Epos

Epos

Epos je rozmerná epická skladba (epopeja) so širokým záberom deja a udalostí o hrdinských činoch legendárnych hrdinov, prípadne bohov. Je najväčším a najreprezentatívnejším žánrom epiky. Patrí k veršovanej epike. Od čias vzniku najstarších poznaných eposov prekonal tento žáner veľa zmien, takže vo všeobecnosti možno epos ťažko charakterizovať. Medzi jeho najvšeobecnejšie znaky patrí veľký rozsah, bohatý a doširoka rozvetvený dej a výrazná podoba hlavných hrdinov.

ZNAKY EPOSU:

• dej je sústredený okolo hlavného hrdinu s výnimočnými vlastnosťami
• hlavný hrdina je vznešený človek, vyznačuje sa mimoriadnymi vlastnosťami, koná hrdinské skutky, avšak psychika postáv chýba
• bohovia zasahujú do deja, majú zásluhu na nečakaných zvratoch, riadia osud človeka = chýba charakteristika hlavného ľudského hrdinu
• kompozíciu eposu tvorí - invokácia (vzývanie múz alebo bohov), propozícia (stručné naznačenie deja), in medias res (autor vpadá svojím rozprávaním priamo do stredu udalostí), potom nasledujú spevy
• epická šírka = množstvo odbočení od hlavného deja, podrobné opisy, doširoka rozvinuté prirovnania + nenájdeme tu dialógy, postavy hovoria v monológoch!!!
• je písaný časomernou prozódiou (prozodický systém, v ktorom platí, že rytmus vo veršoch autor dosiahne pravidelným striedaním dlhých a krátkych slabík: – dlhá 2 móry a U krátka 1 móra; stopy: –UU daktyl, – – spondej)
• často tu nájdeme reflexie a opisy

DRUHY EPOSOV:

Hrdinský (bohatiersky, antický, klasický) epos: rozpráva o významných udalostiach, ktoré mali význam pre život celého národa. Hlavnou postavou je odvážny bojovník. Reprezentanti európskeho hrdinského eposu sú starogrécke Ilias a Odysea. Pripisujú sa slepému básnikovi Homérovi (homérské eposy) – 9stor. pred n.l. Homérsky epos vznikol z menších veršovaných povestí ľudového pôvodu. Starogrécky epos predpokladal poslucháča, nie čitateľa. Bol umením verejným. Prednášali ho osobitní prednášatelia = rapsódovia pre veľké zhromaždenie ľudí. Boli poznačené ideologickým chápaním sveta (mnohobožstvo). Hrdinský epos rozpráva o významných udalostiach. Hlavná dejová línia sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu, ktorý sa vyznačuje mimoriadnými vlastnosťami a koná mimoriadne činy. Na vývin udalostí v epose pôsobia bohovia, ktorý zasahujú do deja, majú zásluhu na jeho náhlych zvratoch. Vedľa hlavnej dejovej línie sa nachádza obšírne odbočenie od hlavného deja - dôkladné opisy prostredia, bitiek, súbojov, predmetov i postáv. Zdržuje, retarduje sa nimi hlavný dej. Vzniká epická šírka. Epiteton constans: prívlastok postavy pred menom, stály prívlastok. V súčasnosti námeposy slúžia na spoznanie historických období, kultúry a myslenia človeka tohto obdobia. Na homérske grécke eposy nadviazal rímsky bohatiersky epos – Vergiliov Aeneas (1.st. p.n.l.). V stredoveku reprezentovali hrdinský a rytiersky epos diela Pieseň o Rolandovi, Tristan a Isolda, Pieseň o Nibelungoch, Slovo o pluku Igorovom.

Historický epos je rozsiahla epická skladba, ktorá čerpá námety z histórie, vychádza zo skutočných udalostí. Má dej a je veršovaný. V období humanizmu a renesancie autori nadväzovali na antický ideál krásy v našej literatúre to využívali autori: Ján Hollý – Svätopluk, Sláv a Andrej Sládkovič – Detvan. Medzi ďalších autorov historického eposu patril Torquato Tasso – Oslobodený Jeruzalem.

Idylický epos sa viaže k dedinskému prostrediu, pastierskemu, roľníckemu životu, život ľudí spätých s prírodou, kde sa na pozadí odohráva skutočná historická udalosť. Medzi autorov IE patria J.W. Goethe - Herman a Dorothea, Karol Kuzmány - Bela, A. Mickiewicz - Pán Tadeáš.

Komický epos vznikol parodovaním vážneho hrdinského eposu. Hovoril o bezvýznamných činoch. Vznikol súčasne s homérskym eposom, v antickej literatúre. Napr. - Žabomyšia vojna.

Zvierací epos je meštianskou paralelou rytierskeho eposu, kde hlavnými hrdinami sú zvieratá. Vznikal najmä v stredoveku a čerpal zo starých literárnych a ľudových rozprávaní o zvieratách. Vo francúzskej literatúre je najznámejší epos Priateľstvo lišiaka s vlkom od Romana de Renarda, pričom základom deja je nepriateľstvo lišiaka s vlkom.

Duchovný epos čerpal z Biblie a svojím obsahom slúžil potrebám náboženstva. Bol aj prostriedkom dobového vyjadrenia názoru. K autorom patrili John Milton - Stratený raj, J. Hollý - Cyrilometodiada, či Dante Alighieri - Božská komédia.

Názvommoderný epos sa označujú veľké lyricko - epické skladby (dej), ktoré vznikali od čias romantizmu. Zaznamenávame v nich rozpad starej kompozície eposu, t.j. nemohli tu vystupovať bohovia, ktorí riadili ľudský život = človek je zodpovedný sám za seba a do popredia vychádzajú osobné práva človeka, ktoré sa dostávajú do rozporu so všeobecnými záujmami spoločnosti. Do literatúry vstupuje subjektívnosť, t.j. ľudská bytosť má už aj vnútorný život, ktorý je v rozpore s tým vonkajším. Námety čerpá zo života spoločnosti, stvárňuje problémy doby, epický dej je prerušovaný opisom duševného stavu hrdinu, opisom prírody, či úvahami autora. Vnútorná stránka človeka je zobrazovaná v lyrických pasážach. Stretávame sa sním aj v období realizmu, postupne ale zaniká a nahrádza ho román. Medzi najznámejších autorov moderného románu patrí G.G Byron – Childe Haroldova púť, A.S. Pushkin – Eugen Onegin, A. Mickiewicz – Pán Tadeáš, K.H. Mácha – Máj, J. Botto ­– Smrť Jánošíkova, P.O. Hviezdoslav – Ežo/Gábor Vlkolínsky, Hájnikova žena, S.H. Vajanský – Herodes

Ukážka č. 1: Epos o Gilgamešovi

Boh slnka Šamaš ho obdaroval krásou[2]; postavu mal vysokú jedenásť lakťov, deväť piadí meral okolo hrude, zdobili ho dlhé kučeravé vlasy spletené do vrkočov, z jeho mužnej tváre vyžaroval pôvab. Boh búrky Adad mu dalodvahu a silu[2]; krok mal sťa divý býk, nikdy neklesal na mysli a neslabol na tele vo dne ani v noci, úderu jeho zbrane nepriateľ neodolal. Boh múdrosti Ea mudaroval rozum[2]; poznal všetky prítomné a minulé veci na svete, nič mu neostalo skryté, dôvtip a úsudok mal ako sedmoro mudrcov, čo pred dávnymi vekmi naučili ľudí vedám a umeniam. Bohaté dary mu dali do vienka aj iní bohovia[2]; žil teda plným a bujarým životom v nádhernom paláci, patrili mu všetky ženy a slúžili mu všetci muži z jeho veľkého mesta, všetkým oplýval v najhojnejšej miere. Len jedno mu chýbalo k úplnej blaženosti.

Po matke bol Gilgameš boh, a to z dvoch tretín; po otcovi ostal však z jednej tretiny človek. Bol teda smrteľný. [1]

Hrdinom sa Gilgameš isteže mohol stať. O tom nebolo pochýb. Lenže Gilgameš sa chcel stať aj nesmrteľným. [3]

ANALÝZA UKÁŽKY:

• znak eposu- hlavný hrdinovia bohovia, polobohovia - Gilgaméš = poloboh[1]
• idealizované typizovanie = Gilgaméš je ideálny: krásny, silný a múdri [2]
• nenachádza sa tu psychologicky motivovaný dej - všetko je dané bohmi [2], oni riadia osud, život človeka = znak starovekej literatúry aj eposu
• ornamentálnosť (ako znak starovekej literatúry)- ozdobnosť, hromadenie trópov a figúr
• epos o Gilgaméšovi nie je len mýtus, hrdinovia žijú, trpia a umierajú[1] ako obyčajní ľudia, aj keď majú nadprirodzenú silu = Gilgameš túži po nesmrteľnosti [3]
• transcendentálnosť = nadprirodzené poňatie sveta a života a jeho pominuteľnosť = znak starovekej literatúry
• nachádzajú sa tu podobné udalosti ako v Biblii: stvorenie človeka z hliny, potopa celého sveta = symboly – znak starovekej literatúry

Žáner: monumentálny hrdinský epos (dielo má 4 verzie, najznámejšia novoasýrska, je to starobabylonský epos, najstarší staroveký epos v literatúre, má neznámeho autora) = patrí do starovekej sumerskej literatúry

Téma: Hľadanie nesmrteľnosti. Epos je o priateľstve kráľa Gilgameša a divého muža Enkidua, ich bojom nad zlom a márnom učení Gilgameša získať nesmrteľnosť.

Idea:Keď bohovia stvorili človeka,sebe udelili večný život,ale človeka urobili smrteľného [1] = získanie nesmrteľ.

Jazyk: je napísaný v sumerčine klinovým písmom

Kompozícia: v asýrskej verzii sa skladá z prológu a 4 častí (na 12 tabuľkách je niekoľko samostatných príbehov a príhod, ktoré spája hlavná postava - kráľ Gilgameš = rozdelenie príbehov na 12 tabuliek je podľa členenia solárneho roka)

Hlavné postavy:

Gilgameš = hlavný hrdina všetkých príbehov, podľa mnohých prameňov bol historickou osobnosťou, je 5.panovník po potope sveta v meste Uruk, je to prísny kráľ mesta Uruk, vyžaduje od ľudí veľa práce, musia stavať hradbu, všetkým oplýval v hojnej miere, no jediné čo mu chýbalo bola nesmrteľnosť

Enkidu = divý muž,ktorý sa nestane jeho premožiteľom, ale priateľom, s ktorým vykoná slávny čin = zbavia ľudí zla, ktoré rozsieva obluda Chumbaba

Dej: Gilgameš panoval tvrdo, preto ľud volal k bohom, aby stvorili bytosť, ktorá by sa mu vyrovnala. Tá by ho skrotila a ľud Uruku by si vydýchol. Bohyňa Aruru vypočula ich prosby a stvorila Enkidua, divocha, ktorý sa však nestane premožiteľom Gilgameša, ale jeho priateľom, s ktorým vykoná slávny čin – zbavia ľudí zla, ktoré rozsieva obluda Chumbaba. Po tomto hrdinskom čine samotná bohyňa Ištar zatúžila stať sa Gilgamešovou manželkou, ale keďže bola prelietavá, Gilgameš ju odmietol. Ohrdnutá Ištar z pomsty prekľaje Enkidu, ktorý ochorie a umrie. Gilgameš úprimne smúti za smrťou priateľa. Keď mu Enkiduov duch porozpráva o podzemskej ríši, zľakne sa smrti a hľadá jediného nesmrteľného človeka, ktorý prežil potopu sveta – Utanapištima. Nič však nedosiahne. Keď bohovia stvorili človeka, sebe udelili večný život, ale človeka urobili smrteľného. Bohovia mu však radia, aby nezúfal, aby radšej namiesto hľadania nesmrteľnosti vychutnával život pozemský. Toto konštatovanie, že človek nemôže nájsť večný život, ale svojím dielom a hrdinstvom si môže zabezpečiť večnú slávu a žiť v pamäti ľudí, tvorí záver eposu (rozhovor medzi Gilgamešom a dušou Enkidua vyvolanou z podsvetia, v ktorom sa G dozvedá o pochmúrnom živote po smrti).

Ukážka č. 2: HOMÉR - Ílias

Tam, keď sa na neho rútil, mu Achilleus kopiju vrazil.

Ostrie mu rovno a skrz-naskrz preniklo mäkuškou šijou,

jaseň s kovaním z bronzu však predsa mu nepreťal hrtan,

 takže mu v niekoľkých slovách i odpoveď ešte dať mohol.

Do prachu padol a božský Achilleus [1] povedal pyšne:

 „Myslel si, Hektor, keď Patrokla druha si z výzbroje zvliekal,

 že si už istý, no so mnou si nerátal, vzdialeným z boja.

Hlupák! No ďaleko od teba pri dutých koráboch čakal

 obranca lepší. Ten zostal v úzadí v osobe mojej.

• otec európskej literatúry, najstarší známy grécky básnik, nie sú o ňom žiadne písomné údaje, takže mohol byť aj nereálnou postavou (Homér znamená slepý = hovorilo sa, že bol údajne slepý)
• zaraďujeme ho do antickej literatúry = jeho najznámejšie diela: Ílias (skôr hrdinský epos) Odysea (skôr dobrodružný epos) = hrdinské eposy, v ktorých hlavnou témou je Trójska vojna => význam týchto diel = zárodky dobrodružného románu, prameň poznania starovekej gréckej spoločnosti = čerpá z histórie
• eposy Ilias a Odysea boli pre starovekých Grékov zdrojom múdrosti a vzorom pre neskoršiu básnickú tvorbu, v starom Ríme tvorili pod Homérovým vplyvom Vergílius, Ovídius
• zaoberal sa človekom, jeho veľkosťou, v jeho dielach vystupujú bohovia a mýtické postavy, sú určené na hlasitý prednes, verše sú písané hexametrom v iónskom nárečí
• veľa slovenských autorov sa snažilo preložiť jeho diela, no podarilo sa to až Jánovi Hollému

ANALÝZA UKÁŽKY:

• idealizované typizovanie = Achilleus neporaziteľný, božský, dokonalý[1] = typický hrdina pre epos, starovekú literatúru = predstavuje vzor harmónie a obsahu formy, zdôrazňuje pozemský život
• vystupujú v nej bohovia určujúci ľudský osud, ak sa ľudia proti nemu búria, alebo sa vyvyšujú sú potrestaný
• antický ideál: Bohovia, človek a príroda tvoria jednotu.
• do deja zasahujú bohovia pomáhajúci 1 alebo 2. strane (Zeus, Hefaistos, Pallas Aténa a i.)
• názov Ilias => z Ilion = Trója
• hlavným motívom je hnev gréckeho bojovníka Achilla,lebo mylétsky kráľ Agamemnon vezme jeho zajatkyňu [2] = príčina vojny = 3 bohyňe sa pohádali - jedna sľúbila Parisovi krásnu ženu (najkrajšia žena v tom období = Helena, ktorá bola vydatá za Meneala), Paris unesie H Menealovi a ponížený kráľ sa ide pomstiť, vedie trestnú výpravu gréckych kmeňov = to sa skončilo 10 ročnou vojnou

Žáner: národ.hrdinský epos (= jeho základom sú ľudové povesti, piesne a báje = je to encyklopédia života Grékov)

Téma: Opis udalostí posledných 51 dní desaťročnej trójskej vojny a Achillovho hnevu [2]

Kompozícia: 24 spevov - 15969 veršov (mnoho retrospektív = z nich sa dozvedáme o celkovom priebehu bojov)

Jazyk: písaný v iónskom nárečí

Hlavné postavy:

Achilleus = syn bohyne Thetis, ktorá ho ako malého vykúpala v rieke Styx (držala ho za pätu, preto bol zraniteľný len na tomto mieste = najväčší grécky hrdina) + kráľ Menelaos, jeho manželka Helena, Agamemnón, Patroklos = veľmi dobrý priateľ Achilla + v Tróji = kráľ Priamos, synovia Paris, Hektor...+ bohovia

Dej: Hlavným motívom diela je hnev najväčšieho gréckeho bojovníka Achilla. Keď mu veliteľ gréckeho vojska, mykénsky kráľ Agamemnón, vezme jeho zajatkyňu, dcéru Brisea, prestáva bojovať. Tým dochádza k základnému konfliktu. Agamemnón sa chce pomeriť s Achillom, no ten odmieta. Až pri obrovskom nebezpečenstve, požičal najlepšiemu priateľovi Patroklovi svoju výstroj. Keď Trójania videli "Achilla (Patrokla)", dali sa na útek. Jediný Hektor spoznal, že to nie je Achilles a Patrokla zabije. Achilles sa pomerí s Agamemnónom, opäť bojuje, zabije veľa Trójanov a pomstí priateľa. Achilles zabije Hektora, mŕtvolu priviaže k vozu a obnaženého ho vlečie do gréckeho tábora, okolo Patroklovej mohyly = potupa. Hektorov otec Priamos prichádza s výkupným a prosí Achilla, aby mu vydal mŕtvolu syna. Achilleus mu vráti Hektorovo telo a zaručí starcovi, že 10 dní nebudú Achájci bojovať, aby mohli Hektora pochovať. Paris, za pomoci boha Apolóna zasiahne šípom Achillovu pätu a zabije ho. 10 ročná vojna už nebavila ani bohov = myšlienka koňa - ukrytí vojaci = porazili Tróju ľsťou.

ODYSEA = hrdinský epos, ktorý má 24 spevov – 12113 veršov, má zložitejšiu stavbu ako Ilias, odohráva sa po skončení Trójskej vojny = téma:zachytáva 10 ročné putovanie kráľa Odyssea do rodnej Itaky (posledných 41 dní z 10 ročného putovania), idea: Boj človeka s osudom a zodpovednosť bohov a ľudí za významné činy, epos má viacero dejových línii, spája ich jedna = putovanie, jeho návrat je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev – je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov, nachádzame tu prepracovanejšie dialógy a psychiku postáv ako v Iliáde, má dve časti: 1. Telemachos hľadá otca 2. Príbeh Odysea

Hlavná postava = Odyseus sa vyznačuje:

• silnou vôľou = vytrvalosťou keď 10 rokov putuje domov aj napriek mnohým prekážkam
• ľstivosťou a premyslenosťou ide za svojim cieľom = vyznamenal sa už pod hradbami Tróje, keď dal postaviť „Trójskeho koňa", do ktorého sa skryli grécki = achájski bojovníci
• robí všetko pre záchranu svojich druhov, je silný, víťazí nad bohmi
• pretvára prírodu, oslava šikovnosti hrdinu Odysea a jeho vernej Penelope

Dej: Plaví sa po Stredozemnom mori - navštevuje ostrovy, je prenasledovaný Bohom mora Poseidonom, počas putovania sa dostáva do krajiny boha vetra, alebo sa dostane na ostrov čarodejníc - kde jeho posádku čarodejnica Kirke premenila na prasce + príbeh ako Odyseus unikne spevu sirén + prekabáti jednookého obra Kyklopa a predstaví sa mu ako nikto a nakoniec sám cestu ani nenájde, odprevádzajú ho tam v spánku Fajáci. Na ostrove ho verne čaká jeho žena Penelopa.

POROVNANIE VÝNIMOČNÝCH VLASTNOSÍ HRDINOV Z UKÁŽKY Č. 1 a 2:

GILGAMEŠ = po prečítaní ukážky môžeme usúdiť, že je ideálny: krásny, silný a múdry (príklady z ukážky) + idealizované typizovanie. ACHILLEUS = tiež tvorí ideál je krásny a silný, avšak s takýmito vlastnosťami získal aj pýchu, čo ho spája s Gilgamešom, ktorí takisto napriek ideálnym vlastnostiam tvoriacom hrdinu oplýva aj jednou negatívnou - teda túži po jedinom, čo nemôže mať a to nesmrteľnosť = a práve to má poučiť poslucháčov.

Ukážka č. 3: JÁN HOLLÝ - Svatopluk

Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel

vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády

 oslobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník

 a zmužilých veľké založil královstvo Slovákov. [1]

Umko milá [2], jestliž mne si v mých kedy prispela pesňách,

 včil najvác prispej na pomoc; tebe všecky ti dobre

 známí sú bojové, ponevač sama buďto na Bílých

 nekde horách, buď na Kobylú, v tvém bydle sedícá,

aj na Devín, aj na hrozné mohla vojska si patriť.

ANALÝZA UKÁŽKY:

• slovenský národný bohatiersky epos = myšlienky: boj za slobodu Slovákov, autor vyzdvihuje cenu osobnej a národnej slobody, vlastenectvo, humanitu Slovákov, pracovitosť, mierumilovnosť, tvorivú prácu, stavia sa proti dobyvačnosti nepriateľov, odsudzuje otroctvo
• využíva verš hexameter (je najčastejší časomerný verš, ktorý pozostáva zo 6 daktylskýchstôp –UU)
• odlišnosti od antiky = dedikácia = venovanie (toto antické diela nemali !!!): venoval ho Jurajovi Palkovičovi, ktorý mu finančne pomohol epos vydať, v epose nachádzame peripetiu = nečakaný zvrat deja: Svätoplukovo rozhodnutie opustiť Nemcov a pridať sa na stranu Slavomíra, obmedzenie zásahu nadprirodzených síl do rozhodovania ľudí: Svätopluk vo svojom konaní nepodlieha vplyvu božstiev
• je tu obrodenecký nadhľad na Slovanov = radšej si volia smrť ako byť neslobodní [3] = autor často naplnil dejové situácie zámermi obrodenej ideológie s úsilím ukázať veľkú minulosť Slovákov a ich charakter = autor zobrazuje celý národ = kolektívny hrdina (postavy sa rozhodujú podľa potrieb národa)
• vzorom pre kompozíciu a formu sú mu Homér a Vergílius (autor bol ovplyvnený antickými autormi, ktorých aj prekladal)
• ZNAKY ANTICKÉHO EPOSU:
• kompozícia = propozícia, invokácia, in medias res = epos začína propozíciou (= naznačením zámeru autora a témou = o pôvode Slovenska) [1] a invokáciou (vzývaním vyššej moci - volá múzu na pomoc, prosí o inšpiráciu) [2] + invokácia sa opakuje pred kľúčovými miestami, dej pokračuje in medias res (ocitáme sa v strede udalostí), dielo sa člení na spevy a na začiatku každého spevu je jeho krátky obsah (naznačenie deja)
• epická šírka = podrobný opis výzbroje,bojov (mnoho epických pásiem, postáv), spád deja spomaľujú odbočenia, má veľa ustálených epitet a prirovnaní
• uplatnenie časomernej prozódie
• idealizovaný hlavný hrdina
• prítomnosť mytologických postáv = do deja vstupujú aj bohovia, nie priamo, ale prostredníctvom snov oznamujú postavám svoju vôľu

Žáner: víťazná báseň/bohatiersky epos z dejín Veľkomoravskej ríše

Téma: Príbeh kniežaťa Svätopluka. = ideál národnej slobody, rovnosti a spravodlivosti

Jazyk: bernolákovčina (kultúrna západoslovenčina)

Kompozícia: dielo člení na spevy (12 spevov) = na začiatku každého spevu naznačí dej = najdôležitejší je 6. spev = Svätopluk na hostine Karolmana rozpráva o pravlasti Slovanov (ukazuje kladné črty = štedrosť, pracovitosť, mierumilovnosť a odhodlanie brániť vlasť)

Hlavné postavy = veľký počet postáv = historické: Svätopluk, Slavomír – vodca Slovákov, slovenský národ = kolektívny hrdina, Sv. Cyril, Karolman, mytologické: Britvald = nemecký rytier, Adelaida = dcéra Karolmana, kresťanský Boh a pohanský boh Černobog => ústrednými postavami sú Svätopluk a slovenský národ (ktorý je pracovitý a mierumilovný, volí radšej hrdinskú smrť ako otroctvo) [3]

Dej: Vychádza z konkrétnych historických faktov 9.storočia. VM panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku, keď ho jeho synovec Svätopluk zradí a vydá Nemcom (tí ho oslepia a zatvoria do kláštora). Franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk. Karolmanovi sa vo sne zjaví Boh a prikáže mu oslobodiť Svätopluka. Karolman ho oslobodí, no musí mu sľúbiť, že bude s Nemcami spolupracovať. Karolman spečatí dohodu tým, že mu sľúbi za ženu Adelaidu. Karolman na počesť Svätopluka vystrojí veľkú hostinu a rytierske hry, na ktorej Svätopluk rozpráva o pôvode Slovanov a stretáva sa s rytierom Britvaldom. Svätopluk spolu s nemeckým vojskom odchádza za Dunaj bojovať proti Slovákom. S polovicou vojska útočí na Devín a prichádza za vodcom Slovákov Slavomírom s podmienkami Nemcov. Slavomír ponúkne Svätoplukovi kráľovskú korunu, ak sa pridá k Slovákom a pomôže im poraziť Nemcov. Epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny (= víťazstvo ducha). Plní božiu vôľu a založí „Veľké kráľovstvo Slovákov.“

CYRILOMETODIADA = v tomto epose o “slovanských apoštoloch” je hlavným centrom deja práve Slovensko. Hollý predstavuje Slovensko prostredníctvom ciest oboch učiteľov národa - Cyrila a Metoda a opisuje aj ich príchod na VM. Ich život a poslanie sa končí podobne ako v prípade Svätopluka víťazstvom rozumu a ducha. V tomto prípade išlo o víťazstvo nad krutými intrigami zo strany nem. biskupov, ktorí neuznávali slovanstvo a snažili sa o jeho zánik.

SLÁV = dej eposu je prakticky úplne vymyslený, keďže Hollý nemal žiadne dostupné pramene na pravdivé zachytenie témy a historickej skutočnosti. Išlo o boje pokojamilovných Tatrancov (Slovákov) s lúpežnými a výbojnými kmeňmi Čudov, ktorí na čele s kráľom Bondorom chceli pomstiť svoj nevydarený nájazd do Tatranska. Práve o víťazstvo nad čudmi sa zaslúži hlavná postave - Sláv. Jeho výroky a kritika Čudov, ich mravov a násilia páchajúceho na iných národoch sú v skutočnosti iba myšlienkami autora, ktoré čerpal z tématiky nár. obrodenia.

Ukážka č. 4 : P.O.HVIEZDOSLAV - Hájnikova žena

„Hohó!” vresknúc, „okovaná!

Ja nezdolať ťa, potvoru!?

Ba prisám – ” znova neochable

boj podujímal k úmoru.

„Stoj! ” krikla žena rozzúrená,

„späť! Netkni sa ma, hnusný diable!

Na Boha zručím svoju vec,

ty nútiš, bych sa prehrešila!

Vidz!” z klina schvatla záražec –

„Ak neustaneš, jak som žena,

viac neprekročíš toho prahu,

bezbožník... varuj!” Postupnutie –

„Ľaď! Amazonka roztomilá – ”

„Hach! – Zbojník! – Tu máš napokon... ”

Pán Artuš zrúknul, schrčal dute,

zvrávoral – skydol na podlahu –

„Juj”! – Hanka desnú kviľbu vzniesla,

„krv! – Pomóc! Miško! – On mrie, on –

Môj bože, čo som urobila! ...”

a kŕčovite cez prah sklesla. [1] = Hanka zabila Artuša

• bol gigantom slovenskej poézie, dramatikom, prekladateľom+ MO18! (=Ežo a Gábor Vlkolínsky)
• ťažiskom tvorby je epika - vo veľkých epických cykloch brilantnou básnickou formou predstavuje národnú skutočnosť v monumentálnych, nových, živých a pravdivých obrazoch
• v kratších epických skladbách píše o kladoch i záporoch ľudového sveta, ale najmä o jeho zdravom jadre uprostred čarovnej slovenskej prírody

ANALÝZA UKÁŽKY:

• príroda je súčasťou deja, niekedy predznamenáva priebeh nasledujúcich udalostí
• súčasťou kompozície sú básnikove reflexie a piesňové vložky
• dynamický dej bez odbočení (končí sa ľudským zmierením = typické pre Hviezdoslava i Kukučína)
• v postave Artuša Villániho zobrazil Hviezdoslav demoralizovanú nižšiu šľachtu, jej egoizmus, zhýralosť
• autor vyjadril paralelu medzi lovom na jeleňa a Artušovým „lovom“ na Hanku v horárni, autor používa dvojtvary
• v diele sa nachádzajú romantické prvky (príroda, bohaté opisné a reflexívno-lyrické vsuvky, mocný citový život hrdinov, ľudský život spätý s prírodu) i realistické prvky (úloha šľachty v národnom spoločenstve, dôraz na detailný zobrazenie niektorých predmetov, diferencovanie postáv vlastnou rečou)
• dielo obsahuje lyrické opisy všetkých ročných období, úvahy o láske, šťastí a zemianstve = v príbehu bola príroda predzvesťou udalostí

Žáner: lyricko – epická skladba

Téma: Dramatický príbeh o manželskej láske, protiklad mravnosti ľudu a šľachty, oslava života uprostred hornooravskej prírody.

Idea: Obraz sveta kaštieľov a sveta chalúp, zobrazenie zlých vlastností pánov a dobrých vlastností obyčajných ľudí.

Kompozícia: skladá sa z 18 kapitol (spevov, ktoré sú vsadené do lyrického rámca - na začiatku je lyrická báseň Pozdrav, na konci lyrická báseň Zbohom); 6., 12., 14. kapitola sú piesňové; hlavným kompozičným prostriedkom je kontrastv niekoľkých úrovniach: 1)spoločenská úroveň = ľud a šľachta, 2)mravná úroveň = mravná čistota a zhýralosť, 3) situačná úroveň = obraz tichej prírodnej scenérie pred dramatickou situáciou v deji alebo po nej

Dejová línia: sa rozvíja dynamicky ako v dráme, bez odbočení, autor ju spomaľuje úvahovými a opisnými úvodmi kapitol a piesňovými vložkami

Hlavné postavy:

Michal Čajka = jediný syn hájnika Čajku, čo mnoho rokov pracoval u grófa Villániho, Michal musí po smrti otca opustiť horáreň a slúžiť u gazdov, požiada o miesto po otcovi a dostane ho, je priamy, nepoklonkuje, ale je úctivý, ako sa na človeka z ľudu patrí, má dosť sebadôvery pred pánmi i seberovnými, zaľúbil sa do Hanky, ktorú mu rodičia nechceli dať, kvôli nej sa chce usadiť, aby sa o ňu mohol postarať, má ju úprimne rád,je šťastný, že ju získal, berie na seba jej vinu, má prudkú povahu, hneď sa zamračí a hnevá, ako hájnik si príkladne plní povinnosti, kontroluje drevorubačov s jedným sa i pobije, ale nevydrží sa dlho hnevať, pomerí sa, má dobré srdce, vrchnosť rešpektuje = Artuš Villáni ho udrie po tvári, Michal však nereaguje

Hanka = je jediná dcéra bohatých, dobrých rodičov, bola krásna, mala veľa pytačov, všetkých odmietla, čakala na Michala, kým bol na vojne,Michala má rada od prvej chvíle a Artuš je jej svojím nadbiehaním protivný,ona a Miško sú predstaviteľmi z ľudu

Artuš Villáni = mladý pán a budúci dedič, odlišuje sa spôsobmi, oblečením, správaním i morálkou od ľudových postáv, tak ako sú tie nositeľmi dobrých vlastnostní svojej spoločenskej vrstvy, Artuš je nositeľom väčšiny zlých vlastností, nie je zvyknutý na odmietnutia, neznáša prehru, odmietanie ho ešte viac rozdráždi, je predstaviteľom šľachty, spoločnosti

Dej: Starý hájnik Čajka na Jána zomrel. Mal už 80 rokov. Po jeho smrti sa jeho syn Michal rozhodol nastúpiť na jeho miesto. Obliekol sa do sviatočného a išiel do kaštieľa poprosiť pána o prácu hájnika. Túto prácu aj dostal. V chalupe sa hneď udomácnil, dal ju opraviť a zariadil ju aj znútra. Chýbala mu už len žena.Keď ešte pracoval ako čeľadník, spoznal dievča. Hanka a Michal sa stretávali, ale len zriedka a tajne. Predtým bol Michal chudobný a nemal ani kde bývať, a tak si netrúfal pýtať ju o ruku. Ale ka´d sa stal hájnikom, už sa nebál a išiel k nej na vohľady. Spočiatku sa Hankiny rodičia okúňali, ale neskôr si Michala obľúbili. Michal k nim chodil celú zimu, až sa napokon na jar zosobášili a odišli bývať do chalupy. Jedného dňa, keď bol Miško v hore a Hanka bola sama doma, vynorili sa z hory dvaja jazdci: pán Artuš Villáni a jeho sluha. Pán sa dal s Hankou do reči a nechcel jej dať pokoj, a tá sa ho veľmi hanbila a bála. Hanka pánovi dala krčah s vodou a doniesla mu aj kvet zo záhrady, lebo pán bez neho nechcel odísť. Po jeho odchode Hanka vyliala vodu z krčaha a zistila, že pán jej do krčaha hodil peniaze. Nechcela ich a tak ich hodila do kotliny ako diablov dar. čas plynul a prišlo leto. Ľudia v hore oberali maliny a spievali, len okolo hájnikovej chalupy bolo ticho. Odrazu však pribehli k chalupe dve deti a Hanka ich ponúkla jedlom. Len čo chlapci odišli, prišiel k chalupe pán Artuš. Koňa uviazal o javor a chcel ísť do chalupy, ale dvere boli zamknuté a Hanka bola skrytá v dome. Urazený pán vysadol na koňa, ktorý zlomil konár na javore a odišiel. Hanka opäť Miškovi nič nepovedala, a keď sa pýtal na zlomený konár, vyhovorila sa na vietor. Na jeseň sa konala v hore poľovačka, bol na nej aj pán Artuš a Michal. Po love išli všetci na stanovisko, kde pili a zabávali sa. Odrazu sa z kríkov vynoril jeleň a všetci sa pustili za ním. Len pán Artuš sa potajme vybral do hájnikovej chalupy. Pán Artuš chcel Hanku znásilniť, tá sa však bránila a zabila ho zarážcom. Keď prišiel Miško, Hanka mu musela prisahať, že o tom nikomu nepovie. [1] Onedlho prišli aj ostatní poľovníci, Miško sa im priznal k vražde pána a na druhý deň sa sám išiel udať. Miška uväznili a Hanka išla bývať k rodičom. Jej matka bola čoraz slabšia až onedlho zomrela. Jej otec to dával za vinu Michalivi a Hanke, a tak Hanka odišla z domu a onedlho sa pomiatla. V deň posledného súdu Michal stále tvrdil, že je vinný, ale na súd prišla Hanka a povedala pravdu. Michal bol oslobodený a spolu s pomätenou Hankou sa vrátili do chalupy. Michal sa jednu noc vykradol z domu a išiel popri rieke, ktorá zaliala most. Okolo išiel kočiar a Michal ich zastavil, aby sa v rieke neutopili. V koči bol starý pán Villáni s manželkou. Michal sa im predstavil a poprosil o odpustenie, ktoré aj dostal. Michal sa snažil pomôcť pomätenej Hanke, nič však nepomáhalo. Napokon Hankine pomätenie pominulo, keď sa im narodilo dieťa.