Vysvetlite podstatu symbolizmu a impresionizmu vo francúzskej literatúre

Vysvetlite podstatu symbolizmu a impresionizmu vo francúzskej literatúre

LITERÁRNA MODERNA - koniec storočia – začiatok 20. storočia (pomerne krátke obdobie)

• má dramatický koniec – pretože vypukla vojna
• končí éra veľkých umeleckých smerov
• nastupuje pluralita (mnohorakosť) – existujú mnohé smery, ale ani jeden nie je dominantný
• tieto smery sa zameriavajú na autorský subjekt; realita opisuje aké to naozaj je
• nové témy a formy
• literárna moderna vystupuje ako tvrdá opozícia tradičného umenia – ostrá výmena generácií

• hlavné znaky:

DEKADENCIA – tradičná kritika „nové umenie“ vníma ako „úpadok“

PARNASIZMUS – nad obsahom sa nadraďuje forma (diela sú formálne dokonalé, ale obsah je druhoradý)

IMPRESIONIZMUS - jeden z najdôležitejších smerov; (impresion – dojem)

• vznikol v druhej polovici 19. storočia vo Francúzsku; pochádza z výtvarného umenia
• jeho cieľom je zachytiť nedefinovateľný, často nevysvetliteľný dojem z okolitého sveta
• MALIARSTVO – umelci opúšťajú ateliéry, odchádzajú do prírody; nemajú ostrú kontúru, detail sa stráca a výsledok je viditeľný z väčšej vzdialenosti; prinášajú aj nové témy
• HUDBA – stráca sa nosná melódia, do popredia ide súhrn a harmónia
• LITERATÚRA – prejavuje sa zmyslovými obrazmi, ktoré vyvolávajú zmyslové orgány

SYMBOLIZMUS - vznikol v 19. storočí vo Francúzsku

• kladie dôraz na vyjadrovanie pomocou obrazných pomenovaní a symbolov
• symbolisti experimentujú aj s formou – uvoľňuje sa rým, verš, ...
• medzi základné znaky patrí - mnohovýznamovosť, subjektívnosť (v popredí je to, ako to vidím ja), asociatívnosť (voľné združovanie významov), pochmúrnosť až pesimizmus, originalita

PREKLIATI BÁSNICI – autori, ktorí svojimi dielami a spôsobom života boli v rozpore s dobrými etnickými a estetickými normami

1. analýza kľúčových diel:

JEAN ARTHUR RIMBAUD

AUTOR

• najvýznamnejší predstaviteľ tzv. prekliatych básnikov
• mal nepokojnú povahu, viedol tulácky, dobrodružný život a bol priam chorobne citlivý, čo sa odrážalo aj v jeho poézii
• jeho poézia obsahuje realistické motívy aj symbolistické vízie – odráža sa v nej zložité a rozporuplné zmyslové vnímanie sveta i seba samého; je plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke, ale nechýba jej ani zvnútornené očarenie prírodou (zvuk, farba, predstava) + senzuálne obrazy
• k tlači on sám pripravil jedinú zbierku – POBYT V PERLE, všetky ostatné vyšli až po jeho smrti

V ZELENEJ KRČMIČKE

• vykresľuje ľúbostné predstavy, pocity a zmyslové vnímanie skutočnosti
• básnik putuje krajinou; na ôsmy deň príde do Zelenej krčmičky, kde mu dajú chlieb a studenú šunku, on však od hladu vidí (alebo si iba predstavuje) peknú, veselú krčmárku, ktorá mu prinesie pivo, hrudu masla a údené mäso

FORMA: využíva pre neho typické zmyslové vnímanie:

zrakom (farby) + sluchom (chichoce sa) + čuchom (mäso navoňané cesnakom)

CHARLES BAUDELAIRE

AUTOR:

- francúz; mal nešťastné detstvo

• odišiel cestovať po mori; žil bohémskym životom – protestoval proti spoločnosti tým, že bral drogy
• v závere života oslepol a ochrnul; napokon zomrel na ťažkú chorobu
• básnická zbierka KVETY ZLA prináša nové témy a najmä nový pohľad na témy, ktoré tradičná literatúra neakceptuje

ČLOVEK A MORE

• opisuje spojitosť človeka s morom – zhodu, ktorá je základným výstavbovým princípom básne
• sú to silné živle, ktoré bojujú o moc a ak nemajú možnosť rozletu, búria sa - more dáva najavo svoju silu rozbúrenými vlnami, záplavami, hukotom, podvodnými vírmi a ľudia dávajú najavo hlavne schopnosť rozmýšľať a konať, stavajú

hrádze, more zdolávajú na člnoch

• aj keď je medzi nimi rivalita, sú si podobní: autor tu prirovnáva dušu človeka k morskej hlbine - tak ako aj morská

hladina je len málokedy pokojná, tak i človek je tvor stále nespokojný, neustále sa za niečím ženie; taktiež ako nepoznáme úplnú hĺbku duše človeka, tak ani morského dna - autor tu vyjadruje nemožnosť úplného poznania človeka, jeho vnútra, najskrytejších myšlienok; rovnako aj more nie vždy je dokonale preskúmané, poznané

FORMA: podstatné a prídavné mená nám umožňujú lepšie pochopiť charakter mora a človeka, ich podobnosť; prídavné mená tiež dodávajú básní pochmúrnu, pesimistickú náladu

MRCINA

• rozklad človeka symbolizuje rozklad spoločnosti
• mrcinu raz videl pri prechádzke s milou: milej hovorí, že načo jej je krása, keď sa napokon stane mrcinou
• tvrdí, že krása nie je dôležitá, lebo je pominuteľná, ale duša ostane, je dôležité sa o ňu starať
• poukazuje na pominuteľnosť javov života, ALE básnikovi to nevadí, on si totiž už zobral zo ženy / človeka / spoločnosti to najlepšie a uvedomuje si, že napriek tomu, že sa mu spoločnosť nepáči, nemá inú možnosť, ako v nej žiť

FORMA: pri opise v básni používa množstvo expresívnych slov, ktoré vyjadrujú morbídnosť a nechutnosť; v závere naopak kontrastné prirovnania

ALBATROS

• tento vták zobrazuje voľnosť, slobodu - je priateľský voči ľudom, sprevádza lode, posádka ho však chytí, ubližujú mu – tu poukazuje nato, že človek si nevie vážiť slobodu tvorov, ktorí žijú v prírode; myslia si o sebe, že sú nadradení
• sám Albatros trpí, trápi sa, že bol kráľom, slepo im veril a oni ho sklamali
• autor túži slobodne písať rovnako ako Albatros lietať; bol však neustále spútaný spoločnosťou - aj jeho ponižovali a vysmievali
• on sa však bráni, nevzdáva sa, nebojí sa budúcnosti, nechce sa vzdať ideálov

FORMA: používa veľmi zvláštny slovosled