Klasicizmus a osvietenstvo v európskej literatúre

Klasicizmus a osvietenstvo v európskej literatúre 

► Klasicizmus a osvietenstvo v európskej literatúre: Sedemnáste storočie prebiehalo v znamení pokroku vedy, vzrastajúceho záujmu o taje vesmírnych zákonov a prírodných dianí. Silu nadobúda hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc. Vláda sa podľa nich mala usilovať o blaho ľudu. Cirkev sa stáva terčom kritiky. Američania vyhlasujú nezávislosť.Klasicizmus je umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku v 17. St. v dobe rozkvetu absolutistickej monarchie za vlády kráľa Slnka Ľudovíta XIV. K. bol zameraný na mravné a spoločenské problémy. Chcel zobraziť človeka vôbec. Schvaľuje vládnuce vrstvy. Úzko súvisí s racionalizmom. Vznikajú literárne salóny, ktoré utvárali verejnú mienku. Vznikali taktiež literárne akadémie. Racionalizmus je myšlienkový smer považujúci rozum za jediný alebo rozhodujúci zdroj poznania. Zakladateľom racionalizmu je René Descartes- jeho známa veta: Myslím, teda som! Klasicizmus sa prejavoval taktiež v rôznych umeleckých odvetviach ako napr. v hudbe a architektúre. K literárnym žánrom patrila óda, elégia, epos, tragédia, bájka, satira, komédia a iné. V tomto období nastal búrlivý rozvoj drámy. V klasicistickej poézii prevláda rozum a úvaha nad citom. Klasicistická dráma dodržiavala Aristotelovu zásadu troch jednôt: jednotu miesta, deja a času. Osvietenstvo je nová politická a spoločenská ideológia 18. St. usilujúca sa v mene rozumu a vedy o prekonanie náboženskej ideológie a absolutizmu. Zdôrazňovala, že ľudia sú si od prírody rovní, teda nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene. Vyhovovala meštianstvu. Ovplyvnila taktiež podobu literatúry. Osvietenstvo sa najviac rozšírilo v Anglicku a Francúzsku. Kládlo dôraz na vzdelanie a fungovanie vesmíru vysvetľovalo na základe fyzikálnych zákonov. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Pierre corneille (fra): Cid
• Jean racine (fra): Faidra
• Moliére (fra): Tartuffe, Mizantrop, Mešťan šľachticom, Škola žien, Zdravý nemocný, Lakomec
• Jean de la fontaine (fra): Bájky
• Carlo goldini (tal): Sluha dvoch pánov, Mirandolina, Grobiani
• Denis diderot (fra): Encyklopédia
• Voltaire (fra): Filozofiké listy, Filozofický slovník, Storočie Ľudovíta XIV., Candide alebo optimizmus
• Daniel defoe (ang): Robinson Crusoe
• Jonathan swift (ang): Gulliverove cesty
• Josef dobrovský (čes): Dějiny českého jazyka a literatury, Německo-český slovník
• Jozef jungmann (čes): Slovesnost, Slovník česko-německý
• Anton Bernolák (slo): Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách, Grammatica slavica, Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
• Bohuslav tablic (slo)
• Jozef Ignác bajza (slo): René mláďenca príhodi a skusenosťi, Slovenské dvojnásobné epigrammata
• Juraj fándly (slo): Piľní domajší a poľní hospodár, Zeľinkár, O úhoroch aj včelách, Slovenskí včelár, Dúverná zmlúva medzi mňíchom diáblom
• Pavol Jozef šafárik (slo): Tatranská Múza s lyrou slovanskou, Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti
• Ján kollár (slo): Básně Jána Kollára, Slávy dcera, O literární vzájemnosti mezi kmeny a nárečími slávskymi, Národnie Zpievanky
• Ján hollý (slo): Rozličné básne hrdinské, elegiacké a lirické z Vergilia, Teokrita, homéra..., Svatopluk, Cirillo-Metodiada, Sláv, Plač Matki Slávi, Plač Matky Slávi nad odroďilími sinami, Selanky
• Ján chalupka (slo): Kocúrkovo, Trasorítka, Starúš plesnivec, Bendeguz

►►Poznámky:

• Presné pravidlá klasicistickej poézie zveršoval Nicolas Boileau- Despréaux v diele Básnické umenie.
• Prísne pravidlá nezväzovali len literatúru. Predpisy a zákony zahrňovali celé umenie.
• Myšlienky osvietenstva podporovala i časť aristokracie a niektorí panovníci
• Kodifikácia- opis, stanovenie a uzákonenie normy (jazykovej alebo inej). Všade sa písalo „i“. Neboli dvojhlásky. V „ď, ť, ň, ľ,“ sa písal „ˇ“. Podstatné mená s veľkým písmenom

►►► Rozbor významných diel:

Lakomec- Dej drámy sa odohráva v Paríži, kde žije starý vdovec Harpagon so synom Cléantom a dcérou Elizou. Po meste kolujú chýry, že je najväčší lakomec v širokom okolí. A nanešťastie pre jeho deti sa zakladajú na pravde. Starý lakomec nemá inej práce ako čo najviac zarobiť na pôžičkách a obchodoch. Majetku má toľko, že do konca života by nemusel pohnúť ani prstom, ale svojim deťom dá ledva na základné ošatenie. Na ich city nedbá, ba dokonca hľadá pre ne finančne najvýhodnejšieho partnera. Dcére vyberie starého Anzelma len preto, že netrvá na žiadnom vene. Pre seba si vyhliadol mladú krásavicu Mariannu. Je síce chudobná, ale aspoň nemá vysoké nároky. Lenže tú istú ženu miluje jeho syn Cléante. Nenechá sa ním uprosiť, nedbajúc na svoj nevhodný vek. Oddaný Cléantov sluha La Fléche chce svojmu pánovi veľmi pomôcť, a tak v záhrade nájde a zo zeme vykope Harpagonov poklad. Keď to lakomec zistí, zatočí sa mu celý svet pred očami. Myslí, že je to jeho definitívny koniec. Prišiel o svoje všetko. Na svadbu s Mariannou úplne zabudne. Okamžite začne vypočúvať služobníctvo. Nakoniec mu Cléante vysvetlí ako sa veci majú a dohodne sa s ním na výmene pokladu za Mariannu. Šťastní a spokojní sú všetci. Každý má to, čo považuje na najhodnotnejšie na svete. Harpagon svoj majetok, Marianna a Cléante svoju lásku.

Gulliverove cesty je román Jonathana Swifta, ktorý je satirou na ľudskú podstatu a zároveň paródiou cestopisného literárneho podžánra. Swiftove majstrovské dielo je jeho najoslavovanejšou prácou a jednou z Anglických nediskutovateľných klasických diel. Dielo bolo viackrát sfilmované. Gulliverove cesty je fantastické rozprávanie príhod, kde sa hlavný hrdina (lodný lekár) stretáva s rôznymi bytosťami zo sveta rozprávok. V spôsobe vykresľovania života sa ale objavuje mnoho realistických rysov. Dielo je rozdelené na štyri cesty. Swift zosmiešňuje ľudskú hlúposť, strieľa si, preháňa, ironizuje. Román je satira na jeho súčasníkov, zradný minister je karikatúrou vtedajšieho premiéra Roberta Walpolea. Voltaire sa ho podujal prekladať do francúzštiny, tak sa touto paródiou na vtedy populárne cestopisy nadchol. Swift, ako bolo jeho zvykom, toto dielo vydal pod pseudonymom Richard Sympson, aby sa vyhol žalobám.

Dúverná zmlúva medzi mňíchom diáblom- Prvé väčšie dielo napísané bernolákovčinou. Vysvetľuje a schvaľuje reformy Jozefa II., hlavne zrušenie žobravých reholí, lebo mnísi upustili od prvotných rehoľných zásad a telesnej práce a stali sa príťažou pre spoločnosť. Blahobyt mníchov stavia do kontrastu s biedou a zaostalosťou ľudu. Obviňuje mníchov, že udržiavali ľud v nevedomosti a ostro sa stavia proti poverám, odpustkom a falošným zázrakom. Bohatstvo kláštorov chce využiť na vybudovanie škôl, nemocníc, chce zmierniť biedu ľudu. Kritický obsah kompenzuje v štvrtej časti diela, kde poukazuje na kladné hodnoty, ktoré priniesli niektorí rehoľníci. Forma diela je vedecko-satirická rozprava formou dialógu medzi mníchom Atanaziom a uštipačným diablom Titinillom. Dominuje racionalistický didaktizmus, ktorý je zameraný vysoko intelektuálne, pretože adresátom nebol ľudový čitateľ, ale mladí slovenskí vzdelanci. Cenzúra dielo zhabala a autor bol potrestaný cirkevným súdom na dva týždne kláštorného väzenia o chlebe a vode.

Slávy dcera- je to rozsiahla lyricko-epická báseň. Badať v nej prvky klasicizmu. Je preniknutá myšlienkami vlastenectva a slovanskej vzájomnosti. Skladá sa z Předzpevu a 5 spevov. Předzpev je najsilnejšim miestom Slávy dcéry po umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránke.Je napísaný časomerným elegickým distickom Predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Předspěv: Autor vyjadruje minulosť a prítomnosť slovanskýhc obyvateľov na území Nemecka. Veľkú nádej vkladá do Ruska, čo vidno z dvojverší:„neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku, jenž vdoruje zhoubným až dosavade časum“. Osudzuje Nemcov ako zotročovateľov, vyjadruje ľútosť nad vyhynutím Slovanov na území dnešného Nemecka, ale v závere verí v lepšiu budúcnosť Slovanov.

Selanky- je to nižší žáner. Je to 21 idylických básní zo života pastierov, sedliackeho ľudu a podobne. Témy básní: príroda, chvála pastiera, ktorému sa vydarili ovce, básnik víta mladý pár, ktorý ide na sobáš, zápas silákov, oslava vinobrania, oproti lesku mesta kladie spokojnosť pastierov. Jedna zo selaniek sa volá Polislav. Polislav ide do mesta predať syr a dve mladé jahňatá, ktoré už necicajú matku, ale žerú samé. Vidí obrovské domy podoprené stĺpmi, mesto sa mu zdá hrmotné, ľudia chodia ako mravce sem a tam, chváli si skromný pastiersky život. Na ceste naspäť si spieva o tom, čo videl v meste, bolí ho hlava z vyvracania, aby videl všetky vysoké kamenné domy, ale nezávidí ľuďom, pretože žijú v hrmotnom meste, je mu sladší tichý a pokojný život v prírode, ospevuje prírodu.

Kocúrkovo- Celé prvé dejstvo sa odohráva doma u Tesnošilovcov, kde čaká netrpezlivo pani Tesnošilová na výrok rady, ktorá mala rozhodnúť, kto sa stane novým rektorom. Keď sa rada rozhodla, že odvolá starého rektora a príjmu nového, Madlena(pani Tesnošilová) sa rozhodla že ho musí získať pre svoju dcéru Aničku, aj napriek tomu, že nového rektora ešte nevidela. V druhom dejstve, ktoré sa odohráva v lese, napadnú traja zbojníci nového pána rektora, ktorý sa vracal z Kežmarku domov aj so študentami z Kocúrkova. Keďže študenti pri sebe nemali žiadne peniaze, zbojníci ich nemali o čo obrať. V tomto dejstve sa veľmi bojazlivo zachoval Tesnošilov syn Honzík, ktorý ako jediný pred zbojníkmi utiekol do lesa. V treťom dejstve sa nový pán rektor dostáva do dediny. Študenti, ktorí cestovali s ním, poznaliTesnošilov a vedeli, že si chcú nového rektora získať, sa preobliekli za dobových potulných obchodníkov a boli ponúkať svoje remeslo k Tesnošilovým, aby tak odradili nového rektora od návštevy u nich. Po príchode sa nový pán rektor zaľúbi do Ľudmily, dcéry starého rektora a požiada ju o ruku.