Svetový a slovenský romantizmus

Svetový a slovenský romantizmus

► Svetový a Slovenský romantizmus: Svetový romantizmus je myšlienkové hnutie a jeden z hlavných umeleckých smerov 19. Storočia. Uplatňoval tvorivú slobodu umelca. Staval cit, vášne, fantáziu a vôľu, pravdivosť, zdôrazňoval konkrétneho jedinca, ideu národa. Hlavnými znakmi romantizmu sú individualizmus, subjektivizmus a modernizmus. Literárni romantici vyzdvihujú silu prírody, obdivujú minulosť, mystiku a exotiku. Literatúra kládla dôraz na pôvodnosť, tvorivú slobodu umelca, jeho emocionalitu a spontánnosť. Typickými žánrami boli lyrická balada, básnická poviedka či poéma, moderný epos, román vo veršoch, dramatickú báseň, historický román a poviedka. Objavil sa nový typ- romantický hrdina- výnimočná osobnosť, často spoločenský vydedenec- zlodej, tulák, kat, žobrák, vrah. Romantický hrdina sa často ocitá v neriešiteľnom konflikte s okolitým svetom. Hrdina je idealizovaný, túži po láske, ale vie, že ju nenájde. Slovenský romantizmus: V celej Európe silnela vlna národnooslobodzovacieho hnutia, ktorá vyústila do revolúcií v r. 1848. Na čele hnutia bola stredná šľachta. Jej hlavným predstaviteľom bol Lajoš Košút, ktorý bol odporcom k politike Viedne, maďarským nacionalizmom a maďarizáciou. Iniciatívu v boji o osamostatnenie slovenského národa preberá mladá generácia: Štúrova škola. Jej centrom sa stáva bratislavské lýceum, kde v roku 1829 vznikla spoločnosť česko-slovenská. Bol to študentský samovzdelávací spolok, ktorý po príchode Ľ. Štúra zmenil program. Dôležitými znakmi romantickej literatúry na Slovensku bol návrat k slovanským žánrom, odklon od antických vzorov, ľudový hrdina, autori boli málo subjektívni. Vynikali kontrasty, synkretizmus, sylabický veršovaný systém. Hlavným literárnym druhom sa stala lyrika, dominuje balada. Hrdinova nálada korešponduje s prírodou. Do tohto obdobia patria tieto svetové literatúry: Anglická, Francúzska, Nemecká, Ruská, Poľská, Maďarská, literatúra USA, Česká. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• George gordon byron (ang.): Childe Haroldova púť, Džaur, Korzár, Lara, Chillonský väzeň
• Percy bysshe shelley (ang): Odpútaný Prometeus
• Walter scott (ang): Waverley, Ivanhoe, Pirát, Talizman, Quentin Durward
• Victor Hugo (fra): Cromwell, Chrám Matky Božej v Paríži, Legenda vekov, Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri
• Novalis (nem): Hymny noci
• Jakub a wilhelm grimmovci (nem)
• Heinrich Heine (nem): Kniha piesní, Obrazy z ciest
• Alexander sergejevič Puškin (rus): Kaukazský zajatec, Bachčisarajská fontána, Cigáni, Eugen Onegin, Kapitánová dcéra, Piková dáma, Poviedky Belkina, Víchrice
• Michail Jurievič Lermantov (rus): Démon, Hrdina našich čias
• Adam Mickiewicz (pol): Konrad Wallenrod, Pán Tadeáš
• Sándor Petófi (maď): Obeste kráľov, Apoštol
• Edgar Allan Poe (USA): Havran, Vraždy na ulici Morgue, Jama a kyvadlo, Zánik domu Usherovcov
• Karel Jaromír Erben (čes)
• Karel Hynek mácha (čes): Cikáni, Máj
• Božena Němcová (čes): Pohorská vesnice, V zámku a v podzámčí, Chýže pod horami, Babička
• Ľudovít Štúr (slo): Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nérečí, Náuka reči slovenskej, Slovensko a svet budúcnosti
• Samo Chalupka (slo): Kozák, Likavský väzeň, Kráľohoľská, Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko, Mor ho!
• Janko Kráľ (slo): Duma bratislavská, Dráma sveta,Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, zverbovaný, Pán v tŕní, Kvet, Zabitý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky
• Andrej SládkoviČ (slo): Marína, Detvan
• Ján Botto (slo): K mladosti, Náj na Dunaji, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, Smrť Jánošíkova
• Jozef Miloslav Hurban (slo): Olejkár, Od Silvestra do Troch kráľov, Slovensko a jeho život literárny
• Ján Kalinčiak (slo): Bratova ruka, Púť lásky, Reštavrácia
• Michal Miloslav hodža (slo): Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo
• Viliam Pauliny-tóth
• Samo tomášik

►► Poznámky:

• V 19. St. bol romantizmus postupne vystriedaný realizmom
• Autor sa obyčajne so svojou postavou stotožňuje, vkladá do nej autobiografické črty
• Odrodou romantizmu je byronizmus- spor hrdinu so svetom

►►► Rozbor významných diel:

Chrám Matky Božej v Paríži- román, príbeh osudového vzťahu ohyzdného Quasimoda, krásnej Esmeraldy a pokryteckého kňaza Frolla. Sugestívne zachytáva život spoločenských vrstiev v stredovekom Paríži. Dej románu je vystavený na kontrastoch. Fyzicky škaredý, ale duševne ušľachtilý zvonár chrámu, Quasimodo, tajne miluje cigánku Esmeraldu, ktorej krása a úprimnosť kontrastujú s prostredím biedy chudobných a lakomosťou, pokrytectvom vyšších vrstiev. Keď na seba Esmeralda vezme zodpovednosť za zločin, ktorý nespáchala, a je zaň odúdená na smrť, zachráni ju kňaz chrámu, Frollo, ktorý ju tiež miluje. Ona ho ale odmieta a kňaz ju vydáva bez milosti smrti. Quasimodo zvrhne Frolla z chrámovej veže a sám umiera objímajúc už mŕtvu Esmeraldu. Podnetom k napísaniu románu bolo slovo osud, ktoré našiel Hugo na stene napísané vo veži.

Máj- lyrickoepická báseň. Skladba má predspev. Najvýznamnejšie dielo českého romantizmu. Mácha musel knihu vydať vo vlastnom náklade, lebo dielo bolo jeho súčasníkmi nepochopené. Autor v ňom rieši otázku viny, cti, trestu a ľudskej vernosti. Stotožnil sa s tragickým osudom oboch hlavných postáv- autoštylizácia, príroda má v deji démonickú moc, nestará sa o človeka, ktorého osud je jej ľahostajný, ide za svojimi cieľmi- človeku neznámymi. V skladbe nachádzame dvojnásobný kontrast- smrť uprostred kvetu mladosti a zároveň uprostred máhovej prírody a rozvíjajúcej sa lásky. V závere do skladby vstupuje lyrický hrdina- básnik. Prichádza do Vilémovho kraja a stotožňuje sa s hrdinom svojej skladby. Skladba zachytáva rozpor medzi životom a smrťou, nesmrteľnosťou a vedomím zániku. Máchov Vilém je typickou romantickou postavou- je vylúčený zo spoločnosti (z domu je vyhnaný otcom, stane sa vodcom lúpežníkov). Pomstí sa nepoznanému otcovi za zvedenie svojej milej Jarmily a ako otcovrah je odsúdený na smrť. Dozvie sa o tom Jarmila a zo žiaľu nad osudom Vilému skočí do jazera. Noc pred popravou je naplnená Vilémovými filozofickými úvahami o ľudskom živote a smrti.

Babička- poviedka. Čerpá zo spomienok na babičku, ktorá trávi posledné roky svojho života na Starém bělidle a stará sa v rodine svoje dcéry o vnúčatá. Zachytáva jeden rok vidieckeho života so všetkými povinnosťami a radosťami, všednými i sviatočnými udalosťami. Dej nemá súvislú líniu, ide len o zachytenie jednotlivých obrazov. Babička je idealizovanou postavou, ktorá stelesňuje životodárnu silu ľudu, harmonickú osobnosť a večný ideál ľudstva.

Mor ho!- hrdinská epická báseň. Historický námet Chalupka využil na to, aby vyburcoval svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva národa. Malá skupinka Slovákov reprezentuje slovenský národ, rímsky cár zas Maďarov. Autor nedodržiava epický odstup medzi rozprávačom a rozprávaným dejom, ako to vyžaduje poetika klasického eposu, on svojich hrdinov povzbudzuje do boja, varuje ich pred nebezpečenstvom. Príbeh podáva tak, akoby sa udalosti odohrávali pred jeho očami, akoby on sám bol jeho účastníkom. Kompozičným postupom je kontrast: túžba po mieri, slobode a rovnoprávnosti reprezentovaná Slovákmi a zotročovanie. Ideou skladby je právo každého na slobodu a odhalenie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života. Hrdina je kolektívny- slovenský junáci.

Marína- básnická skladba. Autor predstavuje štúrovcom Marínu ako anjela, bohyňu, ktorej čistotu, hrdosť, krásu žiadna predstava nevystihuje. V básni spomína Sitno, Hron, postupne vyrastá obraz Slovenska, v ktorom sa prelína básnikova láska k vlasti s láskou k dievčine. Po sklamaní, keď mu spoločnosť nepraje v naplnení jeho lásky, sa pokúša nájsť iný zmysel života. Nachádza ho v mladosti, nie veku, ale v stave ducha. Spomína na lásku, ale odmieta imaginárny svet a navracia sa k problémom národa. Autor vyslovil svoju životnú filozofiu, preto ho považujeme za básnika životného kladu a optimizmu. 1. časť má lyrickoepický charakter. Básnik vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Nad láskou sa začínajú sťahovať mraky, prilieta motýľ- symbolizuje zvodcu, ktorý lieta z kvetu na kvet, potom sa objavuje skutočný zvodca- had- ktorý ju vystríha pred životom. Lyrický hrdina sa ale utvrdzuje v jej vernosti a vyznáva jej lásku. 2. časť má reflexívno-symbolický charakter. Láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky. Pokračovaním jeho lásky k Maríne sa stáva láska k vlasti.