Charakterizujte obraz zemianstva v slovenskej realistickej literatúre

Charakterizujte obraz zemianstva v slovenskej realistickej literatúre

1. OBRAZ ZEMIANSTVA –druhá polovica storočia = obdobie slovenského realizmu, ktoré sa rozvíja s istým oneskorením

PROBLEMATIKA: Otázka zemianstva je nosnou témou prvej vlny slovenského realizmu

PREČO? Sociálna situácia vytvorila opäť priestor pre otvorenie diskusie o tom, kto by mal byť vedúcou silou národného obrodenia a vzhľadom na pretrvávajúce feudálne prežitky v Uhorsku sa uvažuje o mieste a význame zemianstva

ZEMIANSTVO - je najnižšia šľachta - ešte stále má nejaké výsady

• mohlo by ovplyvniť vývoj
• väčšinou má slovenský pôvod ALE! z hľadiska sociálneho vývoja je v úpadku

POHĽAD SPISOVATEĽOV: najvýznamnejším spôsobom k tejto téme prispeli:

Vajanský: ponúka postavu ako model = robí to, čo by mala robiť => odklon od realizmu, dokonca niektorí tvrdia, že postavy , „šuštia papierom“. V jeho pohľade majú zemania šancu, majú možnosť sa zmeniť a postaviť sa do čela národa.

Hviezdoslav: má kritický pohľad, vidí úpadok zemianstva (majetkový, mravný, medziľudský), ale snaží sa nájsť spôsob záchrany => spojenie s ľudom, ktoré považuje za zdravé jadro národa

Kukučín: podľa kritikov „vyprevadil zemianstvo na smetisko“ - jeho pohľad je najkritickejší - zemianstvo nemá šancu ani na záchranu, je odsúdené na zánik (je to možno preto, že väčšina Kukučínovej tvorby je už v duchu 2. vlny realizmu)

1. analýza kľúčových diel:

Svetozár Hurban Vajanský: Suchá ratolesť

DIELO - spoločenský román

- téma: zemianstvo a jeho vzťah k národnému životu

POSTAVY:

Stanislav Rudopoľský - hlavná postava - mladý zeman (autor ho pohŕdavo označuje za kozmopolitu - je „všade doma“

a súčasne „bez domova“); má slovenské korene, ale vyrastal v cudzine, domov prichádza aby v Rudopolí prevzal dedičstvo

• je modelovou postavou, prichádza vzdelaný, skúsený, plný energie, ale bez vzťahu k domovu, bez pocitu zodpovednosti za majetok a bez národného profilu
• pod vplyvom viacerých postáv sa začína meniť:

Statkár Vanovský mu ukáže hodnotu pôdy, jeho zodpovednosť za pôdu a ľudí, ktorí sú s ňou zviazaní; ukáže mu nutnosť domáceho vlastníctva pôdy a previazanosť so všeobecným blahobytom

Učiteľ Tichý v ňom prebudí záujem o veci národné (o vlastné korene, jazyk, kultúru)

Adela Rybárička je mladá vdova, ktorá má dosť majetku, je veľmi liberálna a sebavedome vstúpila do sveta mužov.

Zúčastňuje sa a organizuje zábavy, sama sa venuje svojmu majetku. Rada je v spoločnosti. Časť komunity rada vyhľadáva jej spoločnosť, druhá ju ohovára a vyhlasuje za nemravnú. Rudopoľský sa do nej zaľúbi.

V závere sa zavŕši jeho vzťah s Rybáričkou, Stanislav sa charakterovo úplne zmení a metaforicky predstavuje suchú ratolesť, ktorá sa zazelenela, oživila a vdýchla zemianstvu nový život.

• autor na postave Rudopoľského chce zdôrazniť, že aj jednotlivci môžu byť prospešní pre slovenský národ, ale zároveň si uvedomuje, že zemania sú len suchou ratolesťou na pni slovenského národa

O. Hviezdoslav : Ežo Vlkolinský

DIELO - epická báseň

• v rámci Hviezdoslava toto dielo zaraďujeme do „ veľkej epiky“
• v popredí je v intímny rodinný konflikt, ktorý ale rieši omnoho zložitejší spoločenský problém: Aká je pozícia zemianstva a kam zemianstvo vlastne smeruje ?

POSTAVY A DEJ:

Ežo – jediný syn zemianskej rodiny, budúci dedič titulu a majetku, ale odmieta sa oženiť podľa matkiných želaní, chce sa oženiť z lásky; na svoje zemianstvo si nepotrpí a nemá problém zobrať si za ženu sedliačku

Žofka – pochádza zo sedliackej rodiny, dokonca je vzdelaná príbuzná, a je aj v majetnej rodine ALE !! chýba jej titul

Estera – prísna matka a vdova, je hrdá zemianka, odmieta synovu nevestu, pretože je sedliačka ktorá nemá zemiansky titul; Ežo sa nevzdá svojej Žofky a matke nechce ustúpiť. Odchádza z domu a útočisko nájde u strýka Elijáša – ktorý je tiež zeman. S Ežovími názormi veľmi nesúhlasí, ale urobí všetko aby nahneval Esteru. Dokonca mladým vystrojí

svadbu. Začínajú na svojom a po svojom a zdá sa, že rodinné vzťahy sa rozpadli. Nakoniec rozvrátenú rodinu spojí Benko – Ežov a Žofkin syn.

Nerovnosť je historický prežitok a individuálne znakom spiatočníctva. Ežo vyhlasuje, všetci sú si rovní. V riešení problému vidíme prezentovanie Hviezdoslavovho pohľadu na problém. Zemianstvo je historický prežitkom, jeho stav je opísaný nelichotivo a sobáš symbolizuje spojenie zemianstva a ľudu.

Martin Kukučín : Keď báčik z Chochoľova umrie

AUTOR – ťažiskom jeho tvorby je poviedková tvorba

DIELO - humoristicko-satirická poviedka

• tematicky sa venuje slovenskej dedine
• nachádzame tu analýzu mravných a spoločenských vzťahov
• autor sa „pozerá očami a hovorí jazykom dedinského človeka“
• opis postáv je realistický, ale negatíva autor stvárňuje s láskavým humorom a jemnou iróniou

+ vždy im dáva druhú šancu – konce sú harmonické

DEJ: Dej sa odohráva na Oravských dedinách Kameňany, Chochoľovo, Domanice. Hlavným predstaviteľom je Aduš Domanický – zeman, ktorý už vo svojom mene má naznačený úpadok zemianstva (doma – nič). Navonok je pyšný

a majetný, hrdý na svoj pôvod, no v skutočnosti jeho majetok upadá. V krčme sa chváli aké veľké gazdovstvo má, vzácne kone, psa, najlepší jačmeň. Začuje ho obchodník Ondrej Tráva a dohodnú sa na predaji jačmeňa. Ondrej dáva zálohu a Aduš sľúbi, že pošle Ondrejovi jačmeň domov. Avšak jačmeň dlho neprichádza, preto sa Ondrej vyberie za Adušom. Do dediny

dorazil večer, preto prespí v krčme, kde mu vysvetľujú, že Domanický nemá nič, hospodárstvo mu chátra a čaká len na smrť jeho strýka, ktorý má veľké majetky. Jediným bohatstvom Domanického sú jasene, ktoré rastú pri hroboch jeho predkov. Počas stretnutia Domanického s Ondrejom sa zeman vykrúca a klame, prečo nedodal jačmeň. Ondrej chce

vrátenie peňazí, ale Aduš ich už nemá, preto navrhne, aby mu Aduš dal jasene. Domanický nemôže zneuctiť hroby svojich rodičov, preto sa ku všetkému prizná, chce sa polepšiť a dohodne sa na vrátení peňazí.

JAZYK: jednoduchý jazyk s množstvom prirovnaní; využíva najmä protiklad (Aduš a Ondrej) a situačný humor.