Vznik, vývoj a znaky prózy

Vznik, vývoj a znaky prózy 

► Vznik, vývoj a znaky prózy: V rokoch 1918-1945 vznikla prvýkrát v slovenskej literatúre pluralitná podstata literatúry. Tematika medzivojnového obdobia: vojnové zážitky, spomienky na mladosť, povojnová sociálna skutočnosť, nové udalosti spoločenskej, politickej a kultúrnej problematiky, Zvýšil sa počet vydávaných diel. Nastal rozvoj školstva, vznikom rôznych vedeckých a osvetových inštitúcií, so vzrastom počtu kultúrnych a literárnych časopisov. V tomto čase ešte tvorila staršia generácia spisovateľov, ktorá písala aj pred vojnou a po prevrate pokračovala: M. Kukučín, J. Gregor Tajovský, B. Slančíková Timrava, J. Jesenský, L. Nádaši Jégé. Stredná generácia bola umelecky rôznorodá, lebo vo svojej tvorbe experimentovali: M. Rázus, Š. Krčméry, J. Hrušovský. J. Cíger Hronský. Nastupujúca mladá generácia: G. Vámoš, I. Horváth. Š. Letz, P. Jilemnický, M. Urban. Najvýznamnejší autori a ich diela:

• Ladislav Nádaši Jégé (slo): Wieniawského legenda, Adam Šangala, Svätopluk, Cesta životom, Kozinský mlyn, Medzi nimi, Krásne časy rokoka
• Jozef Cíger Hronský (slo): U nás, Domov, Medové srdce, Podpolianske rozprávky, Proroctvo doktora Stankovského, Jozef Mak, Pisár Gráč, Andreas Búr Majster, Svet na Trasovisku, Smelý Zajko, Smelý Zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar Tomáš
• Milo Urban (slo): Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom, Z tichého frontu, Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor
• Peter Jilemnický (slo): Červená 7, Víťazný pád, Pole neorané, Kus cukru, Kompas v nás, Kronika
• Gejza Vámoš (slo): Editino očko, Atómy Boha, Jazdecká legenda, Odlomená haluz
• Ján Hrušovský (slo): Zo svetovej vojny, Pompiliova Madona, Dolorosa, Muž s protézou, Peter Pavel na prahu nového sveta
• Ivan Horváth (slo): Človek na ulici, Strieborný prach, Vízum do Európy, Tak sa to malo stať, Život s Laurou
• Ľudo Ondrejov (slo): Martin Nocia Jakubovie, Africký zápisník, Horamy Sumatry, Príhody v divočine, Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi su tvoje hviezdy
• Dobroslav Chrobák (slo): Kamarát Jašek, Drak sa vracia
• Margita Figuli (slo): Pokušenie, Tri gaštanové kone, Babylon, Mladosť, Adrianina niť
• František Švantner (slo): Malka, Nevesta Hôľ, Dáma, Sedliak, Kňaz, Život bez konca

► Rozdelenie: Medzivojnovú prózu rozdeľujeme z hľadiska uplatňovania umeleckej metódy na :

Realizmus: 1. prvá línia: Priame rozvíjanie realistickej tradície príslušníkmi tretej vlny realizmu. Predstavitelia: L. Nádaši Jégé, M. Rázus. 2. druhú líniu predstavuje sociálne-psychologický realizmus, ktorý sa usiluje o prienik do vnútra človeka. Predstavitelia: J. Cíger Hronský, M. Urban, Š. Letz.3. tretia línia: socialistický realizmus. Predstavitelia: P. Jilemnický, F. Kráľ.

Lyrizovaná próza: Spisovatelia chceli literatúre otvoriť cestu do Európy a popritom sa neizolovali od domácich skutočností. Najviac vynikala ornamentálna próza (ornamentalizmus), kde ozdobnosť jazyka a štýlu súvisela s úsilím povýšiť tvar literárneho diela na úroveň, ktorá by zodpovedala modernistickým európskym prúdom, vychádzala z expresionizmu. Experimentovali s jazykom, slovom a ako výrazové kategórie využívali dramatickosť, drastickosť, kontrast medzi škaredým a krásnym. Patrí sem: G. Vámoš, J. Hrušovský, I. Horváth. Lyricky tvarovaná próza má dve línie: 1. Zobrazovanie sociálnych tém, najmä dedinských, s ich rozpornými prvkami. Predstaviteľ: J. Horák.2. Uprednostňovanie psychologických námetov a harmonických riešení konfliktov. Predstaviteľ: J. Bodenek.

Naturizmus: Najvyšší stupeň lyrizovanej prózy, v ktorom dominoval rozprávkovo-mýtický epický princíp. Predstavitelia: Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, F. Švantner, M. Figuli. Naturizmus zobrazuje človeka spojeného s prírodou. Pre diela je typické rozprávanie v 1. Osobe.

Ornamentalizmus: Snaha povýšiť tvar literárneho diela na úroveň modernistických európskych prúdov. Autori vychádzali z expresionizmu, v ich próze dominovali pesimistické a tragické nálady.

►► Poznámky:

• V dielach ornamentálnej prózy nachádzame vzburu proti konvenciám, pesimistické a tragické nálady a životné pocity.
• Predstavitelia naturizmu sa orientujú na dedinskú a neskôr aj na vrchársku tematiku, texty majú baladický ráz, kladú dôraz na motívy, ktoré obsahujú niečo lyrické: lásku, priateľstvo, domov
• Oxymoron- spojenie dvoch výrazov, ktoré sa významovo popierajú alebo vylučujú

►►► Rozbor významných diel:

Adam Šangala: odohráva sa na Orave v dedine Kozinej, v Žiline, na hrade Beckov a v Trnave.
Adamovi obesili otca pre pytliactvo a rozhodol sa odísť z domu, vydal sa do sveta, cestou sa zastal obyčajného sedliaka, kt. bil gróf Markoč. Adam buchol do grófa poriskom sekery a gróf ho dal prenasledovať. Zachránil sa tak, že vstúpil do vojska. Dostal sa na hrad Beckov, kt. vlastnili evanjelici – gróf Praskovský. Gróf mal syna Ondreja a nevestu Nemku Brigitu. Adam musel z Beckova ujsť, lebo grófka sa ho zľakla, myslela si, že vidí mátohu a potratila. Zatvorili ho, Adam nevedel prečo. Z väzenia mu pomohol ujsť evanjelický kňaz Konôpka. Ušli z Beckova a prišli do Trnavy. Adam bol zaľúbený do Betky Pohánkovej a celý čas o nej sníval. Oženil sa s ňou, ale vyšlo najavo, že pomohol Konôpkovi ujsť z väzenia a po 5 rokoch vyšlo najavo, že Adam zbil grófa Markoča. Prezradila to Betka svojej kamarátke. Adama popravili, bol obesený tak, ako jeho otec. Nepomohli ani prosby u arcibiskupa Petra Pázmanya. Historickosť románu zobrazil aj prestup evanjelikov do katolíckej cirkvi za peniaze (konvertovať).

Malka: Zbierka ôsmych noviel; vyznačujú sa zvláštnou, tajomnou atmosférou; autor sa sústreďuje na zobrazenie vážnych mravných konfliktov a tragických udalostí – napr. hrdinu stihne trest za zločin, kt. spáchal; u postáv dominujú zvláštne psychické stavy: strach, vášeň, úzkosť, posadnutosť atď.; do deja zasahuje i osud a akási tajomná vyššia moc; príroda sa sáva organickou súčasťou deja, štýl noviel je lyrický, s mnohými metaforami, personifikáciami, básnickými prirovnaniami. Dej titulnej novely Malka sa zakladá na tragickom nedorozumení. Má baladický charakter. Postavy sú zahalené tajomstvom, o ich minulosti a vlastnostiach sa čitateľ nedozvie nič. Príbeh rozpráva v prevej osobe valach ( vystupuje bez mena ). Zamiluje sa do Malky, mlčanlivého, hanblivého dievčaťa. Malka je slúžkou u krčmára, kt. sa pred pár dňami vybral na jarmok, ale dovtedy ho nikto nevidel. Valach, hoci Malku takmer nepozná, si ju chce vziať za ženu. Ona sa nevie rozhodnúť, povie mu, že sa musí opýtať brata a na druhý deň mu dá odpoveď. Na salaši sa zjaví čudný, hrozivo vyzerajúci človek. Nikto ho nepozná, iba bača, s kt. sa potajomky o niečom dohovárajú. Nemá ani meno, iba prezývku – Šajban. Malka na druhý deň odkáže valachovi, aby prstene nekupoval. Keď sklamaný valach zbadá Malku so Šajbanom, myslí si, že je to jej milý a kvôli nemu ho odmieta. Zbadá, že Šajban dáva Malke zakrvavenú košeľu a z rečí vyrozumie, že on zabil krčmára. Valach ho zo žiarlivosti udá žandárom. Keď sa s tým pochváli Malke, tá mu povie, že Šajban je jej brat. ( Po vražde krčmára, kt. zabil pre peniaze, chcel utiecť do Ameriky a odtiaľ poslať peniaze Malke, aby mohla prísť za ním. ). Malka uteká na miesto, kde sa skrýva Šajban, aby ho upozornila. Už je však neskoro. Prichádzajú žandári. Valach, kt. sa tiež vybral za Šajbanom, aby ho varoval, zmätie žandárov, riskujúc vlastný život. Kým žandári strieľajú na valacha, Šajbanovi sa podarí utiecť. Valach sa teší, že Malka mu teraz istotne odpustí. Na salaš sa vráti až ráno. Čaká ho tam Malka, ale mŕtva – zasiahnutá guľkou žandárov. Novela Malka patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu. Nesie všetky znaky tohto smeru ( umelecké prostriedky a postupy lyriky, baladický svet, tajomnosť, človek ako súčasť prírody, postavy typické pre naturizmus, nezobrazuje spoločenské pozadie atď. )

Nevesta hôľ: Román, vrchol slovenského naturizmu; základom príbehu je hľadanie údajného soka a pokusy o jeho odstránenie; autor postupuje pri rozvíjaní deja od reálneho k nereálnemu, iracionálnemu; príbeh rozpráva mladý hájnik Libor; dedinčania sú reálne postavy; postava Zuny je polosnová, poloskutočná, stroskotávajú okolo nej všetky citové úsilia a je symbolom fantasticko-démonických prírodných síl hôr; s jej bytosťou vstupuje do deja čosi tajomné, nepolapiteľné, je dieťaťom prírody, preto je ako prírodný jav v neustálej premene, hájnikovi stále uniká, trápi ho, čo už nepatrí inému; nechce ju stratiť, ale nechce sa jej zmocniť len fyzicky; objavuje sa On, záhadný tvor, kt. vyzerá ako človek, ale nepatrí k ľudskému plemenu, stáva sa „besom alebo niekým celkom iným“; Libor si uvedomuje, že Zuna mu vlastne nikdy nepatrila.

Živý bič: Dej sa začína príchodom zmrzačeného Ondreja Koreňa z vojny (nemý, bez ruky). Z dediny odvádzajú chlapov a medzi nimi aj Adama Hlavaja. Eva Hlavajová chodí prosiť notára Okolického, aby jej pomohol dostať muža z vojny. Notár ju zneužije. Eva s ním čaká dieťa a dedina ňou za to opovrhuje. Eva neprezradí otca dieťaťa, lebo jej notár pohrozil, že ak to urobí, jej muž sa z frontu nevráti. Ilčíčka zakáže synovi Štefanovi pod vplyvom kázní dekana ujsť pred vojnou. Štefan ide na vojnu, no nemôže zniesť kruté zaobchádzanie čatára Róna s vojakmi. Zabije ho a popravia ho. Z dediny odvádzajú dobytok, obilie aj dedinské zvony na výrobu zbraní. Psychicky zničená Eva sa nešťastnou náhodou po pôrode utopí v rieke. Adam dezertuje z vojny, ukrýva sa v okolí a pomáha mu Kúrňava. Okolický sa bojí návratu Adama. Do dediny prichádzajú vojaci chrániť úradníkov a hľadať dezertérov. V dedine je hlad, deti umierajú na červienku a vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi. Ilčíčku zabijú vojaci a Okolického dedinčania donútia utopiť sa na mieste, kde zahynula Eva. Pod vedením Adama dedinčania vyrabujú a podpália krčmu Árona.

Drak sa vracia: Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral, keď ostala slobodná so synom od Draka, spomína si na to, ako Draka ľúbila, ako ho dedinčania nemali radi, ako ušiel a nerozlúčil sa. Šimon prichádza z krčmy domov a oznamuje Eve novinu: „Drak sa vracia.“ Richtár potrebuje chlapov, ktorí by zohnali dobytok z hôr zo Západných Tatier, kde vypukol lesný požiar. Drak sa vrátil preto, lebo si chcel získať dôveru dediny a prihlási sa, že pomôže doviesť dobytok. Chlapi z dediny mu nedôverujú a pošlú s ním Šimona, aby ho strážil. Šimon sa postupne presvedčí, že Drak je iný ako si o ňom dedina myslí, no predsa mu neverí a myslí si, že chce dobytok predať Poliakom. Šimon zbehne do dediny a podpáli Drakovi chalupu. Drak dovedie dobytok do dediny, Šimon sa cíti zahanbene, prizná sa Drakovi a Drak mu odpúšťa. Spolu s Drkaom prichádza do dediny aj mladá žena Zoška. V epilógu stará mama Eva rozpráva vnúčikovi celý príbeh a prizná sa mu, že keď videla po boku Draka inú ženu, pochopila, že Drak ju nechcel, a že mala čakať nie na Draka, ale na svojho chápavého muža Šimona. Eva a Šimon žili šťastne až kým nepomreli.