Humanizmus a renesancia (Alighieri, Petrarca, Cervantes, Boccaccio) sonet

Humanizmus a renesancia (Alighieri, Petrarca, Cervantes, Boccaccio) sonet

Humanus – ľudský, renaessance – znovuzrodenie

Renesancia – znovuzrodenie antickej literatúry, zahŕňala všetky myšlienkové, spoločenské a umelecké prúdy, ktoré narúšali stredovekú feudálnu ideológiu (najvýznamnejší reformátor – Martin Luther).

Vznikajú mestské štáty (napríklad Florencia), k moci sa okrem šľachty dostáva aj meštianstvo, nastupuje rozmach vied (Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei, Giordano Bruno – ich názory otriasli autoritou cirkvi), zámorské plavby a objavy (Marco Polo, Krištof Kolubus), J. Gutenberg vynašiel kníhtlač.

Humanisticko-renesančná ideológia odmietala feudálnu a cirkevnú ideológiu a od nadpozemského života sa obracala k pozemskému (presadzovala plnosť života na zemi, nie po smrti). Zdôrazňovala nové hodnoty, ako právo človeka na radostné prežívanie života, úctu k rozumu (racionalizmus), zmyslové vnímanie (senzualizmus) a význam jednotlivca (individualizmus).

Humanistická literatúra spracovávala učenú/príležitostnú problematiku a komplikovanejšiu poetiku.

Sonet (znelka)

– skladá sa zo 14 spevov a obvykle sa člení na 4 strofy

– prvé dve sú štvorveršové, druhé dve trojveršové (44,33)

– prvá časť sonetu nastoľuje a rozvíja tému, druhá časť tému uzatvára pointou

Taliansky humanizmus a renesancia (14. – 16. storočie)

Dante Alighieri (1265 – 1321) – dielo Božská komédia (epická báseň)

Božská komédia

Má tri časti: Peklo, Očistec, Raj. V prvej a druhej časti sprevádza autora Vergílius, ktorý opisuje hrôzy pekla a utrpenie ľudí, ktorí neverili v Boha. Vergílius je tu zosobnením duševnej krásy. Treťou časťou sprevádza Beatrice, ktorá je zosobnením fyzickej krásy. V diele sa prelína stredoveký a renesančný svet. Za sugestívnymi obrazmi autora cítiť odvážneho vlastenca a sudcu politických pomerov.

Peklo: Básnik vchádza do pekla spolu s Vergíliom. Vidia tam samú bolesť a biednych pozemšťanov, ktorí žili „hore“ bez hany a chvály. Ich osud však nikoho nedojíma, autor tak kritizuje ľudí a ľahostajnosť medzi nimi. Obraz pekla je hrozný, čím Dante dokazuje, že cirkevné názory nezodpovedajú ľudskému rozumu.

Citát z tretej časti:

„Len v deťoch dnes už nevinnosť a viera

dajú sa nájsť, no skoro zmiznú obe,

než mladé líca sa im zapáperia.“

Francesco Petrarca (1304 – 1374) – bol zakladateľom sonetu (tzv. znelky, má 14 veršov), preslávil sa ľúbostnými sonetmi vydanými pod názvom Spevník, kde opisuje svoju milú Lauru(Súbor 366 lyrických básní, najmä ľúbostných sonetov, ktoré venoval milovanej Laure. Do veršov vložil smútok, melanchóliu a pocit únavy zo života. Lauru predstavuje nielen ako symbol, ale aj ako reálnu bytosť.)

Giovanni Boccaccio (1313 – 1375) – stal sa zakladateľom renesančnej prózy vo forme novely, napísal zbierku noviel

Dekameron

Zbierka 100 noviel. Desať mladých ľudí odišlo na desať dní z Florencie na vidiek v čase epidémie moru. 7 dievčat a 3 muži si rozprávajú príbehy (každý deň povedal jeden z nich jeden príbeh, tak vzniklo 100 noviel). V novelách vystupovali ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev. Autor sa nebojí opisovať život kňazov a mníchov renesančným spôsobom (púšťajú sa do ľúbostných dobrodružstiev a konajú ako ľudia) – cirkev preto Dekameron zakázala.

Španielsky humanizmus a renesancia

Miguel de Cervantes Saavedra – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha

Dômyselného rytiera Dona Quijota De La Manchu napísal jednoruký Cervantes v sevillskom žalári bez zatrpknutosti a s úsmevným humorom, plný múdrosti a lásky k človeku na prahu staroby, po mnohých životných sklamaniach a literárnych neúspechoch.

TÉMA: Don Quijote a Sancho Panza sa spolu vydajú za dobrodružstvami. Napriek tomu, že pochádzajú z rozdielnych vrstiev a majú protikladné povahy rozumejú si a vzájomne sa dopĺňajú. Don Quijote vďaka svojmu bláznovstvu môže vyslovovať nahlas svoje názory na spoločnosť a jej chyby. Odsudzuje ich a snaží sa ich napraviť.

FORMA: dobrodružný román