Ukážte vplyv modernistických tendencií na slovenskú medzivojnovú poéziu

Ukážte vplyv modernistických tendencií na slovenskú medzivojnovú poéziu

• tento myšlienkový prúd, ktorý presadzoval radostné a optimistické nazeranie na svet, bol bezprostrednou reakciou na osobné skúsenosti ľudí počas prvej svetovej vojny, na očakávaný mier a obnovu zničených hodnôt
• názov získal z latinského slova vita – život
• súvisí najmä s myšlienkou že základom života je životná energia a sila, ktorá preniká životom a a zabezpečuje jeho neustály vzostupný vývoj
• básnický život vitalistov je „každodenný“, často aj s nárečovými slovami/dialektizmami
• vitalisti pokračujú v tendencií symbolistov uvoľňovať sylabotonickú veršovú štruktúru v prospech ohlasujúceho sa voľného verša (nemajú pravidelný rým, nedodržiavajú istý počet slabík,...)

Ján Smrek : Cválajúce dni

AUTOR

• predstaviteľ VITALIZMU – umelecký smer, ktorý je oslavou života (optimizmus, radosť, ...)
• dostal prezývku „POETA NATUS“ – BÁSNIK RODENÝ, kvôli ľahkosti a prirodzenosti jeho tvorby
• čokoľvek bolo inšpiráciou, kdekoľvek bolo miesto na tvorbu, výsledkom bola hravá, čitateľná a zrozumiteľná poézia
• vitalizmus sa vo veľkej miere prejavoval v téme ženy a lásky – žena je vždy inšpiráciou, výzvou, dobrodružstvom, predmetom túžob a erotických predstáv, ...
• ALE! extrovertná (spoločenská) tvorba obsahuje smutné tóny, ktoré sú reakciou na predvečer vojny, spoločenskú krízu, ... báseň Moloch

• básnická zbierka a báseň: Cválajúce dni

• úvodná metafora → život = dostihy – umelecký obraz dostihov je postavený na slovesách

(ženú sa, rozbíjajú, nechávajú, ...) a expresívnych slovách (bujní žrebci, dokaličené ľudské mŕtvoly,...)

• vzťah ľudí k dostihom/k životu:

KRASOJAZDCI - stá, obdiv a exkluzivita, (jazdia ponad dómy, preskakujú Oceán, ženú sa krkolomným cvalom, nestihne ich ani Parom presedlať na Lucifera šiju)

DIVÁCI – milióny, vôbec im nevenuje pozornosť, (nezáujem)

• autor sa identifikuje s jazdcami
• nasleduje opis života a životnej voľby
• v závere je vyznanie – napriek neistote a nebezpečenstvu (Nemôžme znať, či nespadneme a nezlomíme väz) neznámemu odmieta (nechceme sa predsa vtopiť) pasívny život ( to driemajúce ľudské plemä)

FORMA: - nepravidelná strofa

• interpunkcia zachovaná
• nedodržaný sylabizmus (rôzna dĺžka verša)
• rým je nepravidelný, prípadne chýba
• netradičná forma, sa blíži k modernej poézií
• najneobvyklejšia časť je koniec 2. strofy (stupňovanie, dynamika obsahu je zvýraznená formou textu)

LEXIKA

• významná pozícia slovies (nezasiahne ich blesk, nad konské hrivy sklonení, stískajú ich koleny)
• expresívne slová, viac negatívne, ale aj napriek tomu je celkové znenie textu optimistické a vyznieva ako oslava života, (napr.: bujný žrebci, rozbíjajú lebky, dokaličené ľudské mŕtvoly, Lucifera šiju,...)
• poetizmy (stálic na stálice, jarí šarvanci,...)
• exluzívne, módne a cudzie slová

Básnické jazykové prostriedky

• epiteton (jarí šarvanci, bujní žrebci, ľudské mŕtvoly, konské hrivy, večnú energiu, zakliaty živý les,...)
• symboly (lebky, Notre Dame, Lucifera šiju)
• anafora
• epizeuxa (Hurrá, hurrá)
• metafora (Sedíme na paripách:uháňajúcich dňoch, Cválajúce dni,..)

NOVOSYMBOLIZMUS

• v 20-tych a 30-tych rokoch storočia sa ohlásila druhá vlna symbolizmu (nový symbolizmus, neosymbolizmus)
• zachoval si typické témy (smútok, samota jednotlivca), ale po prežitej vojne sa vystupňoval pesimizmus, básnikov

„tragický pocit života“ a skepsa/pochybovačnosť

• autori hľadajú cestu skôr vo viere než v rozume
• v tvorbe niektorých básnikov sa to prejavuje prvkami dolorizmu ( z lat. dolor – bolesť, bolestivosť)
• napríklad smútok a dezilúzia v diele Emila Boleslava Lukáča pramenil aj v rozpore medzi kresťanskými ideálmi a povojnovou realitou, ale aj v jeho osobnej situácií

Emil Boleslav Lukáč : Paradoxon

AUTOR - slovenskou kritikou je považovaný za protiklad Jána Smreka – ANTIPÓD (protinožec)

• dáva mu tiež prívlastok „POETA DOCTUS“ – BÁSNIK URČENÝ, pretože mal veľkú znalosť klasikov,

 mnohých prekladal a tým zdokonaľoval jeho štýl, jeho tvorba sa stala formálne dokonalou

- patrí do mladšej generácie básnikov slovenskej literatúry

• predstaviteľ NOVOSYMBOLIZMU – funkčné obohatenie tradičného symbolizmu

• charakter jeho tvorby je smutný až depresívny
• rozporuplnosť – časté využitie kontrastu dilemy, váhania v poézii a súčasne sa jej bojí – je to vždy problém – lásku nachádza

v protikladoch, keď ju získa, máli sa mu, ...

• DOLORIZMUS – autor alebo básnik neustále „trpí“ (sebatrýzeň)

DIELO - zbierka: Dunaj a Seina – symbolický názov - rieky = krajiny: Slovensko a Franczúsko

– domov a cudzina – ústredná téma básnickej zbierky, báseň: Taedium Urbis

KOMPARÁCIA – porovnávanie .... DEDINA - domov, vlasť; kladné opisy

MESTO - skazené veľkomesto; záporné opisy

• v závere je vyznanie lásky k domovu
• obsahový protiklad je zvýraznený jazykovými prostriedkami – zvukomaľba, keď pri opise mesta používa znepokojivé a nepríjemné spoluhlásky

FORMA – klasický sonet s netradičným usporiadaním srôf