Protifašistic. téma vo svet. lit. (Moravia, Styron, Seghersová, Bőll)

Protifašistic. téma vo svet. lit. (Moravia, Styron, Seghersová, Bőll)

Alberto Moravia (vlastným menom Alberto Pincherle; 1907 Rím – 1990 Rím) nie je priamym príslušníkom neorealistickej skupiny. Narodil sa v rodine architekta; v detstve ochorel a počas dlhého liečenia sa vzdelával ako samouk. Pôsobil ako novinár, neskôr ako filmový kritik; z politických dôvodov (bol proti fašizmu) sa po roku 1943 skrýval v horách v okolí Fondi. Žil v Paríži, ale aj v Ríme. Navštívil New York, Čínu a Afriku, kde získal námety pre svoju knihu esejí a reportáží.

Do literatúry vstúpil románom Ľahostajní (1929). Zobrazil v ňom svet buržoáznej spoločnosti so zvláštnym vzťahom k mravným zásadám; nastolil aj existencialistické otázky človeka a tematiku ľudského odcudzenia. Najvýznamnejšími románmi sú Rimanka (1947) a Vrchárka (1957). Ďalšie diela: romány Konformista, Nuda, Cesta do Ríma; poviedky Rímske poviedky (1954) a Nové rímske poviedky (1959).

Rimanka

Dej diela sa odohráva v posledných rokoch fašistického režimu. Hlavnou hrdinkou a rozprávačkou je Adriana – pekné mladé dievča pochádzajúce z najnižších rímskych vrstiev, ktoré túži po pokojnom živote. Uvedomuje si priepastné rozdiely v talianskej spoločnosti – medzi biedou jednoduchých ľudí a úžasným bohatstvom rímskej smotánky. Automaticky sa nazdáva, že len peniaze majú rozhodujúcu úlohu v živote človeka.

Privyrába si ako modelka, odkiaľ je už len krok k prostitúcii. Sklamanie v láske, matkina túžba po blahobyte a prepychu a vplyv priateľky Giselly jej rozhodnutie len urýchlia. Stáva sa prostitútkou, vo vnútri však zostáva dobrá a neskazená a túži po hlbokej, čistej láske. Po mnohých trpkých skúsenostiach zistí, že peniaze neprinášajú človeku skutočné šťastie. Keď otehotnie, zanechá dovtedajší spôsob života a rozhodne sa vychovať zo svojho dieťaťa čestného človeka.

Vrchárka

Je to román o utrpení a násilí, ktoré vojna vnáša do života jednoduchých ľudí. Hlavnou hrdinkou je obchodníčka Cesira, ktorá má dcéru Rossettu. Prvé roky vojny spolu prežijú v dostatku, ale v roku 1943 sa ich situácia zhorší, pretože musia odísť do hôr, aby tam prečkali prechod frontu. Vojna im prinesie klesnutie v spoločenskom rebríčku, musia znášať príkoria utečencov, prídu o všetky úspory a nakoniec sa stanú obeťami násilia marockých vojakov, ktorí paradoxne prišli spolu s ich osloboditeľmi. Duševne aj fyzicky zlomené sa vracajú do Ríma, kde sa pokúšajú o nový život.

Moravia chcel zdôrazniť zhubné následky vojny formou dvojakého znásilnenia ľudskej dôstojnosti (znásilnenie celej spoločnosti hrôzami záverečnej fázy vojny / znásilnenie dievčaťa). Cesira na jednom mieste hovorí: „Vojna robí z inak slušných ľudí divú zver.“

Heinrich Böll (1917 – 1985) bol účastníkom 2. svetovej vojny, v ktorej sa dostal do Amerického zajatia. Po vojne sa venoval germanistike a literatúre. Jeho najznámejšími románmi sú Kde si bol, Adam? a Biliard o pol desiatej.

Kde si bol, Adam?

Hlavná myšlienka – človek cez vojnu nemôže byť ľudský, pretože je iba nástrojom v cudzích rukách. Dej sa odohráva na jeseň roku 1944 na maďarsko-slovenskom pohraničí. Autor tu zobrazil civilné obyvateľstvo aj vojakov (mnohí z nich nesúhlasili s fašizmom, no nedokázali sa mu vzoprieť a uniknúť).

Biliard o pol desiatej

Je to generačný román; autor v ňom zobrazil 3 generácie rodiny Fähmelovcov. Najstarším členom rodiny je 80-ročný staviteľ Heinrich, ktorého najvýznamnejšou stavbou je budova benediktínskeho kláštora v opátstve sv. Antona. Druhú generáciu predstavuje jeho syn – statik Robert. Ten na konci vojny paradoxne vyhodí kláštor do vzduchu a jeho syn Joseph ho neskôr opäť zrekonštruuje.

Robert (prirovnávaný k ničiteľovi) po vojne pôsobí ako podnikateľ, no s ľuďmi nedokáže nájsť spoločnú reč. Otvorený je len k Hugovi, ktorý pracuje ako čašník v hoteli. Navzájom si hovoria o svojich životoch a pocitoch; nakoniec si Robert Huga adoptuje. Záver diela vyznieva symbolicky – Heinrich rozreže tortu v tvare kláštora, čím akoby odpúšťa svojmu synovi to, že zničil jeho dielo.

Celý dej sa odohráva počas jedného dňa (od 8:30 do 21:00), kedy Heinrich oslavuje narodeniny. Jednotlivé postavy sledujeme v súčasnosti aj v minulosti; tieto pasáže sa stále prelínajú (spomienkové časti však nespomaľujú dej, naopak, posúvajú ho dopredu). Autor využíva hlavne vnútorné monológy postáv, prostredníctvom ktorých sa dozvedáme o minulých udalostiach zo subjektívneho pohľadu každej postavy. Do monológov sú často vsunuté opisy zmyslových vnemov (zrakových, akustických, čuchových...).

Anna Seghersová (1900 – 1981) vyštudovala dejiny a umenie. V roku 1933 emigrovala do Francúzska, neskôr do Mexika a po vojne sa vrátila do západného Berlína. Fungovala aj ako popredná predstaviteľka NDR.

Siedmy kríž

Dej tohto románu sa odohráva v koncentračnom tábore Westhofen, odkiaľ ujde 7 ľudí. Veliteľ tábora ich prikáže chytiť a na nádvorie tábora dá už vopred postaviť 7 krížov. Postupne chytia 6 väzňov, len 7. kríž stále zostáva prázdny, čo symbolizuje poraziteľnosť fašizmu. Hlavným hrdinom je Georg Heisler, ktorý sa počas úteku stretáva s rôznymi ľuďmi – jedni ho zradia, iní mu pomáhajú. Na svojej ceste odhaľuje tragédiu nemeckého národa rozdeleného ideológiou.

William Styron (1925 – 2006) pôsobil ako lodný inžinier; počas 2. svetovej vojny slúžil v námorníctve; zúčastnil sa aj na vojne v Kórei. Vojna bola hlavnou témou jeho diel. Jeho najznámejším románom je Sophiina voľba.

Sophiina voľba

Téma – osud poľských židov počas 2. svetovej vojny. Hlavnou postavou je Sophia Zawistowska – dcéra poľského univerzitného profesora. V dome, kde žije spolu so svojím milencom Nathanom, býva aj mladý americký spisovateľ Stingo (rozprávač; v 1. a 3. osobe predstavuje osudy Sophie počas vojny). V diele sa striedajú časové pásma, prítomnosť s minulosťou. Autor využíva prvky postmoderny; vytvára kaleidoskop obrazov zo súčasnosti a minulosti. Dielo dopĺňa aj citáciami iných autorov.

Stingo sa stane Sophiinym dôverníkom; ona mu vyrozpráva príbeh od príchodu Nemcov do Krakova až po jej odchod do Ameriky. Sophia sa musela v živote 3-krát rozhodovať: či sa zapojí do odboja (zo strachu o osud svojich detí sa rozhodla, že nie); v Osvienčime musela urobiť najťažšie a najväčšie životné rozhodnutie – vybrať si, ktoré z jej detí prežije (Jan alebo Eva) a nakoniec sa s Nathanom rozhodla otráviť.

Sophia pracuje v koncentračnom tábore ako korešpondentka u veliteľa. Zo strachu o život ho zvádza a zdôrazňuje, že nie je židovka, vďaka čomu sa jej podarí prežiť vojnu. Po jej skončení si nájde prácu vo Švédsku v stredisku pre ľudí bez domova, neskôr odíde do USA a usadí sa v New Yorku. Pracuje v Brooklyne ako pomocníčka lekára. Zaľúbi sa do žida Nathana, ktorý síce nikdy nebojoval, ale všetkých obviňuje, že dopustili vraždenie židov; je tiež narkoman a schizofrenik; keď má záchvaty, Sophiu bije. Stingo ju chce ochrániť, a tak spolu odchádzajú na juh a usadia sa na jeho farme. V jednu noc ho však Sophia opustí, vráti sa späť k Nathanovi a spolu s ním sa otrávi.