Téma boja za národné oslobodenie v čase 2. svetovej vojny

Téma boja za národné oslobodenie v čase 2.svetovej vojny

Mala 3 fázy:

1. 1945 – 1948

Doznievali tendencie z medzivojnového obdobia a vychádzali hlavne diela autorov lyrizovanej. Kritika sa k týmto dielam postavila veľmi nepriaznivo a lyrizovaná próza sa dostala do krízy. Vznikli nové požiadavky, dôraz sa kladie na potrebu zobraziť súčasnosť, hlavne SNP a protifašistický odboj.

1. 1948 – 1954

Obdobie presadzovania socialistického realizmu. Literatúra podliehala centrálnemu riadeniu a autori si mohli vybrať len s obmedzeného okruhu tém.

1. 1954 – 1964

Zaznamenávajú sa prvé signáli pozitívnych zmien, ktoré umožnili autorom, aby sa prezentovali ako samostatné osobnosti. Nová orientácia literatúry sa upevňovala aj v literárnych časopisoch Romboid, Revue svetovej literatúry, Mladá tvorba.

Kolíska – Alfonz Bednár

Literárny druh: epika

Literárny žáner: novela

Téma: okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov, kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch

- autorovi nešlo o zachytenie dramatických situácií počas SNP, ale o psychológiu ľudí – zachytáva ich myšlienky, pocity, výčitky svedomia, spomienky

- využíva striedanie časových pásiem – naraz pracuje s líniou minulosti a prítomnosti, ktoré spájajú hlavné postavy Zita, jej manžel Mišo Černek a bývalý priateľ Majerský;prevažuje retrospektíva – cez spomienky sa dostávame do minulosti

Jazyk: jednoduchý hovorový + francúzske a nemecké výrazy (Herr, Obmann, Oberscharfuhrer, Oberleutnant )

Postavy:

Zita Černeková – pekná, mladá, chudobná žena, manželka Miša Černeka, s ktorým má syna

Mišo Černek – starostlivý, miluje Zitu, tvrdý vodca partizánskej skupiny

Jozef Majerský – nespravodlivý, lakomý, vypočítavý. Keď Zita s matkou pracovali na statku v Čechách, kde bol správcom, zaľúbil sa do Zity. Čakala s ním aj dieťa, o ktoré však prišla, nakoniec sa dozvedela, že Majerský má už ženu aj dieťa. Matka jej zakázala stretávať sa s ním. Majerský ju a jej matku obviní z krádeže a ony musia majer opustiť.

Jano Ragala – na Majerského odporúčanie si vzal Zitu za ženu. Bol krutý a bil ju. Pridal sa k zlodejskej skupine, zastrelili ho

Nemeckí vojaci (okupanti) – zapaľovali domy, vraždili ženy a deti, vyhľadávali partizánske skupiny, ktoré potom vyvražďovali

Obsah:

Zita si pri počúvaní rádia spomenie na rok 1945. Na dedinu, v ktorej žila (Lieskovec), ktorú obsadili Nemci, pálili domy, vraždili ženy a deti, na to, ako sa ľudia navzájom udávali. Jeden večer sa k Zite prišiel ukryť Majerský. Nezvládal fungovať v partizánskej skupine lebo trpel vážnou chorobou očí. Nevedel, že je vydatá za Miša, mal výčitky svedomia, za to ako jej ubližoval a za to že ju teraz ohrozuje. Kým bol schovaný v izbe Zita mu popri kolísaní syna varila večeru, keď v tom do jej kuchyni vtrhli nemci. Veliteľovi pripomínal zvuk kolísky jeho domov. Vojaci začali byť veľmi dotieravý, začali Zitu urážať. Majerský sa bál že ho nájdu a ublížia Zite tak ušiel oknom. Keď vojaci počuli streľbu vybehli von. Po chvíli sa vrátili s jedným zraneným a jedným mŕtvym. Vzápätí doniesli do kuchyne zraneného Majerského. To on na nich strieľal z potoka. Zita počúva rádio, kde odsúdili Majerského na 12 rokov. Mišo svedčil proti nemu a Zita sa na neho hnevá. Myslí si že Mišo sa chcel len pomstiť lebo Zita si ho z núdze zobrala a z núdze s ním žije.

Námestie svätej Alžbety – Rudolf Jašík

Literárny druh: epika

Téma – láska židovského dievčaťa a kresťanského chlapca počas 2. svetovej vojny;

Zámer – vyjadriť jednoznačne protivojnové stanovisko

zobraziť jednotlivé problémy na Slovensku späté s vojnou – riešenie židovskej otázky (protižidovské zákony, transporty), pôsobenie Hlinkovej gardy, postoj verejnosti, formovanie odboja...

Miesto deja – Nitra („mesto pod viničným vrchom“) v roku 1941; dej sa sústredí okolo predmestia Nitry – Námestia svätej Alžbety;

Kompozícia – 15 kapitol so samostatnými názvami, ktoré sú uvedené mottom: „Láska je nesmrteľná. Láska neumiera. Len ide do hrobu.“ Chronologický kompozičný postup. V románe využitá lyrizácia prózy;

Rozprávač – popisuje udalosti (v 3.osobe), súčasne uvažuje za postavu, prihovára sa jej, dovysvetľuje nepochopené;

Postavy:

• Igor Hamar– 18-ročný chlapec, predčasne dospelý; žije na predmestí so smrteľne chorou matkou;

– živil sa príležitostnými prácami; musel odísť zo školy, aby pomohol matke oboch uživiť;

– má rád Evu Weimanovú – židovku, kamarátku z detstva, s ktorou sa stretáva po večeroch vo veži kostola svätej Alžbety;

– nerozumie politike; nerozdeľuje ľudí podľa vierovyznania;

– odmieta, aby Eva nosila žltú hviezdu a súčasne sa ju všemožne snaží zachrániť pred transportom;

• Eva Weimanová– dcéra chudobného židovského obchodníka Sama Weimana;

– poslušná; ľúbila Igora; ticho znáša osud, ktorý ju postihol;

– netúži byť hrdinkou, chce len žiť;

– verí, že sa im s Igorom podarí zachrániť;

• aj napriek nepriazni osudu sa zachová hrdinsky (keď počas transportu nemecký dôstojník zastrelil židovské dieťa, aj napriek zákazu spolu s dvoma chlapcami išli poňho a všetci sú zastrelení);

• žltý Dodo– zlodejíček z periférie, ktorý za stovku udáva Židov, čo nenosia Dávidovu hviezdu; Igorov kamarát z detstva
• holič Flórik– drobný živnostník; ústupčivý, úslužný (voči všetkým, z ktorých má úžitok);

– sníva o prosperujúcom holičstve, kvôli čomu vstúpil do HĽS a Hlinkovej gardy a prezentuje sa ako vlastenec (spočiatku sa vysmieval zo Slovenského štátu, kým nepochopil, že zo situácie môže vyťažiť) – vstúpil do politiky, poklonkuje straníckemu funkcionárovi Hasovi a snaží sa nadobudnúť židovský majetok;

– spolupodieľa sa „hone“ na Židov; snaží sa vyťažiť z ich zúfalstva (dá si zaplatiť od rodiny Helderovcov, ktorým sľúbi, že ich prevedie cez hranice; v lesíku ich zastrelí a ukradne aj cennosti, ktoré mali);

– na konci ho Igor zabije;

• Samko – Evin otec, žid; odmietne dať peniaze pre farára, aby Eve vystavil krstný list (nechce, aby sa vzdala svojej viery); aby seba a svoju rodinu uchránil pred transportom, otrávi polievku (Posledná večera)
• Maxi – múdry starý žid, spolu so spoločníkom Samkom rozvážajú uhlie, má kone, ktoré ťahajú Samkov voz; proti protižidovským opatreniam protestuje (žltú hviezdu si našije na chrbát kabáta; začne chodiť do parku, kde majú židia vstup zakázaný, hoci tam predtým nikdy nechodil)

Obsah deja:

Dej sa odohráva zväčša na predmestí Nitry, na námestí svätej Alžbety, kde bývajú menej majetný ľudia. Na Slovensku sa začína šíriť fašizmus a rasová nenávisť. Igor a Eva sa každý deň stretávajú vo veži kostola svätej Alžbety. V jeden večer mu Eva povedala že vyšlo nahlásenie, že Židia musia nosiť žltú hviezdu. Keď do mesta prídu nemci najmú si udavačov medzi ktorými je žltý Dodo. Holič Flórik predá svoje holičstvo, pridá sa ku gardistom. Židov zbavuje majetku. Bohatému kožušníkovi poskytol pomocnú ruku no keď ich previedol cez hranice tak ho zavraždil aj s manželkou a synom. Igor sa bojí o Evu. Obuvník mu poradil aby sa dala pokrstiť a zobral si ju za ženu. Farár si pýta 10 000 korún no Evin otec im odmieta pomôcť lebo si šetrí na kúpu koní. Keď sa to Maxi dozvie kone mu predá a peniaze dá Igorovi, no už je neskoro.Evu odvážajú nemci spolu s ostatnými Židmi. Eva sa nestihla s Igorom rozlúčiť. Dôstojník dal malému chlapcovi pomaranč a čokoládu a keď sa rozbehol za matkou tak ho zastrelili. Eva chcela jeho telo odniesť a zastrelili aj ju. Na jej pohrebe prosí Samko Igora o odpustenie lebo si to dáva za vinu. Nezniesol to a otrávil celú rodinu. Igor sa chce pomstiť a v noci zabil Flórika železnou tyčou. Keď chcel skočiť do rieky zachránil ho Maguš.

Smrť sa volá Engelchen – Ladislav Mňačko

Literárny druh: epika

Literárny žáner: román o 2. svetovej vojne, má autobiografický charakte

Vyžíva prvky umeleckej a dokumentárnej prózy (vystupujú v ňom autentické postavy – veliteľ oddielov SS Otto Skorzeny; sú zobrazené skutočné udalosti – vypálenie obce Ploština, postup frontu);

Zámer – zobraziť podoby 2. svetovej vojny – protifašistický odboj, postup frontu, židovská otázka... ; vykresliť skutočné pocity hrdinov – bezmocnosť, zúfalstvo, výčitky svedomia;

odmýtizovať vojnových hrdinov;

Kompozícia – 10 kapitol; každá ma vlastný názov a je uvedená mottom;

Chronologický kompozičný postup (súčasnosť – po vojne, využitý prítomný čas) a retrospektívny kompozičný postup (spomienky hlavného hrdinu a vykresľovanie vojnových udalostí, využitý minulý čas) sa prelínajú.

Miesto deja – slovensko-moravské pohraničie (kopaničiarska obec Ploština, ktorá pomáhala jednej z najsilnejších partizánskych skupín na moravsko-slovenských hraniciach);

dielo má znaky socialistického realizmu;

Rozprávač – priamy – hlavná postava partizán Voloďa (rozprávanie v 1.osobe);

Postavy:

• Voloďa - 24-ročný mládenec; k partizánom odišiel z vlastného rozhodnutia;
  • odlišoval sa od ostatných v jednotke – dbal na svoj vzhľad (vždy čistý, oholený); bol vzdelanejší ako ostatní;
  • nemal rád zbytočné násilie (pri rozhodovaní o smrti nebral do úvahy, či je človek Nemec alebo Slovák; snažil sa byť spravodlivý;
  • zaľúbil sa do Marty; vedel, čo robí a snažil sa ju chrániť; Marta obohatila jeho život.

• Marta - Židovka, ktorá sa zachránila pred transportom;

• nádherná žena s ryšavými vlasmi;
• pracovala pre inžiniera Kubisa (mal vilu v Zlíne a vystupoval ako fanatický Nemec; jeho cieľom bolo získavať informácie od nemeckých dôstojníkov a poskytovať ich partizánom. Marta pracovala ako „dáma na noc“ – v skutočnosti bola agentkou. V porovnaní s transportom si zvolila strastiplnejšiu cestu, lebo oboch považovalo okolie za bezcharakterných zradcov. Kubisa napokon dobili na smrť Nemci;
• po vojne trpí výčitkami svedomia a tým, že ju okolie odsudzovalo (v skutočnosti nevedelo o tom, akú obeť priniesla). Spočiatku uvažovala o odchode za bratom do Kanady, ale napokon sa predávkovala morfiom; po vojne prišla do nemocnice rozlúčiť sa s Voloďom (obaja pochopili, že sa navzájom odcudzili) a prezradila mu meno Nemca, ktorý dal vypáliť Ploštinu

Nikolaj – ruský veliteľ partizánskeho odriadu, autorita, rodený vodca, inteligentný a vycvičený

Eliška – starostlivá sestrička, skromná, pekná, nedotknutá vojnou, zaľúbi sa do Volóďu

Peter – Srb, krvilačný, silný chlap, tvrdohlavý a hrd. Veliteľ skupiny, neskôr sa ukáže, že je schopný a čestný a keď treba vie pomôcť

Griška – nepekný, ale schopný veliteľ skupiny, nevýrazný ale šikovný

Engelchen – prezývka nemeckého veliteľa Jagkomanda, symbol zla a utrpenia, vrah

Skorzeny – vysoký nemecký vojenský hodnostár, vynikajúci taktik, sadista

Pospíšil – keď vyhrávali nemci, bol nemec, keď sovieti, bol slovan. V meste ho nik nemá rád

Dr. Brázda – primár v nemocnici

Jožina – miestna radodajka z Ploštiny, neskôr sa pripojí k odriadu

Obsah deja:

Dej sa odohráva v nemocnici, kde sa lieči zranený Voloďa. Vstupuje tu primár Brázda, ktorý si Voloďu obľúbil no nedáva to najavo. Eliška si zamiluje Voloďovo rozprávanie. Neskôr sa zamiluje on do nej. Jeho bývalá priateľka Marta sa príde s Voloďom rozlúčiť, odchádza do Kanady. Niesla priveľkú ťarchu židovského dievčaťa, ktoré sa podrobolvalo hnusnej úchylke Skorzenyho. Jej Kanada bola smrť. Otrava morfiom. Vďaka sestričke Eliške nezostal zvieraťom. Celé dni na nohách v horách, bez jedla, bez vody, pár hodín spánku. Po nehode, pri ktorej zomrel Voloďovi priateľ a veliteľ Nikolaj. Medzi tým ako isli na akciu v dedine upálili všetkých chlapov za živa. Dávali si to za vinu. Narýchlo zvolia nového veliteľa Grišku. Rozhodli sa napadnúť nemeckú kolónu. Marta v ošiali zabije Skorzenyho, čím na partizánov pošle Engelchena, vrahov, chladnokrvných zabijakov. Partizáni ich prekvapili v priesmyku a vyvraždili časť Nemcov. Po tomto čine sa schovávali v horách. Nakoniec to Nemci vzdali. Keď sa Voloďa uzdravil, odchádza so sľubom vernosti od Elišky zabiť Engelchena