Charakterizujte súčasnú slovenskú prózu

Charakterizujte súčasnú slovenskú prózu 

PETER JAROŠ : Tisícročná včela

román : dedinský ALE! netypický - dej sa odohráva v obci Hybe, ktorú síce chápeme ako dedinu, ale autor využívajúc odkazy k minulosti hovorí o mestečku

spoločenský – mapuje vzťahy na slovenskej dedine (Liptov) na prelome 19. a 20. storočia, zachytáva všetky dôležité historické momenty, ktoré sa premiestnili do života obyčajných ľudí

generačný – v popredí sú osudy jednej jedinej rodiny - Pichandovci

„pocta liptovským murárom“ – ponúka veľmi originálny pohľad na životný cyklus alebo kolobeh na Liptove

- človek v zajatí práce, ktorá je jediným zdrojom obživy, podriadený prírode, ktorá riadi rytmus života sedliaka si privyrába ako murár aby vykompenzoval biedu dedinského života

PRÍBEH A POSTAVY:

• príbeh má mnoho vrstiev (odbočení)
• pozostáva z rôznych príbehov a je spojený s množstvom postáv - preto je ťažké vyrozprávať dejovú líniu)
• v popredí je rodina Pichandovcov, najstaršiu generáciu tvorí Martin a jeho žena Ružena
• pozornosť sa venuje najmä Martinovi - má 50 rokov (cca), má v dedine veľkú autoritu, ktorá je postavená na životnej skúsenosti a múdrosti; baví ho svet, v ktorom žije, hltá všetky novinky; jeho najväčšou láskou sú mapy z celého sveta, lákajú ho cudzie kraje;

je uznávaným šéfom murárskej partie, vysoko cenený odborník; k viere má vlažný prístup ALE jeho postoj k životu je zásadový; prekypuje energiou, vie si užívať život; má deti: Samo, Valent, Kristína, Samo je najstarší

SAMO:

• najstarší, chystá sa prevziať gazdovstvo; pracovitý, uznávaný, šikovný, má prezývku „včela“ -> miluje otcove včely
• svoju budúcu manželku Máriu si musí vymurovať -> na murovačkách zarobiť na stavbu ALE! súhlas jej matky dostane až potom čo sa s Máriou zamuruje v chlieve a spôsobí škandál na celú dedinu
• postupne po smrti starého Pichandu sa pozornosť presúva na Sama - na jeho osudoch sa plne prejavia spoločenské udalosti
• snaží sa nájsť trvalé zamestnanie na železnici, dostáva sa do kontaktu so socialistami, začína študovať politické texty
• dokonca sa stane členom sociálnej demokracie - v politických aktivitách sa naplno prejavia národnostné spory (jedna zo schôdzi končí bitkou slovenských a maďarských robotníkov) ale aj realita doby (pri rozháňaní jedného zo stretnutí zomiera Samov syn)
• nakoniec sa zo Sama stane mlynár, vezmú do prenájmu obecný mlyn a to ho zachráni aj pred svetovou vojnou, pretože

pracuje pre armádu

• jeho deti sú už iná generácia: študujú, snažia sa získať remeslo, uvažuje sa o vysťahovaní do Ameriky
• všetkých zasiahne 1. svetová vojna

VALENT:

• nadaný, ľahko sa učí a preto mu chce otec zabezpečiť štúdia; vyštuduje v Prahe právo
• počas prázdnin doučuje dcéru miestneho zemepána a podnikateľa
• po štúdiách sa s ňou ožení a dostáva sa do úplne iných sociálnych väzieb a rodine sa postupne vzďaľuje

 KRISTÍNA:

• má asi najtragickejší osud
• vydáva sa z lásky; jej muža ale zavalí strom a zomiera; zostáva sama a stále viac sa o ňu zaujíma mužov bratranec Julo
• Julo ju mal vždy rád, priznal sa jej s tým počas jej svadby
• problém j v tom, že jej ženatý a postupne vznikne vzťah, ktorý je tŕňom v oku celej dedine a rodine
• situácia sa dostane do extrému, keď Julo narukuje na front a Kristína sa stará o jeho slabomyseľnú ženu

FORMA: v románe sa mieša viacero umeleckých tendencií:

 nadväzovanie na realizmus: tradičné prostredie

 socialistický realizmus: nosný oficiálny umelecký smer, prejavuje sa najmä v hodnotení istých sociálnych procesov (napätie medzi sociálnymi vrstvami, pozícia robotníkov, postoj k vojne,...)

post moderna:je to trend, ktorý prichádza zo zahraničia a u nás sa prejavuje pomaly a opatrne, rozbitý príbeh, množstvo línii (odbočení), striedanie umeleckého textu s textom vecným

 prvky magického realizmu- trend juhoamerickej literatúry, nikde inde sa tak naplno neprejavil, ale jeho prvky nájdeme aj inde v slovenskej literatúre práve v tomto románe:

• sen a skutočnosť: (opakujúci sa sen o 1000 ročnej včelej matke)
• fikcia: ktorá sa prelína s realitou (veľryba v Hybici, v ktorej uviazne Martin so svojou frajerkou a absolvujú niekoľko dňovú cestu)
• fantastické javy - voda sa mení na víno, guľový blesk v dedine, srdce ukuté z meteoritu, ľudia, ktorí nemusia jesť
• absurdné situácie: opilec v ktorom zbĺkne alkohol; pekár, ktorý zomrie pri práci (spadol do cesta a skoro ho upečú)
• čierny humor: okolnosti pohrebu Pichandu (Martin sa po smrti zväčší a truhla mu je malá a celý smútočný sprievod končí na zemi, lebo chodník sa premenil na šmýkačku)

LADISLAV BALLEK : Pomocník

AUTOR: predstaviteľ povojnovej literatúry, ktorý patrí k aktuálnejším autorom

• do literatúry vstupuje v rokoch
• väčšina jeho tvorby je spojená s regiónom, v ktorom sa narodil – juh stredného Slovenska (Šahy a okolie) – prináša to etnicky zmiešané územie a dramatické historické osudy
• z jeho mimoliterárnych aktivít je známe, že po 1989 vstúpil do politiky – poslanec a veľvyslanec Slovenska

DIELO: román

• jeho podtitul: „Kniha o Palánku“ – Palán – fiktívne mestečko na juhu, za ktorým sa ukrývajú Šahy
• prináša pohľad na tento región v čase po svetovej vojne
• pohľad z časti nostalgický, ktorý ponúka opis všetkých kľúčových spoločenských procesov
• hlavnou postavou je Štefan Riečan, pochádza z Horehronia, účastník povstania, ktorému vojna zobrala jeho živnosť – mäsiarstvo; ako náhradu dostal štátom zabavené mäsiarstvo v Palánku
• juh je pre neho synonymum bohatstva, túto predstavu má ešte z detstva
• má pocit, že sa mu splnil detský sen a šanca na pokojný život, realita je však iná
• aj tu zúrila vojna, mesto je zničené, komunita pretrhaná, vzťahy odmerané až nepriateľské, navyše súčasťou mäsiarstva je aj pomocník

Volent Lančarič - riečanovi radia aby sa ho zbavil, má zlú povesť, arogantný, bitkár, sukničkár, kšeftár

• na začiatku je veľké napätie, pomocník sa tvári, že nevie po slovensky, ale keď mu Riečan z núdze sľúbi miesto, situácia sa zmení
• pomocník sa pre Riečana stane nepostrádateľným: dokáže zohnať a zariadiť byt, kedykoľvek je schopný zohnať mäso
• za Riečanom prichádza jeho žena a dcéra, ich pocity sú iné: prichádzajú a ľudovo upravené spôsobujú neželanú pozornosť; dcéra prichádza proti svojej vôli, necháva za sebou milého
• ženy sa ale veľmi rýchlo aklimatizujú: zmenia šaty, účes, túžia po spoločnosti a majetku - na to všetko potrebuje Riečan peniaze a ženy ho tlačia stále do nebezpečnejších, nelegálnych obchodov
• pomocník vo všetkom pomáha: nelegálne porážky, pašovaný dobytok, čierny obchody, tajné hospodárstva, šmelinár,... túto časť obchodu postupne prevezme úplne pomocník a manželka
• nastane aj osobný rozkol, Riečanovci sa odcudzia a žena sa stáva pomocníkovou milenkou
• Riečanovi sa zrúti sen, rozhodne sa pre ráznu zmenu a odchádza naspäť domov (*tu sa končí film)
• príbeh pokračuje po rokoch, náhodne sa stretne s Lančaričom, bez emócii vedú rozhovor
• Riečan sa dozvedá, že mäsiarstvo bolo v konečnom dôsledku znárodnené, Lančarič bol za šmelinu odsúdený, s Riečanovou ženou mu to nevydržalo ALE! s Riečanovou dcérou má dieťa,...
• v závere románu sa Riečan ešte raz vracia na juh, vyhľadáva svoju dcéru a aj s deťmi ju berie k sebe
• v úplnom závere ho raz vnučky žiadajú aby im rozprával o minulosti a on im odpovedá: „Nikdy nič nezažil iba raz im povedal, že zažil čosi ako rozprávku.“

FORMA: - vychádza z realistických trendov, vychádza zo socialistického realizmu

• z reality odpozorované charaktery postáv, prvky lyrizmu najmä pri opise prostredí, prírody
• majstrovsky vystihnutá atmosféra doby a malého mesta

DUŠAN MITANA : Psie dni

AUTOR

• výrazný predstaviteľ postmoderny (experiment, prvky mystiky, absurdity, humoru, využitie iracionality a existencionálnej filozofie)
• písal mnohovýznamové poviedky

DIELO - zbierka PSIE DNI

- debutová zbierka – vyvolala vlnu nesúhlasu, literárna kritika ju odmietla ako provokatívnu, škandalóznu, poznačenú negatívnym vplyvom západnej kultúry (mladými ľuďmi prijatá veľmi dobre)

• v popredí pocit znechutenia a absurdnosti existencie individuálneho hrdinu, pocit odcudzeného jedinca
• príbehy sú situované do reálneho prostredia, sú rozprávané zdanlivo realisticky, novú dimenziu im dodáva existenciálna situácia hrdinu, ktorá ich posúva mimo skutočnosti
• psie dni = „dusný, nevľúdny čas, atmosféra horúcich letných dní“
• obsahuje absurdné poviedky a poviedky s prvkami hororu, niektoré spracúvajú aj morbídne a erotické motívy
• väčšinou sa odohrávajú v atmosfére horúcich letných dní
• rozprávajú neobyčajné, bizarné, prekvapujúce príbehy s neočakávaným, často šokujúcim zakončením
• mnohé majú kriminálne pozadie s nevyriešeným tajomstvom; zobrazujú krajné situácie, afekty (hnus, zhrozenie, šok) – to, čo je v človeku vznešené i zvieracie
• prelína sa smútok a humor, realita a irealita, sú vyjadrením tušenia, že okolo nás a v nás existujú i rozumom nepostihnuteľné javy

POVIEDKA – PSIE DNI

• poviedka, autor zobrazuje priebeh jedného „psieho dňa“ rozprávača (z canicule - psie dni = čas najväčších horúčav)
• dej je plný bizarných udalostí s nečakaným koncom, ktorý pôsobí šokujúco
• v poviedke je veľa úvah rozprávača, ktorý premýšľa nad možnými dopadmi konania - nachádzame i naturalistické opisy
• postavy = bezmenné: rozprávač, mladý muž, starý muž
• autor experimentoval s formou, využil provokatívne a škandalózne námety

Rozprávač cestou k rieke míňa mladého muža, ktorý ho zaujme, pretože vyzerá akoby nedýchal a tak sa podujme zistiť, prečo je tento muž „mŕtvy“. Sleduje ho, i keď vie, že túto záhadu nevyrieši. Mladý muž sa stretáva so starým mužom a správa sa povýšenecky. Po tom, čo udrie starého muža, sa rozprávač rozhodne zasiahnuť, no mladý ho vysmeje a starý muž odmieta pomoc. Hrdina znechutený prejavom nevďačnosti odchádza k rieke, kde sa nahý opaľuje a kúpa. Vo vode uvidí topiaceho sa psa, ktorého z ľútosti zachráni. Vezme si ho na prsia a teší sa, že bude mať psa, ako jeho susedia. Neskôr sa zľakne, že ho pes môže pohrýzť a tak sa ho snaží dať dole. Pichne psovi do oka a pes ho pohryzie. Nie je schopný zblížiť sa ani so zvieraťom, dôverovať mu, nie je schopný zniesť neistotu z reakcie druhej bytosti, dobrovoľne si preto volí samotu a to dvojnásobne. Nielen pri psovi, ale aj neskôr, keď

„pomáha“ pri samovražde. Názov poviedky má viacero významov: psie dni – kanikuly = horúčava a z toho plynúce napätie a konanie postáv; použitie postavy psa v poviedke, pokus človeka zabiť sa (asi sa „cítil pod psa“), na konci horúčava z toho, čo spravil. Motív neschopnosti človeka pomôcť, jeho

servilnosť osudu, vyznieva silne najmä v spojení s prelínajúcou sa epizódou samovraždy starého pána. Mladý muž pobúrený prejavom ďalšej nevďačnosti psa hodí do vody a zabije ho kameňom. Oblečie sa a chce odísť. Pri brehu hrdina znovu stretáva starého muža, ktorý sa pokúša o samovraždu obesením. Nedokáže to však sám. Rozprávač s radosťou zavesí na strom lano a prinesie mu sud, aby mal odkiaľ skočiť. („Skutočne, som veľmi rád, že som spoznal takého milého a ochotného človeka.“ On odpovedá „Potešenie je na mojej strane.“ - absurdita). Nesnaží sa mu jeho úmysel vyhovárať, chápe jeho

rozhodnutie (iracionálny prvok). Odíde, aby mal súkromie. Vráti sa, prezrie si ho. (prvky absurdity: „Bol už stuhnutý. Vyzeral dobre, iba ten olejový fľak pôsobil ako päsť na oko.“) Odchádza, aby nikto nezistil, že bol svedkom.

FRANTIŠEK HEČKO : Červené víno

• jeden z najpopulárnejších románov po roku 1945
• jeho popularitu zvýšil aj kvalitné filmové spracovanie
• román– dedinský - tradičná téma slovenskej literatúry, západoslovenské vinohradnícke prostredie, ktoré je trochu netypické, pretože to nie je vyslovene chudobný kraj

generačný - opisuje osudy troch generácií jednej rodiny – Habdžovci - na osudoch rodiny sú ilustrované spoločenské zmeny

autobiografický - prototypom hlavných postáv sú autorovi rodičia

sociálny - ukazuje premenu tradičnej patriarchálnej rodiny, medzigeneračné napätie, ambície každej novej generácie, ostré

rodinné konflikty a súčasne rodinnú komunitu; analyzuje sociálne vzťahy slovenskej dediny: majetkové rozvrstvenie, politické postoje, dopady vojny na dedinu, ... všetko v období prelomových historických udalostí - konca monarchie,

1. svetovej vojny a vznik Československa

román o láske - láska je chápaná ako kľúčová ľudská emócia, ktorá motivuje človek - v románe je zobrazená ako jemný cit, ale aj prudká vášeň - pud, ktorý spôsobuje problémy, konflikty

KOMPOZÍCIA - román má tri časti, ktoré sú rámcované úvodom - VLČINDOL a záverom - A VETRÍK POVIEVA

DEJ A POSTAVY: Urban a Kristína - sú hlavnými postavami

• Kristína je „nechcená“ nevesta, ktorú si Urban zobral proti vôli otca, ich život na rodičovskom statku nie je možný, preto odchádzajú,

otec (starý bača) syna zaprie a vydedí, zakáže akékoľvek kontakty

• jediný, kto sa mu vzoprie a pomôže mladým do začiatku je stará mama (Urbanova stará mama, bačova mama)
• mladí odchádzajú z gazdovstva i z dediny, usídlia sa v susednej dedine Vlčindov, získajú skromný majetok a skúšajú sa postaviť na

 vlastné nohy - sledujeme ich v snahe zriadiť vinicu, pokúša sa používať nové metódy (nové odrody), starousadlíci ho postupne začínajú akceptovať, strácajú nedôveru voči novotám, dokonca sa nechajú nahovoriť na vinohradnícky spolok, napriek úsiliu tento spolok krachuje

• v druhej línii sledujeme osobné vzťahy: konflikty so Silvestrom Bolebruchom, ktorý bol nápadníkom Kristíny, bol odmietnutý, dnes má vlastnú rodinu, ale doteraz sa nevie s odmietnutím vyrovnať
• vzťahy sú napäté, konfliktné a Silvester a jeho verný spojenec Šimon Pančucha sa snaží škodiť, kde sa dá
• stále sa nedarí urovnať spor s rodičmi
• vypukne svetová vojna a dej sa rozbije na dve línie: Urban odchádza na front (okrajovo spomenuté udalosti vojny )
• o gazdovstvo sa stará Kristína a najmä dospievajúci syn Marek
• podobne ako celá dedina si prežíva útrapy vojny : odchody na front, smrť, zranenia, rekvirácie, neschopnosť obrábať pôdu, hlad, ... táto situácia pomôže zmieriť Kristínu so svokrovcami
• starý otec sa odrazu vidí v Marekovi (v tom, ako sa hrdinsky postavil k svojej úlohe - „byť chlapom na gazdovstve“)
• koniec vojny prináša zásadné zmeny : veľké dejiny prinesú koniec monarchie, vznik republiky a malé dejiny prinesú návraty z frontu, dedinské konflikty, chaos, rabovačky, ...
• Urban sa vracia z frontu a opäť sa chytá gazdovstva
• Marek začína študovať na vinohradníckej škole, spočiatku má problémy - je nesmelý, zakríknutý a má medzery vo vzdelaní, ale neskôr keď sa dostane k odborným predmetom, rýchlo napreduje
• Urban má po návrate z vojny problémy - nevie sa vyrovnať so zážitkami z vojny, záujem o gazdovstvo upadá, začína piť, gazdovstvo sa dostáva do dlhov
• celý príbeh sa uzavrie „nástupom“ novej mladej generácie
• Marek a Lucia Bolebruchová sa zaľúbia, zoberú sa, po smrti rodičov vysporiadajú dlžoby a odchádzajú, aby začali na svojom

FORMA: - mohutná dejová línia - typický prvok medzivojnovej prózy

• rozprávač nadnesený, patetický, s množstvom básnických prostriedkov
• časté opisy osôb, prostredí, činností
• odkazy na ľudovú slovesnosť - najmä obradové
• typický humor, ktorý pomáha riešiť životné útrapy
• jazyk- využíva regionálne nárečie a vinohradnícke termíny