Retrospektívny kompozičný postup

Retrospektívny kompozičný postup

Alfonz Bednár

• Kolíska
  • Patrí do zbierky noviel Hodiny a minúty
  • Téma: odhalenie psychiky postáv v hraničných situáciách na pozadí partizánskeho boja
  • Novela približuje súdne procesy 50. rokov kde boli ľudia nútení svedčiť tak ako súd očakával
  • V novele sa využívajú 2 časové roviny PRÍTOMNOSŤ a MINULOSŤ
  • PRÍTOMNOSŤ- po vojne Zita počúva priamy prenos zo súdu na ktorom svedčí aj jej manžel Mišo Černek (1932)
  • MINULOSŤ- obdobie prvej republiky (1939), mladosť Zitym SNP, ukrývanie Majerského
  • Dej sa vyvíja retrospektívne, spomienky na povstanie sa striedajú s obrazom súdneho procesu s jej bývalým milým
  • Motív dominujúci v diele a vytvárajúci kulisu novely j dunivý zvuk kolísky – symbolu života
  • Hlavná postava Zita ukrývala v dome Jozefa Majerského, partizána ktorého hľadali nacisti a tak ohrozovala život syna v kolíske
  • Minulosť je prepojená s procesom na ktorom bol Majerský označený za zradcu a celé sa to komplikuje tým, že Černek je svedkom a bol veliteľom partizánskej jednotky
  • Zita začína veriť že jej manžel tak svedčí zo žiarlivosti
  • Majerský- typ vypočítavého hrdinu- pridal sa k nim lebo veril že po vojne budú odmeňovať tých čo bojovali proti Nemcom
  • Autor neidealizuje povstanie

• Sklený vrch
  • Autor sa vracia sa k povstaleckej tematike
  • Román je písaný zvláštnou formou- formou denníkových záznamov hlavnej hrdinky Emy Klassovej
  • Autor využíva metódu retrospektívy ( prelínanie minulosti s bezprostredne prežívanou skutočnosťou‘
  • Z denníkových záznamov sa dozvedáme o Eminom vzťahu k práci, k ľuďom, ale najmä o jej citovom vzťahu k 3 mužom:

1. k partizánovi Milanovi Kališovi (fašisti ho umučili)
2. k snúbencovi Zolovi Balovi ( s ktorým sa napokon rozišla)
3. k manželovi Ing. Solanovi, ktorého má rada ale má pred ním jedno tajomstvo
   • preto sa sním chystá do Tichej doliny, kde je hrob Milana Kališa
   • denníkové záznamy sa viažu predovšetkým k Tichej doline, kde prežila najkrajšie okamihy svojho života so svojou láskou (Milan Kališ)
   • cesta do Tichej doliny sa neuskutoční, lebo Eva nešťastnou náhodou zomiera
   • bol to práve Milan Kališ, ktorý mal vplyv na formovanie jej názorov na život
   • autor využíva – rozprávkový motív (o Sklenom vrchu) čím chcel vyjadriť strastiplnú Evinu cestu za šťastím
   • dielo má prvky prózy naturizmu (lyrické obrazy prírody)

Jerome David Salinger

• pred popularitou utiekol do Škótska, mal vlastnú agentku
• v jeho kritike nesmela byť jeho fotka, iba kritika, úvod a doslov, ktoré agentka skontrolovala
• býval v dome bez elektriny, vody, za 2,5 metrovým plotom pracoval 15-16 hodín denne
• veľmi dobre poznal slang, bol idolom a vzorom mladých ľudí, bol sebestačný
  • Kto chytá v žite- román
  • Má krátky čas- 3 dni na ktoré si hlavný hrdina Holden Caufield spomína- retrospektíva
  • Čas- predvianočný New York
  • Caufield sa mení, je v hraničnej situácii, stráca zmysel svojho života, hodnoty
  • Má znaky antirománu ako Kaffka, experimentuje
  • Caufield je neúspešný študent- vyhadzujú ho zo 4. školy, má autobiografické črty, toto dielo píše v sanatóriu
  • Do jeho sveta vstupujú rodičia a učitelia – dospelí
  • Deti ešte veria v hodnoty a ideály, ktoré Caufield stráca pri vstupe do dospelosti
  • Zažíva traumu zo smrti brata Alieho, ktorý pre neho znamenal vzor smrť tu opisuje veľmi stroho-fakty
  • Jeho brat bol jeho presným opakom
  • Caufield sám nevedel čo z neho bude
  • Mal poranenú dušu, nevedel, že raz skončí v sanatóriu, jeho mladšia sestra mu dohovára, jeho však sklamali ľudia, klame ho otec, ktorý mal byť jeho vzorom
  • Pri rozhovore so sestrou jej prezradí svoj sen – chytá deti v žite, to je to čo chce skutočne robiť
  • Holden rebeluje bez príčiny – všetko mám rebeluje proti spoločnosti – konzumizmu, materializmu, a hodnotám v Amerike po 45. roku
  • Holden presene zadefinoval svoju situáciu – on je dieťa a nemá žiadneho dospelého, ktorý by ho zachytil
  • Žitné pole predstavuje pôvodnú čistú Ameriku
  • Najhoršie je splynúť s davom, nejde iba o vedomosti ale aj o skúsenosť života
  • Symbol zamrznutých kačíc - predobraz

Vysvetlenie názvu– Holdenovi sa sníval sen, že stojí v žitnom poli pri priepasti a hrajú sa tam deti, kt. môžu do priepasti spadnúť. On je tam na to, aby ich ochránil.

ŽITNÉ POLE = blahobyt Ameriky; PRIEPASŤ = nebezpečenstvo; bezprostredný názov románu pochádza z básne: Keď raz človek niekde v žite stretne človeka.
Jazyková stránka – často sa využíva priama reč a veľa hovorových slov, ale aj veľa vulgarizmov.

Ladislav Mňačko

• po roku 1968 odchádza do exilu, tam vydáva romány Ako chutí moc
• charakterizuje udalosti 50. – 60. rokov
• vypovedá o deštruktívnej povahe akejkoľvek totalitnej moci
• kritizuje socialistický nezmyselný systém v ktorom moc mení správanie sa ľudí
• román Ako chutí moc
  • historicky sa román viaže k 50-tym – 60-tym rokom 20. storočia (k totalitnému režimu v ČSR)
  • úvod a záver diela je rámcovaný štátnym pohrebom vysokopostaveného politika
  • autor využil „stajomňovanie deja“ (nepoznáme meno politika ani miesto pohrebu)
  • jadro tvorí retrospektíva (spomienky) fotografa Franka na nemenovaného politika jeho bývalého priateľa (autor tým naznačil , že nejde o ojedinelý prípad)
    • od mladosti ho poznal ako čestného človeka – partizána, ktorý stúpal po rebríčku politických funkcií a stal sa z neho bezohľadný a zbabelý vysoký vládny predstaviteľ
  • rozprávačom je Frank
  • autor poukazuje, že na moc musí byť človek pripravený
  • moc je silný omamný prostriedok, ktorý po čase zlomí každý charakter
  • pre moc a pre peniaze sú ľudia schopní robiť čokoľvek (nechať sa podplácať, dať si hovoriť, že sú geniálni, dokonalí, aj keď realita je často iná)
  • Frank sa zúčastňuje pohrebu bývalého priateľa – poznal ho od mladosti, pozoroval je stúpajúcu politickú kariéru a videl, ako sa z čestného a odvážneho partizánskeho veliteľa zmenil na bezohľadného nemravného politického funkcionára
  • Funkcionár okúsil ako chutí moc, peniaze, ale neprišiel na to, že v živote sú aj väčšie hodnoty a zomrel celkom opustený

• román Smrť sa volá Engelchen
  • autor sa dotýka citlivej témy (SNP)- pochyboval o význame Povstania
  • poukázal aj na záporné stránky partizánskeho hnutia
  • využil retrospektívny kompozičný postup (súčasnosť-minuloť)
  • dej sa odohráva krátko pred skončením 2. sv. vojny
  • rozprávač príbehu je zranený partizán Voloďa, ktorý si v nemocnici spomína na svoje pôsobenie v partizánskej jednotke, ktorá pôsobila v osade Ploština
  • dej je tvorený dialógom medzi Volaďou a sestričkou Eliškou
  • po odchode partizánov do hôr postihla osadu pomsta Nemcov – vypálenie osady a smrť všetkých mužov v osade
  • zvláštna postava: Marta- bola partizánskou spojkou, získavala dôležité informácie od Nemcov, aj aby si zachránila svoj život
  • po skončení vojny sa Marta nedokázala vyrovnať s vojnovými skúsenosťami – dobrovoľná smrť
  • v názve diela
• meno nemeckého veliteľa, ktorí dal vypáliť Ploštinu
• symbolizuje aj fašizmus- zlo, ktoré je treba zničiť
• po uzdravení Voľadu sa rozhodne pomstiť smrť mužov v Ploštine a smrť Marty (mal k nej citový vzťah) a vyhľadal nemeckého veliteľa Engelcha
• nový pohľad na SNP:

1. predstavuje partizánov nielen ako hrdinov, ale aj ich záporné vlastnosti (napr. alkoholizmus)
2. poukazuje a zlú morálku v partizánskych oddieloch (bezcieľnosť veliteľov)
3. naznačuje následky partizánskej činnosti na bezbrannom obyvateľstve (vypálenie a vyvraždenie)