Ukážte vplyv modernistických tendencií na slovenskú medzivojnovú poéziu
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 908
Uložení: 124
Ukážte vplyv modernistických tendencií na slovenskú medzivojnovú poéziu
- tento myšlienkový prúd, ktorý presadzoval radostné a optimistické nazeranie na svet, bol bezprostrednou reakciou na osobné skúsenosti ľudí počas prvej svetovej vojny, na očakávaný mier a obnovu zničených hodnôt
- názov získal z latinského slova vita – život
- súvisí najmä s myšlienkou že základom života je životná energia a sila, ktorá preniká životom a a zabezpečuje jeho neustály vzostupný vývoj
- básnický život vitalistov je „každodenný“, často aj s nárečovými slovami/dialektizmami
- vitalisti pokračujú v tendencií symbolistov uvoľňovať sylabotonickú veršovú štruktúru v prospech ohlasujúceho sa voľného verša (nemajú pravidelný rým, nedodržiavajú istý počet slabík,...)
Ján Smrek : Cválajúce dni
AUTOR
- predstaviteľ VITALIZMU – umelecký smer, ktorý je oslavou života (optimizmus, radosť, ...)
- dostal prezývku „POETA NATUS“ – BÁSNIK RODENÝ, kvôli ľahkosti a prirodzenosti jeho tvorby
- čokoľvek bolo inšpiráciou, kdekoľvek bolo miesto na tvorbu, výsledkom bola hravá, čitateľná a zrozumiteľná poézia
- vitalizmus sa vo veľkej miere prejavoval v téme ženy a lásky – žena je vždy inšpiráciou, výzvou, dobrodružstvom, predmetom túžob a erotických predstáv, ...
- ALE! extrovertná (spoločenská) tvorba obsahuje smutné tóny, ktoré sú reakciou na predvečer vojny, spoločenskú krízu, ... báseň Moloch
|
- básnická zbierka a báseň: Cválajúce dni
- úvodná metafora → život = dostihy – umelecký obraz dostihov je postavený na slovesách
(ženú sa, rozbíjajú, nechávajú, ...) a expresívnych slovách (bujní žrebci, dokaličené ľudské mŕtvoly,...)
- vzťah ľudí k dostihom/k životu:
KRASOJAZDCI - stá, obdiv a exkluzivita, (jazdia ponad dómy, preskakujú Oceán, ženú sa krkolomným cvalom, nestihne ich ani Parom presedlať na Lucifera šiju)
DIVÁCI – milióny, vôbec im nevenuje pozornosť, (nezáujem)
- autor sa identifikuje s jazdcami
- nasleduje opis života a životnej voľby
- v závere je vyznanie – napriek neistote a nebezpečenstvu (Nemôžme znať, či nespadneme a nezlomíme väz) neznámemu odmieta (nechceme sa predsa vtopiť) pasívny život ( to driemajúce ľudské plemä)
FORMA: - nepravidelná strofa
- interpunkcia zachovaná
- nedodržaný sylabizmus (rôzna dĺžka verša)
- rým je nepravidelný, prípadne chýba
- netradičná forma, sa blíži k modernej poézií
- najneobvyklejšia časť je koniec 2. strofy (stupňovanie, dynamika obsahu je zvýraznená formou textu)
LEXIKA
- významná pozícia slovies (nezasiahne ich blesk, nad konské hrivy sklonení, stískajú ich koleny)
- expresívne slová, viac negatívne, ale aj napriek tomu je celkové znenie textu optimistické a vyznieva ako oslava života, (napr.: bujný žrebci, rozbíjajú lebky, dokaličené ľudské mŕtvoly, Lucifera šiju,...)
- poetizmy (stálic na stálice, jarí šarvanci,...)
- exluzívne, módne a cudzie slová
Básnické jazykové prostriedky
- epiteton (jarí šarvanci, bujní žrebci, ľudské mŕtvoly, konské hrivy, večnú energiu, zakliaty živý les,...)
- symboly (lebky, Notre Dame, Lucifera šiju)
- anafora
- epizeuxa (Hurrá, hurrá)
- metafora (Sedíme na paripách:uháňajúcich dňoch, Cválajúce dni,..)
NOVOSYMBOLIZMUS
- v 20-tych a 30-tych rokoch storočia sa ohlásila druhá vlna symbolizmu (nový symbolizmus, neosymbolizmus)
- zachoval si typické témy (smútok, samota jednotlivca), ale po prežitej vojne sa vystupňoval pesimizmus, básnikov
„tragický pocit života“ a skepsa/pochybovačnosť
- autori hľadajú cestu skôr vo viere než v rozume
- v tvorbe niektorých básnikov sa to prejavuje prvkami dolorizmu ( z lat. dolor – bolesť, bolestivosť)
- napríklad smútok a dezilúzia v diele Emila Boleslava Lukáča pramenil aj v rozpore medzi kresťanskými ideálmi a povojnovou realitou, ale aj v jeho osobnej situácií
Emil Boleslav Lukáč : Paradoxon
AUTOR - slovenskou kritikou je považovaný za protiklad Jána Smreka – ANTIPÓD (protinožec)
- dáva mu tiež prívlastok „POETA DOCTUS“ – BÁSNIK URČENÝ, pretože mal veľkú znalosť klasikov,
mnohých prekladal a tým zdokonaľoval jeho štýl, jeho tvorba sa stala formálne dokonalou
- patrí do mladšej generácie básnikov slovenskej literatúry
- predstaviteľ NOVOSYMBOLIZMU – funkčné obohatenie tradičného symbolizmu
|
- charakter jeho tvorby je smutný až depresívny
- rozporuplnosť – časté využitie kontrastu dilemy, váhania v poézii a súčasne sa jej bojí – je to vždy problém – lásku nachádza
v protikladoch, keď ju získa, máli sa mu, ...
- DOLORIZMUS – autor alebo básnik neustále „trpí“ (sebatrýzeň)
DIELO - zbierka: Dunaj a Seina – symbolický názov - rieky = krajiny: Slovensko a Franczúsko
– domov a cudzina – ústredná téma básnickej zbierky, báseň: Taedium Urbis
KOMPARÁCIA – porovnávanie .... DEDINA - domov, vlasť; kladné opisy
MESTO - skazené veľkomesto; záporné opisy
- v závere je vyznanie lásky k domovu
- obsahový protiklad je zvýraznený jazykovými prostriedkami – zvukomaľba, keď pri opise mesta používa znepokojivé a nepríjemné spoluhlásky
FORMA – klasický sonet s netradičným usporiadaním srôf