Charakterizujte lyrickú a epickú formu P. O. Hviezdoslava

Charakterizujte lyrickú a epickú formu P. O. Hviezdoslava 

PAVOL ORSÁGH HVIEZDOSLAV (1949 – 1921)

• narodil sa, žil a zomrel na Orave; pochádza zo zemianskej rodiny
• po gymnáziu odišiel študovať právo, zúčastňoval sa na príprave almanachu
• pracoval na súde – cyklus Sny mladosti
• odchádza na Oravu kde vznikajú jeho vrcholné diela lyriky a epiky
• vracia sa späť do Prešova kde prežíva ťažké vojnové roky

- je to najväčší slovenský básnik

• pseudonym Hviezdoslav si zvolil preto, že chcel, aby jeho tvorba obsahovala všetko od zeme po hviezdy
• písal lyriku, veršovanú epiku, veršovanú drámu
• založením je parnaista – (Parmaz – vrch v Grécku – sídlo múz) - vyznával dokonalú formu

- predstaviteľ realizmu - aj napriek dominancii prózy v tomto období reprezentuje básnickú tvorbu vysokej kvality

Členenie tvorby:

• LYRIKA: patrí sem viacero básnických cyklov ktorých ústrednou témou je príroda, spoločenská, národná, sociálna tématika: Letorosty I. II. III. , Prechádzky letom, Prechádzky jarom, Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety

• EPIKA: Hájnikova žena, EžoVlkolinský, Gábor Vlkolinský

• DRÁMA: prejavuje sa jeho záujem o biblickú tému Herodes a Herodias (knižná dráma)

Znaky Hviezdoslavovej poézie

všetky básne sú napísané v jambe – jamb je netypický pre slovenskú literatúru, básne sú „ťažké“

na začiatku verša je vždy jednoslabičné slovo

priniesol skrátené slová, aby mu vyšiel jamb

Hviezdoslav používa prevrátený – obrátený slovosled – inverziu

priniesol írečité (pôvodné, rázovité) ľudové slová (málo používané) priniesol novotvary

synonymický rad – viacero synoným za sebou

• v zbierkach sa zaoberal rôznymi úvahami o prírode, vesmíre, ľudskom konaní, o nespravodlivosti, o pravde, dobre, kráse; zamýšľa sa nad zmyslom ľudského života
• pomaly prechádza od osobných problémov k problémom života slovenského ľudu (vykorisťovanie, bieda, úpadok morálky) a obviňuje pánov z ťažkého položenia ľudu

• významná je báseň Ó PREČO NIE SOM VÍCHROM – autor tu túži, aby bol víchrom, aby mohol odfúknuť ľudské zlo, aby zmizli zlodeji, ľudské klamstvo, ...
• v Prechádzkach jarou a letom opisoval krásu hornooravskej prírody, vedie rozhovory s kvetmi, stromami, vtáčaťom, ...
• v zbierke DOZVUKY žiali nad ubúdaním tvorivých síl, lúči sa, prestal tvoriť.
• vypuknutie sv. vojny ho prinútilo zareagovať a napísal svoj najkrajší básnický cyklus KRVAVÉ SONETY

1. Lyrická tvorba - Krvavé sonety

• súvyvrcholenímjehotvorby,napísalichv1914 (vtedy mal už 65 rokov a bol na „umeleckom dôchodku“)
• vojna bola takým šokom, že opäť začal písať a vyjadroval svoje hlboké ľudské rozhorčenie nad ňou
• výsledkom bola táto pôsobivá básnická zbierka, ktorá vyšla až v r. 1919
• skladajúsaz32sonetov (sonet = znelka sa skladá zo 14 veršov, u Hviezdoslava je usporiadaný 4+4+6, každý sonet je vlastne samostatná ucelená myšlienka)
• cyklus má 3 časti:

1. začína sa úvodnou básňou A NÁROD OBORIL SA NA NÁROD
   • podáva tu obraz svetovej vojny, jej hrôz, dôsledkov, vojnové besnenie prirovnáva k besneniu dravcov, poukazuje na to, že vo vojne zomierajú ľudia, ktorí priniesli ľudstvu veľké hodnoty

1. začína básňou KTO ZAPRÍČINIL TENTO ÚPADOK, ZOSUROVENIE, ZDIVOČENIE MRAVOV?
   • prichádza k záveru, že je to egoizmus jednotlivých národov, ktoré tužia po zbohatnutí, podáva ostrú kritiku

spoločnosti, kultúry, vzdelanosti, náboženstva, lebo nedokázali zabrániť stáročným útrapám ľudstva a krvi prelievania

1. začína básňou Ó, VRÁŤ SA SKORO, MIERU MILENÝ
   • vyjadruje túžbu po mieri a vieru v lepšiu spoločnosť, túži, aby sa vytratila nenávisť medzi národmi, aby nebolo viac obetí, túži, aby zavládlo porozumenie, bratstvo a mier

1. Epická tvorba - Hájnikova žena

- lyricko-epická reflexívna skladba

• hlavná myšlienka: rozpor medzi svetom chalúp a svetom kaštieľov, vyzdvihnutie morálnych a mravných vlastností

 slovenského ľudu

• hlavné postavy: Michal Čajka – mladý horár, ktorý slúži v panstve grófa Villániho Hanka Čajková – žena Michala Čajku

Artuš Villáni – mladý gróf, zvrhlík – predstavuje svet kaštieľov

• kompozícia:

• Pozdrav – PROLÓG

„Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“- oslava prírody, obraz jej čistoty a krásy

Ø Dej v 15 kapitolách

• zomrie starý hájnik Čajka, jeho syn Michal dostáva jeho miesto, ožení sa s Hankou, žijú v horárni, uprostred krásnej prírody, chalupa je symbol ľudu a predstavuje istotu
• Artuš Villáni (grófov syn) vidí Hanku v kostole, veľmi sa mu páči a príde ju navštíviť, chce sa napiť a za to jej aj zaplatí, Hanka je nahnevaná, na druhej návšteve ju Artuš obťažuje, no Hanka mu utečie (mužovi o ňom nepovie), na tretej návšteve ho v sebaobrane zabije, vinu na seba zoberie Michal a idú ho súdiť
• Hanka ide k rodičom, kde nenachádza pochopenie, mama jej umiera, Hanka sa zblázni a keď majú vyriecť rozsudok nad Michalom, príde do súdnej siene a vykrikuje, že ona zabila grófa, súd ich prepustí (nemôže ju súdiť, keď je šialená)
• Hanke sa narodí dieťa, vyzdravie, v hájovni zavládne pokoj a mier; Michal zachráni život grófa Vilániho

(zastaví zdivené kone), ten sa mu chce odvďačiť, núka mu zlato, ale Michal si želá len odpustenie za vraždu jeho syna a jeho želanie je splnené

• dej je prerušovaný rôznymi opismi, ľudovými piesňami, úvahami, v ktorých sa zamýšľa nad svetom pánov a ľudu, uvažuje o šťastí, o spoločnosti, o morálke, príroda dokresľuje

Ø Zbohom – EPILÓG

– autor opakuje slová z prológu „Pozdravujem vás lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás.“

• príroda tu zohrala veľkú časť, lebo človek len v lone prírody môže žiť v harmónii