Komédia, druhy komiky, vertikálne členenie dramat. textu (Palárik, J.Chalupka, Tajovský)

Komédia, druhy komiky, vertikálne členenie dramat. textu (Palárik, J.Chalupka, Tajovský)

Komédia: vyjadruje komický vzťah k svetu, zosmiešňuje nedostatky jednotlivcov i spoločnosti. Prostriedok boja proti zlu. Môže mať rozličné stupne: humorný, ironický (sarkastický), satirický (výsmech). Komédia charakterová, komédia situačná.

Ján Chalupka bol dramatik a zakladateľ dramatickej tvorby (zaviedol satirickú veselohru). Pôsobil ako farár v Brezne a na základe svojich skúseností napísal hru Kocúrkovo. Jeho ďalšie diela: Všetko naopak, Trasoritka (kritizuje tu malomeštiacku nadutosť a pánov, ktorí si myslia, že sú múdri a preto používajú aj cudzie jazyky), Trinásta hodina (dielo o hlásnikoch, ktorí museli rozprávať po maďarsky, aj keď im rozumelo len málo ľudí), Starý zaľúbenec, Bendeguze.

Kocúrkovo (Len aby sme v hanbe nezostali)

V tejto hre Chalupka odsudzuje malomeštiansku morálku, tiež sa vysmieva z pomerov v malom slovenskom meste. Všíma si všetky spoločenské vrstvy - každú vykreslil pomocou jednej osoby. Prostredníctvom humoru, satiry a irónie kritizuje pýchu, nadutosť, popanšťovanie, nevzdelanosť, malomeštiactvo a túžbu po majetku. Kriticky sa postavil aj k odnárodňovaniu. Všetkých malomeštiakov dal do ostrého protikladu s pravým Slovákom, aby zdôraznil ich zlé vlastnosti.

Dej prebieha v čase voľby nového rektora mesta. Na tento post kandiduje mladý učiteľ Sloboda. Je to predstaviteľ inteligencie - vzdelaný človek a vlastenec túžiaci po slobode ľudu. Prostredníctvom neho autor zobrazuje túžby vtedajšej inteligencie. Ďalšou postavou je Pán z Chudobníc pochádzajúci z Turca - zeman, ktorý je hlúpy, nadutý a veľmi si zakladá na jeho titule. Vydáva sa za Maďara, hoci ich jazyk vôbec neovláda. Podporuje kandidatúru Slobodu, pretože mal titul zeman a tiež pochádzal z Turca. Cez túto postavu autor charakterizuje zemanov ako triedu odsúdenú k zániku. Treťou dôležitou postavou je Pán (Majster) Tesnošil. Je to predstaviteľ malomeštiackej buržoázie, ktorý túži po peniazoch. Používa maďarské a nemecké slová, aby si iní mysleli, že je vzdelaný, ale v skutočnosti ich význam nepozná. Taktiež podporuje Slobodu, lebo v ňom vidí ženícha pre svoju dcéru Aničku. Učiteľa nakoniec do funkcie zvolia, ale ten si aj naďalej stojí za svojimi názormi. Potvrdí to tým, že sa ožení s múdrou a vzdelanou dcérou bývalého učiteľa.

Druhé dejstvo: Sloboda sa na prechádzke so svojimi študentmi stretáva so zbojníkmi. Tí hladných študentov nasýtia a obdarujú. Autor tu dáva do protikladu zbojníkov a malomeštiakov, ktorých opisuje ako hlúpych, obmedzených, nadutých, klebetných, závistlivých a nevzdelaných.

Hra je originálne písaná v češtine. Pri vykresľovaní postáv autor využíva humor, iróniu a satiru. Používa ľudový jazyk. Dielo je stále aktuálne vďaka tomu, že kriticky vykresľuje pomery medzi ľuďmi. Tematiku Kocúrkova autor využil aj v ďalších hrách, ale s nimi už nedosiahol taký úspech, pretože tu nevykresľoval charaktery, ale iba komické dialógy.

Starý zaľúbenec

Starý zaľúbenec sa približuje k dielam Moliéra. Vdovec sa chce po smrti svojej ženy oženiť s chovanicou. Tá sa ale svadbe vyhne a zoberie si maďarského tovariša. Autor tak zdôrazňuje, že Slováci môžu žiť rovnocenne s inými národmi.

Bendeguze

Satirický román písaný po nemecky (bola to veľká chyba autora, pretože román nemohli čítať široké vrstvy). Chalupka v ňom kritizuje historky o pôvode a historickom poslaní maďarského národa, tiež kritizuje Slovákov, ktorí sa pridali k Maďarom a zapreli svoj národ. V diele išli Slováci hľadať pravlasť Maďarov, ale cestou sa ukázalo, že celá výprava je nereálna.

Jozef Gregor Tajovský (1874 Tajov - 1940 Bratislava) - jeho otec bol úradníkom v účastinárskej spoločnosti a pomaďarčoval sa. Keďže bol Jozef najstarší z desiatich detí, dostal sa do opatery k starým rodičom (Greškovcom). Z tohto obdobia pochádza veľa jeho diel.

Chodil do školy v Banskej Bystrici, neskôr študoval v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Počas štúdii pôsobil aj v Detvane. Ako učiteľ pôsobil na mnohých miestach, napr. v Hornej Lehote. Úrady však chceli, aby učil v maďarčine, preto sa rozhodol, že prestane učiť. Odišiel do Prahy na obchodnú akadémiu a neskôr odišiel do Martina, kde začal pôsobiť ako bankový úradník. Martinčania ho nechápali, lebo svojimi názormi inklinoval k Hlasistom (v dielach uprednostňoval ľud). Ako mladý úradník začal hrať divadlo. Tu sa zoznámil s Hanou Lilge (tá neskôr písala diela pod menom Hana Gregorová), ktorá mala v Bratislave literárny salón. Tajovský žil na mnohých miestach, napr. v Martine, Prešove alebo Nadlaku (tu získal témy pre drámy Ženský zákon a Statky zmätky), ale nakoniec sa usadil v Bratislave.

V období 1. svetovej vojny musel bojovať proti Rusom, ale dostal sa do ich zajatia a vstúpil do československých légii, podobne ako jeho priateľ Janko Jesenský. Neskôr sa dostal do Kyjeva, kde spolupracoval na vydávaní frontového časopisu Slovákov. V roku 1932 došlo v Košútoch ku krviprelievaniu, pretože sa vzbúril ľud proti ťažkej a málo platenej práci. Na protest podpísali spisovatelia manifest. Po tejto udalosti sa Hana Gregorová stala organizátorkou literárneho hnutia žien. Tajovského trápil rozpad republiky v 30. rokoch, na protest vystúpil spolu s Hanou zo Slovenskej besedy. Zomrel náhle v roku 1940.

V jeho krátkych prózach je v popredí ľud, vychádza v nich z ľudových tradícii. Vydal ich v zbierkach: Omrvinky, Z dediny, Smutné nôty, Spod kosy, Tŕpky, Ohrádky, Zbohom, Obrázky staré i nové, Rozprávky z Ruska.

Ďalšie diela: Domov, Apoliena, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková, Maco Mlieč, Do konca, Žliebky, Prvé hodinky

Domov

Je to dielo so sociálno-psychologickým charakterom, je ostrou kritikou spoločenských pomerov. Hlavné postavy: Ďuro Záhon, Tonka Záhonová. Ďuro pracoval na železniciach, kde mu odtrhlo ruku, druhú mu neskôr museli odrezať. Železnice mu však neuznali pracovný úraz a nedali mu ani základné podmienky pre život.

Jeho bývalí kolegovia ho doma navštevovali, ale prichádzali čoraz zriedkavejšie až úplne prestali. Tu sa začal Ďurov úpadok, začal piť, čo zhoršilo situáciu v jeho rodine. Hádal sa so ženou, ktorá sa rozhodla odísť do služby k pánovi, aby zarobila. S pánom bola Ďurovi neverná, čo on tušil, pretože im pán prilepšoval. Autor v diele ukazuje protiklad medzi morálkou a spoločnosťou - morálka vedie k úpadku, ktorý zapríčinila spoločnosť (nedbalosť o človeka, vykorisťovanie).

Apoliena

Je to monografická poviedka - v centre príbehu je len 1 postava. Je to jedna z poviedok, v ktorých Tajovský nevenuje pozornosť deju (sujetu), ale vykresleniu postáv a prostredia. Apoliena je 14-15-ročná slúžka. Jej otec veľa pil, raz ju zbil tak, že prestala dobre počuť. Kvôli tomu sa začala cítiť menejcenná. Dej nie je vykonštruovaný, v diele cítiť súcit autora.

Horký chlieb

Hlavnou postavou je Turjanka - staršia žena, ktorá mala veľa detí a chodila tiež strážiť deti pánov. Raz ju o to požiadali, pretože išli do divadla. Bála sa však o svoje deti, ktoré zatiaľ zostali samé a ona nevedela, čo je s nimi. Vybrala sa teda domov, aby ich pozrela, ale vonku bolo chladno a ona nebola dobre oblečená, preto prechladla. Kvôli tejto chorobe zanedlho zomrela. Autor tu ukazuje hlavne jej psychiku. Využíva veľa krátkych viet s hovorovými výrazmi, vďaka čomu nie je toto dielo náročné.

Na chlieb

Do banky prišiel jednoduchý človek, aby si zobral pôžičku na chlieb. Ľudia, ktorí si v tom čase chceli požičať peniaze, museli mať žíranta (ručiteľa). Tento človek ho však nemal, pretože všetci jeho známi boli chudobní. Stále chodil prosiť, až sa mu zaručili úradníci z banky. Mysleli si, že mu tým zachránili život, ale jeho sociálna situácia sa v skutočnosti nevyriešila. Tajovský týmto naznačuje, že ľuďom treba dať prácu.

Mamka Pôstková

Mamka Pôstková je tu opisovaná ako jednoduchá chudobná žena, životom skúšaná a biedou ubitá postava. Postupne splácala pôžičku 12 korún. Zostali jej už len 3 koruny, ktoré ale nemohla splatiť, pretože jej manžel aj syn boli alkoholici a všetko pomíňali. Zarábala si pečením chleba, ale všetky peniaze, ktoré takto získala, rozdala vnúčatám. Išla aj na roboty a zarobené peniaze si nechávala u gazdu. Raz si však zlomila ruku, kvôli čomu nemohla ďalej pracovať. Gazda jej peniaze zatajil, preto nemohla splatiť pôžičku.

Podstatou príbehu je autorove stretnutie s mamkou Pôstkovou v banke, kde jej má vypísať zmenku na 3 koruny. Autor rozmýšľa, či za ňu nemá zaplatiť dlh, ale bojí sa, aby ju neurazil, pretože bola hrdá a almužnu by nikdy neprijala.

Maco Mlieč

V tomto diele je najvýraznejšie opísaný sociálny problém. Mlieč ťažko pracoval u gazdu už od skorej mladosti. Najskôr s ním chodil do mesta a opatroval kone, ale odkedy si zlomil nohu a začal krívať, gazda ho nechal spávať v maštali. Nikto k nemu nemal vzťah, dokonca ani dedinská chudoba. Cez postavu Mlieča ukazuje autor život sluhov, ktorí si neuvedomovali, že svojou prácou zarobili veľa peňazí, o ktoré ich gazda obral. Takisto aj Mlieč bol spokojný, že dostal jedlo a staré šaty, myslel si, že on je gazdovi dlžný a nie naopak, hoci ho gazda celý život vykorisťoval. Po rokoch sa Macove zdravie zhoršovalo. Tulákov, chudákov a samovrahov pochovávali k plotu, ale on prosil gazdu, aby bol aspoň slušne pochovaný („Žiť a pracovať slušne, aj slušne umrieť.“). Gazda mu teda spravil honosný pohreb, ktorým sa však chcel hlavne ukázať.

Do konca

Tajovský tu opisuje smrť starého otca, ktorý celý život statočne pracoval a takisto zomrel ako statočný človek. Hoci bol chorľavý a cítil sa nevládny a starý, chcel ísť na pole. Vzal si sekeru, ale na dvore spadol, kvôli čomu neskôr zomrel. Stará matka zomrela v priebehu roka.

Žliebky

Autor tu vykresľuje svojho starého otca. U starých rodičov sa pokazili žliebky, preto išli do lesa na drevo, ale starý otec sa potkol a spadol na nos. Aby nebol v hanbe, že bol kradnúť, stará mama tvrdila, že bol opitý a spadol. Každý vedel, že si rád vypije, preto tomu ľudia uverili.

Prvé hodinky

Starý otec chcel Tajovskému kúpiť hodinky, ale stará matka mu to nechcela dovoliť. Preto sa starý otec rozhodol, že bude na radvanskom jarmoku zápasiť s černochom, pretože tak mohol tie hodinky vyhrať. Stará matka nechcela pripustiť takú hanbu, tak radšej súhlasila, aby hodinky kúpil.

Dramatická tvorba: Ženský zákon, Statky zmätky, Nový život

Jednoaktovky: V službe, Hriech, Tma

Historická dráma z obdobia štúrovcov (1848): Smrť Ďurka Langsfelda

Dráma z 1. svetovej vojny: Blúznivci

Ženský zákon

Autor tu rozoberá vydaj a ženbu na základe majetku. Hlavné postavy: Miško Malecký, jeho mama Mara, Anička Javorová, jej mama Zuza, Dora Kalinová (klebetnica). Pred odchodom na vojnu dáva Miško sľub Aničke, hoci jej mama je proti tomu. Ani Miškovej mame Mare sa to nepáči, pretože nechce za nevestu chudobné dievča. Dora šíri klebety, aby rozbila tento pár a získala nejaké peniaze tým, že by si Miško zobral richtárovu dcéru. Miško sa na vojne dozvedá o klebetách, preto to vyzerá tak, že sa s Aničkou rozíde. Po návrate z vojny o seba nemajú záujem.

Zuza chce, aby jej dcéra bola šťastná, Mara naopak nehľadí na záujmy svojho syna a v jeho neprítomnosti pripravuje s Dorou plány, ktorých obeťou sa stávajú Miško s Aničkou. Dora si neskôr uvedomí, že nejednala správne. Preto sa rozhodne, že Aničke pričaruje Miška späť (na dedinách sa v tomto čase udržiavali ešte aj staré zvyky, ako napr. čarovanie). Tajovský naznačuje, že to nebolo správne, pretože medzi nimi zvíťazila úprimná láska. Tiež hovorí, že majetok spôsobuje len útrapy a obeťou sa stávajú tí, ktorým na majetku najmenej záleží.

Statky zmätky

V tomto diele vidí autor problém vydaja na základe majetku v tragickejšej polohe, hovorí, že statky prinášajú len zmätky. Dialóg je tu nositeľom deja a napätia, je živý a naplnený ľudovými prvkami, ktoré dávajú dielu dynamiku a spád.

Hlavné postavy: Ďurko Ľavko, Zuzka Kamenská, Palčíkovci. Ďurko si na návrh Palčíkovcov zobral majetnú Zuzku, hoci pred svadbou medzi nimi nebol žiadny vzťah a zobrali sa len na základe majetku. Proti manželstvu sa stavali hlavne muži z rodiny Kamenských (Zuzkin otec Tomáš, jej brat a švagor). Ďurko bol prelietavý, často pil a chodil na zábavy, zaujímal sa aj o temperamentnú Betu. Zuzka bola jej pravý opak - bola jemná, tichá a pracovitá. Ďurko so Zuzkou bývali u Palčíkovcov, ktorí im nasľubovali majetok, ale nič nesplnili, navyše od Zuzky chceli, aby ich zabávala. Ani spolunažívanie Zuzky a Ďurka nebolo v poriadku.

Po čase, keď Zuzka čakala dieťa, sa Ďurko vrátil ku svojej starej láske Bete, odchodu Zuzky nebránili ani Palčíkovci. Beta bola prefíkaná a chcela získať majetok pre seba aj pre Ďurka. Palčíkovci však boli veľmi šetrní a lakomí, preto sa medzi nimi začali hromadiť konflikty. Ďurko si žiadal majetok a peniaze, ktoré si zarobil, ale Palčíkovci sa začali odvolávať na advokáta. Keď sa Ďurko nasťahoval k Palčíkovcom, myslel si, že majetok bude spoločný, ale oni z nich chceli mať len sluhov. Palčíkovci sa odvolávali na to, že po ich smrti by majetok aj tak dostal. Právne to však nebolo doriešené - Ďurko sa tak nemohol domáhať majetku ani pláce, ani ako sluha nebol zjednaný. Palčík sa mu začal vyhrážať a chcel ho vyhnať z domu, Ďurko s Betou teda odišli a začali bývať sami.

Nový život

Hlavné postavy: Anička Jahodová, jej otec Matúš, Pišta Bučák, Martin Chvojka. Jahodovci nechcú, aby sa Anička vydala za chudobného Martina, za lepšieho považujú žandára Bučáka. Ten sa lakomí na majetok Jahodovcov, pritom však nevie, že žiadny nemajú. Zoberie si teda Aničku a začne sa domáhať majetku. Zabije Jahodu a neskôr vo väzení spácha samovraždu. Anička mala s Bučákom dieťa. Neskôr sa vydala za jej starú lásku - Martina Chvojku.

V službe

Do konfliktu sa tu dostáva sluha Jano a gazda Štefan. Na postave Jana vidieť, že aj nižšie vrstvy sa začínajú domáhať svojich práv. Na záver diela Jano hovorí: „Keď sa i vy, páni, zbíjate dokopy, budeme sa i my, robotníci.“.

Hriech

Mladý gazda sa lakomí na majetok a odchádza za prácou do Ameriky. Keď sa vráti domov, kupuje majetok, pričom nemyslí na šťastie a svoju mladú manželku. Ona nestačí na majetku pracovať, preto si najme paholka. S ním začne žiť a narodí sa im dieťa. Až vtedy si gazda uvedomí, že uprednostnil majetok pred šťastím.

Tma

Na smrteľnej posteli je gazda, ktorý okradol suseda a chce odľahčiť svoje svedomie. Preto prepíše časť majetku na susedove deti.

Ján Palárik-Beskydov (1822 - 1870) študoval v Trnave, kde prejavil záujem o literatúru. Čítal aj zakázané diela osvietenských spisovateľov a využíval ich aj pri presadzovaní časopisu Cyril a Metod, za čo bol potrestaný kláštorným väzením. V období Bachovho absolutizmu žil v Pešti, kde prišiel na myšlienku slovensko-maďarskej vzájomnosti. Bol významný tým, že si získal divadelné obecenstvo aj ochotníkov, ktorí hrávali jeho hry, ktoré neboli náročné. Jeho diela obsahujú aj situačný humor.

Diela: Dôležitosť dramatickej národnej literatúry (v čase, keď ľud nevedel čítať ani písať, mohlo divadlo zohrať významnú osvetovú a národnouvedomovaciu funkciu); 4 veselohry: Inkognito, Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Drotár, Dmitrij Samozvanec

Inkognito

pozn.: inkognito = zamaskovaný, vydávajúci sa za iného.

Pôvodne sa mala hra volať „Slovenský kosec“. Dej sa odohráva v Kocúrkove, kde žije vdova Sokolovská s dcérou Evičkou a radný pán Potomský. Ten má syna, ktorý žil dlho v Pešti. Vkladá doňho nádeje, ale on sa odnárodní a dá si meno Jelenfy. Keď minie všetky peniaze, vracia sa domov. Do Kocúrkova prichádza aj mládenec Jelenský, ktorý si chce obzrieť nevestu Evičku, ktorú mu vybral otec. Jelenský chce ako dobrý syn splniť otcovi prianie, ale Evičku chce spoznať inkognito. Keďže v Kocúrkove sa práve konajú dožinky (žatva), Jelenský sa zamieša medzi koscov, ktorí nesú veniec k vdove Sokolovskej. Tam zbadá Evičku, ktorá sa mu zapáči. Snaží sa upútať jej pozornosť, ale ona ho považuje za dotieravého. Evička sa páči aj starému Potomskému, ktorý ju chce buď pre seba, alebo pre svojho syna Jelenfyho. Keď sa Jelenský vracia domov, zastaví sa v krčme, ale nemá z čoho zaplatiť účet. Preto si požičia peniaze od Sokolovskej a ako zálohu jej dá prsteň, na ktorom je vyryté „Jelen“. Sokolovská si preto myslí, že jej ho dal Jelenfy a tak súhlasí, aby sa zaňho Evička vydala. Až neskôr sa zistí, že si ide v skutočnosti zobrať Jelenského. Dielo sa končí svadbou.

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Dielo je založené na dvojitej zámene postáv. Hlavné postavy: Miluša Oriešková, grófka Hrabovská. V diele je skutočným vlastencom Miluša. Tá kritizuje Ľudovíta, ktorý je Slovák, ale rozpráva po Maďarsky. Spisovateľ nepovažuje maďarský národ za nepriateľov (Miluša hovorí, že maďarčina je pekná, ale len na maďarskom území). Vyslovuje kritiku zemianstva na adresu Lajoša Kostrovického, cez ktorého kritizuje všetkých zemanov. V diele sa objavuje vlastenectvo a priateľstvo ľudu: „Kto nie priateľ ľudu, ten neni vlastenec, lež márny šarlatán alebo streštenec, ktorý len nesvornosť rozsieva v krajine!“. Autor bojuje za svornosť a priateľstvo Slovákov a Maďarov, vlastenectvo stotožňuje s priateľstvom k ľudu.

Drotár

Hlavné postavy: Rozumný, Bubenčík (veľký národovec, najsympatickejšia postava), Doboši, Zalewski. Je to veselohra založená na myšlienkach Novej školy. Tieto myšlienky sú pretlmočené cez podnikateľa Rozumného v Pešti. Do jeho rodiny prichádza drotár Bubenčík na zárobky, zároveň však hľadá aj svojho odnárodneného brata Dobošiho. Všetky hlavné postavy prichádzajú k Rozumnému naraz. Doboši chce u neho robiť učiteľa, využíva to, že učiteľom by mal byť poľský emigrant Zalewski. Celý dej je založený na zápletke týchto postáv