Krátka epická próza – novela, poviedka, Timrava – Slančíková, Ťapákovci

Krátka epická próza – novela, poviedka, Timrava – Slančíková, Ťapákovci

Krátka epická próza (neviazaná reč, rozprávač)

Všetky vecné (neumelecké) texty a mnohé umelecké literárne diela sa píšu v jazykovej forme, ktorá sa nazýva próza. Reč prózy sa niekedy nazýva aj rytmicky neviazanou rečou.

V dávnoveku umelitárnej vlasti, nejestvoval pojem autor. Ako pôvodca verejne prezentovaného diela sa vnímal jeho tlmočník – spevák, rozprávkar.

V antike a ešte neskôr v stredoveku sa začína meno autora pevne spájať s dielom. Čitateľ vníma autora ako toho, kto má rozprávať príbeh.

Častejšie sa stávalo, že autor zdanlivo poveril rozprávaním fiktívnu postavu, ktorú umiestnil do deja. Tá sa potom chápe ako rozprávač. V 20.storočí literárne veci vytvorili abstraktnú kategóriu rozprávača, ktorý najčastejšie vôbec nevystupuje ako postava v deji iba ako rozpráva. Tento anonymný rozprávač, autor vie o príbehu všetko – pozná sled udalosti, vie, čo im predchádzalo, ale aj to, čo sa ešte v ten deň má diať. Pozná pocity a myšlienky všetkých postáv a preto dostal pomenovanie vševediaci rozprávač.

Novela

je prozaický epický literárny žáner (kratšieho alebo skôr) stredného rozsahu, ktorý sa od poviedky a románu odlišuje tým, že obsahuje pútavý príbeh osoby či skupiny osôb, ktorý podáva dramaticky a zovreto (bez zbytočných opisov a vedľajších epizód) a má prekvapivý (alebo aspoň výrazný) záver.

Postavy sa v novele nevyvíjajú. Hoci hovoríme, že novela zobrazuje len jeden príbeh, nezobrazuje len jednu udalosť, ale súbor udalostí, a to dramatických, napínavých udalostí. Novela máva viac postáv a zložitejší dej ako poviedka.

Novela vznikla v Taliansku počas renesancie. Stala sa obľúbenou v 19. storočí a je populárna dodnes. V novele má svoj pôvod aj novodobý román. Prechod medzi románom a novelou tvorí románová novela.

Poviedka

je epický žáner krátkeho a stredného rozsahu s jednoduchou fabulou a menšou intenzitou dramatickosti. Patrí medzi tzv. krátku prózu. Hlavnými rysmi sú jednoduchý dej a nemennosť charakteru hlavnej postavy.

Hlavnými prvkami poviedky sú: časová a často aj miestna neurčenosť a minimálny výskyt hrdinov a fantastických motívov. Hlavné postavy sa nevyvíjajú. Väčšina poviedok končí pointou.

Korene siahajú do dávnych čias rozprávačskej tradície, ale za čas vzniku poviedky ako žánru sa považuje začiatok 19. storočia. Význam vzrástol pod vplyvom kritiky realizmu. V 20. storočí patrila poviedka k najrozšírenejším žánrom.

Zakladateľom žánru detektívnych poviedok je Edgar Allan Poe. Ďalšími slávnymi autormi sú: Ernest Hemingway, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, z Francúzov napríklad Guy de Maupassant, zo Slovákov Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, Matúš Kvas a mnohí iní.

Božena Slančíková – Timrava - Ťapákovci

Bola typickým dieťaťom z evanjelickej Fary. Ťapákovci patria k najznámejším Timrav. Prózou o prostých dedinčanoch. Na scénu uviedla ich komplikované vzťahy, veľmi osobitnú životnú filozofiu.

Je jar, ľudia pracujú iba u Ťapákovcov sa nič nedeje. Klasický pohľad na ich dvor – chlapi len tak postávajú. Tentokrát nevedeli či môžu ísť orať v stredu, lebo vždy začínajú v piatok. Je u nich veľa ľudí, keď sa zídu nestačia lavice. Štyria bratia so ženami a deťmi, najmladší brat Miško je slobodný a sestra Anča, ktorá má 30 rokov. Je slobodná lebo keď bola malá postihla ju kalika, nemôže chodiť. Je múdra, ako jediná sa postaví Ili. Iľa je ženou Paľa.

Myslí si, že je najmúdrejšia. Volajú ju kráľovná a Anču zasa zmyja. Iľa je nespokojná, že je v ich dome a začne sa sťažovať Paľovi. Chce sa osamostatniť. Trucuje a ukazuje mužovi, že nakoniec jej vyhovie a že pôjde ako spoločnica ku pani učiteľke. Anča spomína na detstvo keď ešte vedela chodiť. Nevzdáva sa. Už vtedy sa jej páčil Jano. Poviedka má šťastný koniec. Mišo už nespomína na Katku a predsa Anča mrzáčka pozerá očami plnými vášne a beznádejnosti do obloka, z ktorého je vidieť biely uhol domu Jana Fuzákovie, spínajúc malé nezrobené ruky.