Umelecké avantgardy
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 5 840
Uložení: 244
Umelecké avantgardy
Sylaby:
Avantgarda
- znaky, podmienky vzniku, predvojnová (kubizmus, futurizmus a kubofuturizmus) a medzivojnová avantgarda (dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus)
- definovanie pojmov: kubizmus, futurizmus, kubofuturizmus, konštruktivizmus, dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus, poetizmus, nadrealizmus
- Apollinaire – smer, tvorba
- pásmo – charakteristika
- kaligram
- expresionizmus - Remarque + znaky
- čistá lyrika – vysvetliť – spomeňte si na Chlebnikova – Ó rozosmejte sa smejkovia
- pojmy z teórie literatúry: báseň – pásmo, kaligram, voľný verš, čistá lyrika, asociatívny básnický text
- Avantgarda je kultúrne a umelecké hnutie 20. storočia. Ide o etapu vo vývoji moderného umenia. Predchádzajúcou etapou bola moderna, s ktorou je avantgarda spojená spoločným antitradicionalizmom a spoločenskou revoltou. Typickým znakom avantgardy je viacprúdovosť a dynamika lit. procesu. Nasledujúcou etapou vo vývoji moderného umenia je postmoderna.
- Hlavnými znakmi avantgardy sú:
- združovanie umelcov do skupín – vydávanie manifestov, spoločných programov
- odmietanie umeleckej tradície (tradičného umenia)
- experimentovanie s tvarom a obsahom umenia, t.j. hľadanie nových obsahov a foriem
- snaha o originalitu
Avantgarda – je pomenovanie pre rôzne umelecké smery prvej polovice 20. stor. Avantgardní umelci odmietali tradičné normy v živote a umení, podporovali pokrok a revolučnú zmenu v tvorivých postupoch i umeleckých prostriedkoch a žánroch
Medzi najznámejšie avantgardné prúdy patrí: futurizmus, kubizmus, kubofuturizmus, konštruktivizmus, expresionizmus, dadaizmus, surrealizmus
- Avantgarda vznikla pred vypuknutím 1. svetovej vojny, kedy došlo ku krachu humanistických ideálov. V tomto období prebieha aj rozvoj vedy a techniky. Avantgarda verí v zázračnú moc techniky a zrod nového človeka. Predstavitelia sú presvedčení, že nové vynálezy a spoločenské vzťahy od základu zmenia podstatu človeka.
- Avantgardné umenie sa inšpirovalo novými vedeckými objavmi, technickými vynálezmi, životným rytmom a novými formami veľkomestského života (film, šport, moderné dopravné prostriedky), ale aj exotikou ďalekých krajín. V období 1. svetovej vojny vzniklo množstvo avantgardných smerov, prúdov a hnutí.
Z teórie lit.:
Znaky voľného verša:
- nemá záväzný počet slabík vo verši
- nemá pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík
- verš môže byť samostatným významovým celkom
- báseň je skoro ako próza
- je to vyzdvihovanie významovej stránky slova na úkor celej vety
- hovorový slovosled, spájanie akýchkoľvek slov
- opúšťajú drobné reflexie a zavádzajú rozsiahle pásmo
- uplatňovala sa asociatívna metóda
- strofa je často samostatným motivickým celkom
- báseň je polytematická
- genitívna metafora (napr. kašeľ komínov)
Čistá poézia (lyrika) – je to, čo nie je ničím iným ako čisto a len poéziou, je to lyrická esencia, to, čo
zostáva, keď postupne vezmete z básne všetko, čo je možné vyjadriť prózou, ako je príbeh, legenda, ponaučenie, je veršom, ktorý už nechce nič oznámiť, chce len spievať.
- mimoriadnu úlohu v tejto poézii hrá eufónia (ľubozvučnosť)
- je zvuková výstavba básnického textu. Je to umelecky pôsobivé usporiadanie hlások založené na
opakovaní hlások, prípadne slabík alebo skupiny hlások. (napr.: Horí ohník, horí, na Královej
holi (o-í-o-í-o-í // a-á-o-e-o-i)
- Eufónia sa dosahuje aj týmito básnickými figúrami:
- onomatopoja – napodobnenie zvukov (krá, krá, cŕ) .
- epizeuxa – opakovanie slov za sebou (áno, áno, áno).
- anafora – opakovanie slov na začiatku verša;
- epifora – opakovanie slov na konci verša;
- epanastrofa – verš sa končí takým istým slovom, ako sa začína ďalší verš.
- Aliterácia je zvuková štylistická figúra, ktorá sa zakladá na opakovaní hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov alebo skupiny slov.
- Kalambúr - slovná hračka – básnická štylistická figúra založená na využití zvukovej podobnosti alebo totožnosti dvoch významovo rôznych pomenovaní
- (Napr.: Budem teraz hovoriť kladne o Kladne. / Som vážený človek, lebo bývam pri Váhu a cítim to najmä, keď sa postavím na váhu.
- Paronomázia je hromadenie slov, ktoré majú rovnaký slovný základ.
Ukážka: VELEMIR CHLEBNIKOV: Zariekanie smiechom
Ó, rozosmejte sa, smejkovia!
Ó, zasmejte sa, smejovia!
Vy, čo smiechatovo smiešite a smiechavične smejníte,
ó, zasmejte sa usmievavo!
Ó, nadsmejavé rozosmiačiská
smiech smejivých rozsmievačov!
Ó, vysmej sa smejúčky,
smiech smiecharských smiechotárov!
Smejanstvo, smejstvo,
nasmej, osmej, smiešnik, smieško,
smejaci, smejani.
Ó, rozosmejte sa, smiechoši!
Ó, zasmejte sa, smejovia!
Asociatívny básnický text – text, ktorý vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť
Avantgardné literárne smery:
- Kubizmus – (lat. cubus – kocka)
- umelecký smer, kt. vznikol okolo r. 1910 v Paríži
- skutočnosť umelci zobrazovali pomocou stereometrických útvarov
- lit. kubizmus zdôrazňoval obraz alebo slovo, kt. vyvolávajú nečakané asociácie
- básnici využívali tzv. typografické úpravy veršov, aby zvýraznili ich vizuálnu hodnotu
(G. Apollinaire – Alkoholy)
- futurizmus – (lat. futurum – budúci)
- umelecký smer, ktorý vznikol v Taliansku v roku 1909, keď básnik Filippo Tommaso Marinetivydal Manifest futurizmu – hlásal v ňom, že dynamické umenie má zodpovedať súčasnému rozvoju techniky a civilizácie,
- zobrazujú pohyb a rýchlosť – typické znaky moderného života
- futuristi odmietajú akúkoľvek duchovnú či literárnu tradíciu
- oslavujú technický pokrok
- prikláňajú sa k militarizmu (Taliani na čele s Marinetim podporujú vstup svojej krajiny do vojny – vojna je pre nich hygienou ľudstva, očistou)
- básnici sa snažili oslobodiť slová od zaužívaných gramatických konštrukcií - Asociatívny básnický text – text, ktorý vzniká na základe združovania predstáv, ktoré nemusia spolu súvisieť
- využívali zvukomaľbu i kakofóniu (zvuky strojov, auta...)
- zrušili interpunkciu, pravidelný rytmus, rým, preferovali slovesá a podstatné mená, ktoré
vyjadrovali dynamickosť sveta
- kubofuturizmus
- je spojením futuristickej dynamiky a kubistického pohľadu
- zachytáva skutočnosť z mnohých uhlov, prelínanie tvarov a pohybu, polytematickosť, prúd predstáv
- kladie dôraz na grafickú podobu textu
- kombinoval statické a dynamické prvky
- zakladateľom bol G. Apollinaire
- zobrazoval bezprostredné zážitky a spomienky, pričom kombinuje lyrické a epické prvky,
používa neologizmy a hovorové slová
- predstavitelia:
Velemir Chlebnikov - najoriginálnejší experimentátor kubofuturizmu –
Vladimír Majakovskij
– hlásali antiestetizmus – svoje básne vydávali na baliacom papieri či tapete
Guillaume Apollinaire
- predstaviteľ francúzskej literatúry
Najslávnejšia básnická zbierka – Alkoholy, ktorá obsahuje báseň Pásmo
Pásmo
- je to lyrický cestopis, v ktorom zachytil osobitné videnie sveta, zachytil ruch novej doby
- reťazí dojmy, objavy, zážitky, spomienky (veľa obrazov neskorého leta, jesene,
bývalých lások, opustených rúk, plynutia času, tieňov, blúdení)
- využíva tu obraznosť farieb - ich spojenie s realitou javov nám vytvára nečakané spojenia
(modrá farba – nebeská klenba, dym stúpajúci z ohniska, ľudské reči, harmónia)
- nepoužíva interpunkciu, čím zdôrazňuje, že medzi voľne pospájanými obrazmi nie sú
hranice
- prelína osobné citové polohy, minulosť a prítomnosť, prírodné a civilizačné motívy
- hrá sa so zvukom verša – zvuk spája s predstavou frarby
Z teórie literatúry:
Pásmo – polytematická báseň, spontánny prúd predstáv, obrazov, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma. Je tu narušená logická súvislosť veršov, bez interpunkcie, stierajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou. Táto rozmanitosť vyvoláva dynamický obraz skutočnosti.
Guillaume Apollinaire – Pásmo (ukážka)
V tom starom svete žiť napokon nevládzeš
Pastierka Eiffelka ako len bľačí ti to stádo mostov dnes
Už navždy po krk máš antiky Rimanov a Grékov
Tu vyzerajú už aj autá staroveko
Len náboženstvo ostalo nové áno ono
Je ďalej prosté ako hangáre v prístave eroplánov
Ó kresťanstvo čo v Európe je neantické to si ty
Najmodernejší Európan ste vy pápež Pius X
A tebe hanblivému striehnuce okná bránia
Vojsť do kostola na spoveď hneď zrána
Ty čítaš katalógy prospekty a plagáty ich spev je zvonivý
Hľa v nich je poézia tohto dňa a na prózu sú noviny
Zošity za 25 centimov plné detektívnych epizód
Portréty veľkých mužov a tisíc iných nadpisov
Videl som dnes ráno ako len volala sa peknú ulicu
Novú a čistú ulicu slnečnú poľnicu
Šéfovia robotníci a krásne slečny čo tam úradujú
Štyrikrát denne od pondelka do soboty merajú ju
Ráno tam tri razy zaplače siréna
...
Celú noc kľačíte v kaplnke internátu
Zatiaľ čo večná a ľúbezná hlbina ametystová
Krúti sa okolo blýskavej glorioly Krista
To je tá nehasnúca fakľa s červenkastými vlasmi
To je ten nachový a bledý syn sedembolestnej ženy
To je ten strom všetkými modlitbami preplnený
To je ten dvojitý stĺp cti a večnosti
To je tá šesťramenná hviezda pravá
To je Boh čo v piatok umiera a v nedeľu z hrobu vstáva
To je ten Kristus, ktorý lepšie ako letec k nebu vzlieta
A drží trvalo výškový rekord sveta
Zrenica Kristu oka
Dvadsiata zrenica storočí v tej si on poradí
Na vtáka zmenený náš vek sťa Ježiš do vzduchu vyletí
A diabli v temnotách dvíhajú hlavy aby ho uvideli
Napodobňovanie Šimona mága pripísať by mu chceli
Kričia keď vie lietať nech je záletník
Má samých anjelov pri sebe krásny aviatik
Ikaros Enoch Apolón z Thyany Eliáš sa k nemu družia
Okolo prvého aeroplánu krúžia
Kaligramy
- zbierka napísal počas pobytu na fronte
- spojil tu prózu s maliarstvom => báseň spojená s obrazom – usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov (napr. ak píše o Eiffelovej veži,
tak forma básne nám navonok vytvára obraz Eiffelovej veže)
Z teórie literatúry:
kaligram – grafickú báseň, usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov podľa obsahu básne (písmená, alebo slová básne sú usporiadané do nejakého obrazca podľa obsahu básne). Spojenie poézie a maliarstva.
Ukážka: Guillaume Apollinaire – Kravata
K A
R T
A A
V
TĚ
ELE
GANTNĚ
ŠKRTÍ
SVLEČ JI
POKUD
NECHCEŠ
SKONČIT
SMR
TÍ
Z teórie lit.:
Optická báseň – obsah je vyjadrený alebo naznačený výtvarnou technikou – ťahmi namiesto slov, slová sú nahradené grafikou, obsah je ponechaný na čitateľa
- expresionizmus (z lat expressus – výrazný, ostrý)
- vzniká v Nemecku z odporu voči impresionizmu
- spisovatelia zobrazovali vnútorné zážitky, predstavy jednotlivca, neskôr silné kontrasty a
dynamickosť
- využíva silné kontrasty v situačno-dejovej línii
- smer sa rozvíja hlavne v próze medzivojnovom období
- vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne stratený v
odľudštenom svete
- autori podrobili skutočnosť neúprosnej analýze, zveličovali záporné javy, skutočnosť - -
- psychika postáv je najdôležitejšia, stojí nad dejom, dominujú pocity bolesti, prázdnoty, zúfalstva, skepsy, bezmocnosti, subjektívnosť autora (1.osoba sing.), častým kompozičným postupom je kontrast, predstavitelia: E.M.Remarque (medzivojnové obdobie)
- dadaizmus (vo franc. dada – detský hojdací koník)
- vznikol v Švajčiarku, zakladateľom je Tristan Tzara, kt. sformuloval manifest
- hlásali nezlučiteľnosť umenia s logikou, spontánnosť, deštrukciu jazyka, používali slová, kt.
boli bez zmyslu
Návod, ako si vytvoriť dadaistickú báseň (Tristan Tzara)
Vezmite noviny.
Vezmite nožničky.
Nájdite v novinách článok, aby mal dĺžku, akú chcete dať svojej básni, článok vystrihnite.
Potom starostlivo rozstrihnite všetky slová, ktoré tvoria článok a vložte ich do vrecúška.
Skladajte potom jeden ústrižok za druhým presne v poriadku, akom vyšli z vrecúška.
Starostlivo odpíšte.
Báseň sa vám bude podobať.
A vedzte, že ste spisovateľom neskonale originálnej a očarujúcej citlivosti, hoci doteraz
nepochopený ľuďom.
surrealizmu (lat. la surrealité – nadreálno)
- vznik vo Francúzsku
- vychádza zo sna, skutočnosti a podvedomia
- rozvíja sa hlavne v medzivojnovom období
- je umelecký smer založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo
sa deje v ľudskom podvedomí
- literatúra chce pôsobiť na čitateľa, využíva metaforu, symboly, alegóriu, autori odmietali
rytmus, rým, ...
- inšpiruje sa psychoanalýzou Sigmunda Freunda, ktorý tvrdil, že zdrojom ľudskej aktivity je
podvedomie, psychický automatizmus
- zakladateľom je: André Breton – definoval surrealizmus ako čistý psychický automatizmus pomocou, ktorého umelec slovom alebo písmom zachytáva pohyb myšlienky
Jeho zbierka - Magnetické polia – automatický surrealistický text
Z teórie literatúry:
- Automatický text - je text, ktorý vzniká podvedome, bez akejkoľvek racionálnej (rozumovej) kontroly a predstavuje voľný tok predstáv, dojmov, nálad, spontánnych procesov básnikovho podvedomia.
Psychický automatizmus, ktorý je uvádzaný do činnosti snom, halucináciou alebo delíriom, pomáha surrealistom prekonať cenzúru morálky a stať sa tak skutočnou revoltou ducha, surrealizmus odmietal v umení logiku, chcel úplne oslobodiť ľudskú fantáziu, spisovatelia zaznávali tradičné umenie, u prechodcov uznávali len prekliatych básnikov, odmietali rytmus, rým, snažili sa pôsobiť na čitateľa vizuálnymi prostriedkami a metaforickými zložkami poézie, v tvorbe dominoval iracionalizmus a subjektivizmus
- Na Slovensku sa surrealizmus rozvíjal pod poslovenčeným názvom – nadrealizmus –(Rudolf Fábry, Štefan Žáry) v medzivojnovom období
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Predvojnové avantgardy (netradičné smery) | Referát | 257 slov | |
Umelecké avantgardy 20. Storočia | Ostatné | 652 slov | |
Avantgardy | Maturita | 973 slov | |
Avantgardy | Ostatné | 1 469 slov | |
Literárna moderna a avantgardy (maturitná téma) | Referát | 669 slov | |
Poézia v období moderny a avantgardy | Ostatné | 541 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Futurizmus #staticke a dynamicke motivy #umelecka basen #Avangardy