Ivan Krasko

Ivan Krasko 

Ivan Krasko: Ivan Krasko sa stal vedúcim zjavom Slovenskej moderny, básnickej generácie vstupujúcej do slovenskej literatúry začiatkom 20. storočia. Stal sa ním preto, že najhlbšie a umelecky najpriebojnejšie vyslovil drámu moderného človeka. V slovenských časopisoch sa začali objavovať prvé verše neznámeho básnika, podpisujúceho sa skratkou Janko C., neskôr Janko Cigáň, avšak v skutočnosti čítajúce obecenstvo nevedelo, kto sa za týmto pseudonymom skrýva.

Básnické meno Ivan Krasko mu vybral S. H. Vajanský pri uverejnení debutu Nox et solitudo, podľa dediny v blízkosti jeho rodiska. Ivan Krasko, vlastným menom Ing. Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v gemerskej dedinke Lukovištia. Tvoriť začal už počas stredoškolských štúdií. Navštevoval najprv maďarské gymnázium v Rimavskej Sobote, potom nemecké gymnázium v Sibiu a nakoniec maturoval na rumunskom gymnáziu v Brašove. V r. 1900 – 1905 študoval Krasko odbor technickej chémie na Českej vysokej škole technickej v Prahe.

Každá jeho lyrická výpoveď mala vo svojom jadre konkrétny zážitok. Lyrickosť, piesňovitosť, baladickosť a hudobnosť sú charakteristickými znakmi Kraskovej lyriky. V jeho veršoch síce stretávame „momenty epičnosti a dramatičnosti“, no majú svojráznu podobu a výrazný lyrický akcent.