Svetová próza a dráma

Svetová próza a dráma 

► Svetová próza a dráma: Prvá svetová vojna spôsobila v celej Európe hlboký spoločenský i duchovný otras. Veľmi výraznú stopu zanechala v literatúre. Spisovatelia zobrazujúci vojnovú tematiku si kládli za cieľ opísať vojnové hrôzy a varovať pred nimi. Mnohí z nich sa angažovali v protivojnovom hnutí. V próze literatúra smeruje k väčšej snahe zachytiť skutočnosť čo najplastickejšie, vo všetkých možných aspektoch, nie je tu toľko umeleckých smerov. Zo žánrov dominuje poviedka, novela , román. Pokračuje tradícia realizmu 19. St. Píšu sa rozsiahle spoločenské kroniky, rozsiahle romány. Významné sú diela so sociálnou problematikou, ich autori často inklinujú k socializmu a komunizmu, romány kriticko-realistické, naturalistické, socialisticko-realistické. Objavujú sa pokusy o modernizáciu prózy a románu- reportážne postupy a metóda prúdu vedomia. Obľúbený je historický román a rozmáha sa detektívna literatúra, literatúra faktu a science fiction, autiutópia. Expresionizmus- je jeden zo smerov moderného, avantgardného umenia prvej štvrtiny 20. St. Prejavil sa vo výtvarnom umení, literatúre a dramatickom umení. Vznikol v Nemecku. Mal sa stať priamym, drásavo naliehavým výrazom autorových citových reakcií na jeho intuitívny zážitok zo skutočnosti. V literatúre vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne stratený v odľudštenom svete. Do tohto obdobia patria tieto svetovo významné literatúry: Nemecká, Francúzska, Literatúra USA, Ruská a sovietska literatúra, Pražská nemecká literatúra, Literatúra Veľkej Británie, Česká literatúra. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Erich maria remarque (nem-swi): Na západe nič nové, Cesta späť, Traja kamaráti, Nebo nepozná obľúbencov, Víťazný oblúk, Noc v Lisabone, Iskra života, Čas žitia, čas umierania
• Thomas Mann (nem): Buddenbrookovci, Čarovný vrch, Jozef a jeho bratia, Lotta vo Weimare, Doktor Faustus
• Hermann Hesse (nem): Pod kolesom, Siddhártha, Stepný vlk, Narcis a Goldmund, Hra so sklenými perlami
• Lion Feuchtwanger (nem): Žid Suss, Zasľúbená zem, Bláznova múdrosť alebo smrť a sláva J. J. Rousseaua, Goya, Škaredá vojvodkyňa
• Romain Rolland (fra): Peter a Lucia, Divadlo revolúcie, Beethovenov život, Život Tolstého, Ján Krištof, Očarená duša, Dobrý človek ešte žije
• Henri Barbusse (fra): Plačky,Oheň
• Marcel Proust (fra): Hľadanie strateného času
• Ernest Hemingway (USA): Slnko aj vychádza, Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Starec a more, Pohyblivý sviatok
• John Dos Passos (USA): USA
• Francis Scott Fitzgerald (USA): Na prahu raja, Poviedky džezového veku, Krásni a prekliati, Posledný magnát, Veľký Gatsby, Nežná je noc
• William Faulkner (USA): Sartoris, Bľabot a bes, Divé palmy
• Harry Sinclair Lewis (USA): Babbitt, Arrowsmith, Elmer Gantry
• Theodore Dreiser (USA): Sestra Carrie, Americká tragédia
• Maxim Gorkij (rus): Makar Čudra, Foma Gordejev, Matka, Detstvo, Vo svete, Moje univerzity, Podnik Artamonovovcov
• Michail Bulgakov (rus): Biela garda, Majster a Margaréta, Život pána Moliéra, Psie srdce
• Alexej Tojstoj (rus): Krížová cesta, Peter Prvý
• Alexander Kuprin (rus): Jama, Granátový náramok
• Michail Šolochov (rus): Osud človeka, Donské poviedky, Tichý Don, Rozoraná celina
• Franz Kafka (čes): Premena, Amerika, Proces, Zámok
• Max Brod (čes): Život plný bojov
• John Galsworthy (ang): Forsytovská sága
• James Joyce (írs): Dublinčania, Odyseus
• Virginia Woolfová (ang): Jakubova izba, Pani Dallowayová, K majáku
• Jaroslav Hašek (čes): Črty, povídky a humoresky, Osudy dobrého vojáka Švejka za svetové války
• Karel Čapek (čes): Zářivé hlubiny a jiné prózy, Krakonošova zahrada, Boží muka, Krakatit, Válka s mloky, R. U. R., Bílá nemoc
• Ivan Olbracht (čes): Nikola Šuhaj loupežník
• Alfréd Jarry (fra): Nadsamec, Kráľ Ubu
• George Bernard Shaw (írs): Pygmalion, Svätá Jana

► Poznámky:

• Termín expresionizmus pochádza od H. Waldena, vydavateľa berlínskeho časopisu Der Sturm
• Znaky expresionizmu: zobrazenie skutočnosti podlieha naturalizmu, realizmu a romantizmu, psychika postáv je najdôležitejšia, subjektívnosť autora a častým kompozičným postupom je kontrast
• Stratená generácia: je označenie generačne blízkej skupiny amerických básnikov a prozaikov, ktorí začali tvoriť v 20-tych rokoch 20. St.
• Socialistický realizmus- vznikol v Rusku, zakladateľom bol Gorkij: -triednosť, straníckosť, ľudovosť a pravdivosť
• Kafkovu tvorbu priraďujeme k expresionizmu, k neskoršiemu existencializmu a absurdnej próze

►►► Rozbor významných diel:

Na západe nič nové: Príbeh sa odohráva počas 1. sv. vojny na francúzskom fronte. Na výcviku, ktorý trval desať týždňov im znepríjemňoval výcvik Himmelstoss - každý k nemu pociťoval odpor. Deň pred odchodom sa mu za to odplatili bitkou. On však v nich prebudil pocit spolupatričnosti, a potom sa vystupňoval na priateľstvo. Na bojisku prežívajú pocit bezmocnosti. Opisuje ich reakcie, správanie, keď vidia napr. ľudí bez hláv, keď sa musia skrývať v zákopoch a púšťajú na nich plyn. Prejavujú sa ich charaktery, akí sú bezcitní nie len k iným ale aj k sebe navzájom. Začínajú si uvedomovať, čo vlastne vojna je. Neskôr Paul odchádza na dovolenku do rodného mesta, kde nachádza chorú matku. Začne spomínať na svoje detstvo či školu akoby to bolo nedávno. Uvedomuje si, že jeho život už nikdy nebude ako predtým. V meste stretáva riaditeľa gymnázia, ktorý mu pri rozhovore povie, aby si „s tou vojnou pohli." Paul si pomyslí, že tento človek si neuvedomuje, čo v skutočnosti znamená vojna. Z rodného mesta odchádza s tým, že už nebude taký vojak ako predtým. Na fronte sa dozvedá, koľko ľudí zomrelo v jeho i v iných jednotkách. Ostáva strážiť Rusov. Na fronte Paul so svojimi priateľmi rozmýšľajú o príčine a vzniku vojny, ale hlavne o tom, že je nezmyselná a zbytočná. Uvedomujú si, že nezabíja nepriateľov, ako im tvrdili ich velitelia ale takých istých ľudí ako sú oni. Raz pri vyprázdňovaní dediny, Paula a Alberta zraní črepina z granátu. Paul je zranený, ale ide na pomoc Albertovi, ktorý nemôže chodiť. Po skončení bombardovania Paul odvedie Alberta do lazaretu a hneď nato s ním odchádza do nemocnice. Tam sa Albert dozvedá, že jeho nohu sa nepodarí zachrániť. Zmocňujú sa ho pocity, že už nechce žiť bez nohy. Tu sa prejavuje Paul ako kamarát a sľubuje mu, že bude stále pri ňom. Po niekoľkých týždňoch, ktoré presedí v nemocnici, musí ísť znova na front, kde je veľa jeho priateľov mŕtvych a vojsko je skoro vyradené. Detering sa pokúsil utiecť za front, ale chytia ho. Najskúsenejší Paulov priateľ Stanislaus Katczinsky tiež zomiera- no snaží sa ho zachrániť z posledných síl. Príčinou smrti je kúsok granátu. Muller zomiera po zásahu do žalúdka. Na fronte každý hovorí o mieri a prímerí a všetci čakajú. No zomieranie však pokračuje. Ako posledný zomiera Paul s pokojným úsmevom na tvári, keď rozhlas oznamuje: „Na západe nič nové."

Buddenbrookovci: román zobrazuje osudy 4 generácií veľkoburžoáznej rodiny v Lubecku,kt. postupne upadá, ekonomicky, morálne i duševne. Zakladateľom rod. podniku je Ján Buddenbrook. Jeho syn Ján úspešne pokračoval v rozvoji firmy. Má synov Tomáša a Kristiána a dcéry Antóniu a Kláru. Ťažiskom románu sú osudy Jánových detí. Stále prosperujúci podnik preberá syn Tomáš, ale tvrdá konkurencia, finanč. neúspechy, špekulácie a nie celkom vydarené manželstvo spôsobia Tomášovu smrť.Brat Kristián je chorľavý, pohodlný, lenivý človek, chýba mu usilovnosť ,žije bohémskym životom. Sestra Antónia mala 2 nevydarené manželstvá,muži kt.si ju brali pre veno a spoločen. postavenie. postupne majetok rodiny Buddenbrookovcov upadá a po smrti senátora Tomáša jeho žena Gerda predáva firmu aj dom. Ich syn Hanno ochorie na týfus a ako 15roč. zomiera= posledn. potomok, zaniká rodina Buddenbrookovci. Spojivom celého diela je postava Antónie, kt. si veľmi zakladá na rodin. tradíciach, podporuje Tomáša v udržaní firmy a domu, kt. symbolizoval súdržnosť a silu rodiny, v mene rodin. tradícií sa Tomáš a Antónia vzdali svojich lások i osobn. predstáv o vlastn. živote aby reprezentovali rodinu buržoáznej spoločnosti. Dielo zachytáva proces postupného úpadku meštiackej rodiny ,kt. sa riadila morálnymi a spoločens. tradíciami buržoáznej doby a nedokázali sa prispôsobiť novým podmienkam= TRADICIONALIZMUS

Peter a Lucia: Dej sa odohráva medzi 30. januárom 1918 a 29. marcom 1918. Je to teda akási autorová reakcia na skutočný historický fakt. Dielo je akýmsi odsúdením vojny, protivojnovým protestom autora a o to aj autorovi v knihe išlo, a láska mu slúžila, ako jedna zo zbraní, ktorými bojuje proti vojne. Obaja hrdinovia sú ešte celkom mladí. Stretnú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete. Pár týždňov si žijú svoje zaľúbené šťastie a na Veľký piatok, hoci nie sú nábožní, vojdu do kostola, kde umrú. Až dovtedy sa smejú, prechádzajú, snívaju v šťastí, o svojom budúcom živote, pretože ich láska oddeľovala od vojny, bômb, no od samého začiatku na ich lásku striehne smrť. Viac znamení vyjadruje tú hrozbu, napr.: v deň, keď sa stretli, padol pri ich nohách skrvavený človek - obeť bombardovania. Peter si tiež uvedomuje, že ich láska sa zrodila pod rúchom smrti. Kam aj speje.

Starec a more: Osemdesiatštyri dní bol na mori starec menom Santiago ale nič nechytil. Prvých štyridsať dní s nim bol chlapec ale keďže sa mu so starcom nedarilo, rodičia mu našli novú bárku. Chlapec si ale Santiaga obľúbil a pretože vedel, že starec je chudobný tak mu čas od času nosil nejaké jedlo. Na osemdesiaty piaty deň si Santiago zbalil harpúnu, sardinky ktoré mu nachytal chlapec ako návnady a udice. Zavčas rána sa vybral na lov. Nemusel veľa veslovať lebo pol práce zaňho urobili morské prúdy. Nechal sa odnášať prúdom a rozhodil návnady. Pozoroval čajky a ,,lietajúce ryby“. Rozhodol sa ísť pozrieť delfíny medzi ktorými by mohla byť jeho veľká ryba. Odrazu pocítil slabé trhnutie ktoré postupne silnelo. Zistil, že chytil obrovskú rybu ktorá bola až priveľká na jeho bárku. Bola taká silná, že to chvíľu vyzeralo, že ho chce uloviť ona a nie on ju. Ťahala ho za sebou ako vlečku. Keď ju skúsil zabiť harpúnou, len ju poranil tak že krvácala a on stratil harpúnu. Stratil už veľa síl keď krvácajúca ryba prilákala žraloky. Ihneď začali rybu obhrýzať ale starec s nimi začal bojovať. Keď prišiel o všetky zbrane a bol na smrť vyčerpaný žraloky konečne odplávali. Vedel že odplávali preto, že zjedli celú rybu. Vyčerpaný pomaly zaspal. Snívalo sa mu o Afrike, kde bol ako mladý a o levoch. Keď sa ráno zobudil, zistil, že je len kúsok od svojho domova. ,,Odtiaľto by som trafil aj poslepiačky.“ povedal si pre seba. Odrazu pocítil v hrdle ostrú korenistú pachuť. Keď zakašľal, zistil, že vykašlal krv. Pri brehu ho už čakal chlapec. Keď ho zbadal v takom zúboženom stave odviedol ho do chalupy, kde starec býval. Sľúbil mu, že privedie doktora. A že sa musí skoro vyzdravieť aby mohli spolu vyraziť na more.

Psie srdce: Šarik je túlavý pes, ktorý sa kŕmi odpadkami a prespáva pod bránami domov. Už niekoľko dní nejedol a je celý doráňaný, pretože mu kuchár zo závodnej jedálne obaril bok. Ľahne si ku bráne a pozoruje ľudí, zmierený so svojím osudom i smrťou. Zrazu sa pri ňom pristaví neznámy muž, dá mu kúsok salámy, a keď zistí, že pes nikomu nepatrí, zoberie si ho so sebou do svojho bytu na Prečistinke. Tam mu ošetrí bok, nakŕmi ho a svojou ľudskosťou si získava Šarikovu oddanosť. Tento neznámy muž je uznávaný moskovský doktor F.F. Preobraženskij. V jeden večer prišiel za F.F.P nový domový výbor na čele s predsedom Švonderom, aby mu oznámil, že kvôli novému zákonu o hustejšom obsadení bytov, sa musí vzdať dvoch izieb zo siedmich. Filipp Filippovič sa nahneval a vyhodil ich z domu, čím si znepriatelil Švondera. Šarik je rád, že má nový domov, všetci si ho postupne obľúbia. Zina s ním chodí na prechádzky a Daria mu vyvára chutné jedlá. Bormentaľ nájde vhodného darcu hypofýzy do Šarikovho mozgu a spolu s F. F. Preobraženským pripravujú operáciu s cieľom omladiť ľudský organizmus. Šarik je zatvorený v kúpeľni, tuší nebezpečenstvo. Autor podrobne opisuje priebeh operácie- ako Šarikovi vyoperoval semenníky a hypofýzu a voperoval mu orgány 28-ročného muža, ktorý zomrel 4 hodiny pred operáciou. Očakávanie doktorov, že Šarik operáciu neprežije, sa nesplnili. Doktor Bormentaľ si zaviedol spis (chorobopis), do ktorého zapisoval každodenné zmeny správania u Šarika- vypadávala mu srsť, začal rozprávať, čítať, dokázal stáť na zadných nohách, jedol ľudskú stravu ..a úplne sa zmenil na človeka. F. Filippovič týmto „pokusom" zistil, že výmena hypofýzy nemá za následok omladenie, ale úplné poľudštenie. Šarik sa spriatelil so Švonderom, ktorý ho nahovoril, aby si dal spraviť doklady a stal sa tak poriadnym občanom a pomohol mu aj s výberom nového mena: Poligraf Poligrafovič Šarikov. P. P. Šarikov je však bezcharakterný, veľa fajčí, pije, kradne peniaze, a preto mu F.F navrhne, aby si našiel prácu. Šarikov sa stáva vedúcim oddelenia na odstraňovanie túlavých zvierat(mačiek). Raz, keď bol Šarikov v robote, prišiel za F.F muž vo vojenskej rovnošate a varoval ho, že Šarikov naňho podal trestné oznámenie za protirevolučné reči. Keď sa Šarikov vrátil domov F.F ho chcel vyhnať z domu, strhla sa bitka, Šarikov vytiahol revolver, no doktori ho premohli a voperovali mu naspäť hypofýzu Šarika. Desať dní po tejto operácií prišla do bytu F.F milícia so zatykačom a obvinila profesora Preobraženského z vraždy Šarikova, no on im ukázal psa, ktorému miestami rástla srsť a trochu rozprával. Na otázku, ako je to možné profesor odvetil: „Veda ešte nepozná spôsob, ako by sa dalo zviera zmeniť na človeka. Ja som to tiež skúsil, ale nevydarilo sa, ako vidíte." O niekoľko dní sa život F. Filippoviča vrátil do starých koľají: začal opäť ordinovať a pes mu bol znovu oddaný ako kedysi.

Premena: Gregor sa prebudí ako chrobák- spočiatku si to ani neuvedomuje a má v pláne ísť s omeškaním do roboty. Všetci sú prekvapení, že je ešte doma, lebo o siedmej býva už na cestách. Gregor im chce všetko vysvetliť, ale nič mu nie je rozumieť. Dvere má zamknuté a otvorí ich až na naliehanie sestry. Medzi tým prišiel prokurista. Zisťoval prečo Gregor neprišiel do roboty. Ten ho uvidel prvý, zlakol sa a ušiel. Otec ho zahnal naspäť do izby, pričom ho zranil. Gregor odteraz spí pod postelou a je len staré a pokazené jedlá. Chodí po stenách a po strope, preto mu sestra vysťahuje nábytok. Ale Gregor vidí, že sa odsudzuje ľudskej spoločnosti, no keď vidí, že je všetkým na obtiaž, dobrovoľne sa vzdáva. Viac sa nesnaží naviazať s ostatnými členmi rodiny kontakt, aj keď po tom veľmi túži. Nedbá o seba, neje a chradne telesne i duševne. Keďže Gregor nezarába, rodičia aj Markéta sú prinútení pracovať. Prijali aj troch podnájomníkov. Tých ale Gregor vyplaší a dávajú výpoveď. V tej chvíli dáva sestra návrh, aby sa ho zbavili, lebo to už nie je Gregor a ani človek. Ráno Gregor s výčitkami zomiera. Nájde ho slúžka, ktorá si z neho robila len posmešky a jeho telo vyhodí do odpadkov. Prvýkrát po mesiacoch sa všetci vybrali na výlet. Rozprávali sa o sľubnej budúcnosti, lebo majú všetci prácu, kúpia si menší byt a Markéta je súca na vydaj.

Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války: 1.diel: Pani Mullerová prichádza za Švejkom so správou že zabili vojvodu Ferdinanda. Švejk zájde do hostinca u Kalicha, kde už sedí tajný Bretschneider a márne sa snažil nadviazať politický rozhovor s hostinským Palivcom. Hostinský si dáva pozor na každé slovo. A tak sa pán tajný musel uspokojiť s tou replikou na možnosť vzniku vojny, zato Švejk spolupracoval. O chvíľu si tajný odvádzal Palivca za buričské reči o cisárovi a Švejka. Ocíta sa pred odbornou komisiou, ktorá sa skladá zo samých lekárov, ktorí majú potvrdiť alebo vyvrátiť úradne potvrdenie BLBA. O svojom vrodenom kretenizme ich presvedčil hlavne výkrikmi. A5 žije cisár František Josef I. Vyhodili ho z blázinca, hoci sa tam cítil veľmi dobre a ocitol sa opäť na policajnom komisárstve odkiaľ ho pustili domov. Dostáva povolávací lístok a odchádza na front. Keď ho tlačila pani Mullerová na vozíku sprevádzal ho zástup nadšených divákov, dokonca o tom písali i noviny. Páni na obvodnej komisii nechceli veriť že trpí reumatizmom a tak sa ocitol medzi simulantmi. Mali vyskúšaný recept na každú nemoc. Hlad, klystír, lízanie chinínu..... Dostal sa do garzióny, kde si odpykávali vojaci trest a tu sa spoznal s Katzom. Raz sa rozplakal pri jeho kázni a tak si ho vzal ako svojho sluhu. Švejk sa o svojho pána staral, miništroval. Hoci mu u neho bolo veľmi dobre musel zmeniť, lebo ho prehral v kartách s Lukášom. Švejk berie poctivo aj túto novú službu. Pán nadporučík má taký úspech u žien, že jedna ujde od svojho manžela a ubytuje sa u neho doma. Lukáš má veľkú záľubu v zvieratách a tak mu Švejk zoženie psa, aký samu páči ale je kradnutý a za trest pôjdu na ruský front, pretože to bol pes Lukášovho nadporučíka. 2.diel: Po omylnom zatiahnutí brzdy ho čakalo vyšetrovanie, pre ktoré nestihol vlak a tak sa vydal pešo, ale presne opačným smerom. A tak ho malo miestne žandárstvo za ruského špióna. Nakoniec sa všetko vysvetlilo a Švejk sa vlakom dostal do Budějovíc. Musí si porušenie disciplíny odsedieť vo vojenskom väzení. Pluk sa sťahoval do Mostu nad Litavou, kde Švejk vyprovokoval medzinárodnú roztržku. Švejk preberá telegram o presune na front. 3.diel: Vojaci vyrážajú na front. V Budapešti sa dozvedeli, že taliansky kráľ sa pridal k mocnostiam a vypovedal vojnu Rakúsku. Vlak putuje smerom na Laborec cez hranice s Haličom. Švejk si kráti dlhé chvíle rozhovormi s Marekom, kt. väčšiu časť prežil v base. Pán Lukáš dostal chuť na koňak a tak mu ju išiel kúpiť, ale stretol Duba a tak ju celu vypil aby nepoškvrnil meno Lukáša. Dub zakázal návštevy nevestincov. Pretože sa sám v takom jednom raz zabudol a išiel pre neho Švejk. Nevedia sa dohodnúť na správnom smere cesty ,a preto sa Švejk oddelí od skupiny a ide vlastnou cestou. Pri jazere vyplašil kúpajúceho sa ruského vojaka a je zatknutý maďarskou patrolou. 4.diel: Švejk sa ocitol v zajateckom tábore. Bol jediný ktorý rozumel po nemecky. Hrozila mu poprava obesením ako vlastizradcovi. Nakoniec prišiel telegram, v ktorom oznamovali, že sa z 11. pochodovej roty stratil Švejk. Musel sa so svojimi vydať do Klimontowa. V ten deň práve dôstojníci zorganizovali zabíjačkové hody. Ku kompánií sa pridal aj nadporučík Dub. Posledné slová románu vyslovil poručík DUB: 
„ Patriotizmus, vernosť k povinnosti, sebaprekonavanie, to sú pravé zbrane vo vojne! Pripomínam si to práve dnes, keď naše vojská v nedávnej dobe prekročili hranice.