Automatický text

Automatický text

• v 1. polovici 20. storočia – nástup avantgardných smerov (zavrhli tradičné umelecké postupy- experimentovali v poézii)
• básnici vytvárali automatické texty (pod vplyvom dadaizmu a surrealizmu)
• básne vytvárali náhodným výberom slov a zapisovali myšlienky, ktoré im diktovalo podvedomie

Základné znaky automatického textu

1. náhodné alebo podvedomé obrazy, myšlienky
2. ignorovanie bežného jazyka a logických súvislostí
3. jednoznačná orientácia na voľný verš
4. experimentovanie s grafickou úpravou básne (kaligram – básne vo forme obrazca)

Rudolf Dilong

• františkánsky mních, vedúca osobnosť katolíckej moderny
• tvorba je rozsiahla, písal poéziu(viac ako 100 zbierok), prózu, drámu, diela:
  zbierky Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy – sála z nich radosť, optimizmus, vitalizmus. Stvárnil v nich tému dediny a sedliackeho spôsobu života)
  zbierky Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – ovplyvnené sú poetizmom a surrealizmom
  zbierka Ja svätý František – vyznačuje sa hlbokou náboženskou inšpiráciou
• v rokoch Slovenskej republiky sa jeho tvorivá aktivita rozvinula.
• Napísal zbierku Gardisti, na stráž!, v ktorej oslávil nový režim.
• V iných bás. zbierkach sa objavili motívy smrti, krvi, vojnových lazaretov, spomienkové motívy, myšlienky na rodná Oravu a detstvo.

katolícka moderna 

• vznik 30. roky 20. storočia, tvorila ju skupina katolíckych kňazov, ktorých básne odrážajú vplyv symbolizmu a avantgardných smerov (najmä poetizmu a surrealizmu)
• vedúce osobnosti - Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Karol Strmeň
• prevládali 3 témy: náboženstvo, národ a rodný kraj.

Panne Márii v Lourdes

• Ide o automatický text (autor náhodne spája jednotlivé motívy v básni)
• Typ poézie – duchovná (náboženská) – vidíme to už v názve
• Ide opolytematickú báseň (duchovný život tu strieda s bohémskym štýlom života – „za trochu bohémy“, „závod o krásu“, „chutnať víno staré“)
• Úvodné verše sú oslavou Matky Božej
• „žiara od Východu“- symbol 3 kráľov (Gašpar, Melichar, Baltazár)
• Každý verš začína veľkým písmenom – to naznačuje, že ide o automatický text a polytematickú báseň
• Do Lourdes chodievajú pútnici s prosbami o prinavrátenie zdravia
• Obraz uzdravenia vidíme vo verši „Na rieke Gavé prosím tvoje slzy“
• Autor využíva zvukomalebnosť veršov- „Panenko, panika je panujúcou planétou“
• Verše sú bez interpunkcií, ma nepravidelné strofy
• V závere básne autor hodnotí svoju poéziu- „Táto poézia je rozháraná“
• Apollinaire- inšpiroval svojou tvorbou R. Dilonga

Guillaume Apollinaire (1880 – 1918)

• francúzsky básnik, prozaik, dramatik, umelecký kritik
• propagoval kubizmus, zakladateľ kubofuturizmu, autor názvu umeleckého smeru surrealizmu
• najvýznamnejšie básnické zbierky:)
• Alkoholy
  • obsahuje báseň Pásmo – lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu.
  • Každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou.
  • Stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne.
  • Chcel dokázať, že medzi týmito vecami nie sú presné hranice, preto vo svojich dielach odstránil interpunkciu. Chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať tak isto ako v kubistickom maliarstve.

Rudolf Fabry (1915-1982)

• najvýznamnejší predstaviteľ nadrealizmu
• tvorba - bás. zbierky Vodné hodiny hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Uťaté ruky
  Uťaté ruky
  • nekonvenčná, provokačná zbierka, ktorá znamenala nástup nadrealizmu
  • Pokúsil sa v nej o automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text, syntaktické skladby.
  • Úvodná časť zbierky – prológ dokonca prečiarkol, aby dal najavo odpor a zavrhnutie klasiky.
  • Fabry v zbierke ponúkol negativistické, provokatívne netradičné obrazy a asociácie.
    -príklad automatizácie:

Ja je niekto iný - - zbierka 2 pásiem:

1. pásmo – Prvé stretnutie s Féneom – dominuje minulosť(najmä súvislosti s 2. svetovou vojnou), tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, apokalyptické obrazy. Básnik je tu pasívny a víťazí zlo.

2. pásmo – Druhé stretnutie s Féneom – zamerané je na prítomnosť a budúcnosť, tragickosť tu nahradil harmóniou, neobmedzenou dôverou v budúcnosť. Básnik tuší v lepší život, koniec vojny, je aktívny a víťazí tu dobro (féneo sa musí utiahnuť na hrad)
- Féneo je vybájnená postava. Raz je to diabol inokedy básnikov dvojník.