny, poslušný, matkou vedený k ústupčivosti od malička; trápi sa, ale chce postupovať, ako si matka želá

- nepochopí hneď, že ho matka chráni pre Janom a myslí si, že ho už nemá rada; neskôr pochopí, že ho radšej vyhnala z domu, len aby ho zachránila

- v Amerike sa mu nedarilo, nemal šťastie na dobrú robotu (pracoval v bani) – prepustili ho

- vráti sa aj preto, lebo sa dozvie, že Jano začal chodievať za Katou; Paľo sa presťahuje k Tomčíkovcom (Kate) a robí paholka

- pochopil, že dostal od matky dedičstvo – lásku a miernosť; Janovi navrhne, že vezme vinu na seba, ale Jano odmietne