Literatúra s totalitným režimom

Literatúra s totalitným režimom

Dominik Tatarka

• román Farská republika
  • odráža spoločenské pomery tzv. slovenského štátu, kriticky zobrazuje toto obdobie klerofašizmu (pomiešaný s cirkvou)
  • na čele stál kňaz Doktor Tiso
  • hlavná postava- stredoškolský profesor Tomáš Merkina – predstavuje časť inteligencie, ktorá vojnu odcudzovala ale zostáva pasívna
    • Tomáš má autorove autobiografické črty, cez túto postavu autor vyjadril odpor voči vojne, odhaľuje tu nehumánne a nemorálne princípy
  • román Prvý a druhý úder
    • vyslovil tu kritický pohľad na partizánske hnutie, neoslavoval SNP, ale poukazoval na jeho záporné stránky preto bol obvinený, že zámerne pokrivil historické fakty
  • novela Démon súhlasu
    • je literárnou analýzou mravného a charakterového pokrivenia človeka v období kultu osobnosti (uctievala sa osobnosť)
    • poukazuje na ľudí ktorí sa stali prisluhovačmi tohto režimu
  • prehľad tvorby:
  • surrealistická próza Panna zázračnica
  • román Farská republika (obdobie Slovenskej republiky za vlády dr. Tisu)
  • Novela Démon súhlasu – analýza :
    • Podáva obraz doby- tzv. obdobie kultu osobnosti (50- te roky 20. storočia!
    • Novela nemá prísne osnovanú kompozíciu
    • Má prológ a epilóg
    • Využíva aj retrospektívu
    • Je to satirické dielo
    • Autor dal dielu podtitul: Fantastický traktát z konca jednej doby
    • Autor kritizuje obdobie kultu osobnosti
    • Zameral sa na spisovateľov ktorí tvorili v službách tohto režimu, zapojili sa do presadzovania kultu osobnosti a diktatúry jednej strany (Komunistickej strany Československa)
    • Odhaľuje tých, ktorý súhlasil s najväčšími absurdnosťami tejto doby
    • Dielo obsahuje prvky čierneho humoru, irónie, sarkazmu – týmito prvkami vytvára groteckosť doby
    • Hlavné postavy: spisovateľ Bartolomej Boleráz
    • Hlavný ideológ Valizlosť Mataj- prototyp straníckeho funkcionára
    • Niečo iné tvrdí na verejnosti, iné v súkromí, rodiny a priateľov
    • Pokazila ho aj neobmedzená stranícka moc
    • Obaja sa zúčastnia zjazdu spisovateľov v Prahe a pri návrate obidvaja zahynú pri leteckej katastrofe
    • Na ich pohrebe prednáša smútočný prejav predseda zväzu spisovateľov, ktorého volajú Hlavný maršal
    • Nepravdy a bezduché frázy, ktoré tu odznejú prinútia Bolezára vstať z mŕtvych (on sa rozhodne vypovedať pravdivo o svojom živote i spoločnosti)
    • Súčasťou kroniky v jej závere je satira O vládcovi Figurovi (predstavuje neomylného vodcu, ktorý sa obklopuje poslušnými pritakávačmi)
    • Dielo sa končí autorovým názorom, že svet nemôže byť normálny, ak ho nezachránia normálny, slušní ľudia

Ladislav Mňačko

• po roku 1968 odchádza do exilu, tam vydáva romány Ako chutí moc
• charakterizuje udalosti 50. – 60. rokov
• vypovedá o deštruktívnej povahe akejkoľvek totalitnej moci
• kritizuje socialistický nezmyselný systém v ktorom moc mení správanie sa ľudí
• román Ako chutí moc
  • historicky sa román viaže k 50-tym – 60-tym rokom 20. storočia (k totalitnému režimu v ČSR)
  • úvod a záver diela je rámcovaný štátnym pohrebom vysokopostaveného politika
  • autor využil „stajomňovanie deja“ (nepoznáme meno politika ani miesto pohrebu)
  • jadro tvorí retrospektíva (spomienky) fotografa Franka na nemenovaného politika jeho bývalého priateľa (autor tým naznačil , že nejde o ojedinelý prípad)
    • od mladosti ho poznal ako čestného človeka – partizána, ktorý stúpal po rebríčku politických funkcií a stal sa z neho bezohľadný a zbabelý vysoký vládny predstaviteľ
  • rozprávačom je Frank
  • autor poukazuje, že na moc musí byť človek pripravený
  • moc je silný omamný prostriedok, ktorý po čase zlomí každý charakter
  • pre moc a pre peniaze sú ľudia schopní robiť čokoľvek (nechať sa podplácať, dať si hovoriť, že sú geniálni, dokonalí, aj keď realita je často iná)
  • Frank sa zúčastňuje pohrebu bývalého priateľa – poznal ho od mladosti, pozoroval je stúpajúcu politickú kariéru a videl, ako sa z čestného a odvážneho partizánskeho veliteľa zmenil na bezohľadného nemravného politického funkcionára
  • Funkcionár okúsil ako chutí moc, peniaze, ale neprišiel na to, že v živote sú aj väčšie hodnoty a zomrel celkom opustený

Ruská literatúra

• po roku 1945 sa delí na:

1. oficiálna – diela písané metódou socialistického realizmu- Boris Polevoj
2. asfaltová- poézia za sprievodu hudobného nástroja – Vladimír Vysockej
3. samizdatová- utajovaná – Boris Pasternak – Doktor Živago
4. emigrantská- Alexander Solženicyn

Alexander Isajevič Solženicyn:

• tvoril a písal ilegálne
• v tvorbe vychádzal z vlastných životných skúseností (bol v pracovnom tábore na Sibíri)
• diela: román Súostrovie Gulag
  • novela Jeden deň Ivana Denisoviča
  • v týchto dielach zachytáva krúté obdobie stalinizmu

Jeden deň Ivana Denisoviča

• novela je pevne orámcovaná zobudením a končí spánkom, opisuje neľudské správanie dozorcov, každodenný boj o jedlo, teplo a prežitie
• dielo podáva odraz kutých životných a pracovných podmienok v pracovnom tábore ne Sibíri (v gulagoch)
• gulag- pracovný tábor pre politických väzňov
• dielo zachytáva 1 deň väzňa č. 854 – J. D Šuchova- bývalý vojak červenej armády, ktorý prežil nemecké zajatie a tak bol obvinený z vlastizrady
• väzni žili v krutých podmienkach
• využíva retrospektívny kompozičný prostriedok
• zámer autora: verne zobraziť nielen osud nespravodlivého väzneného človeka, ale zároveň chcel vzdať úctu jednoduchému ruskému človeku, ktorý si musel vytrpieť viac ako hociktorý iný
• vyzdvihuje človeka, že aj za takýchto otrasných podmienok nestráca svoju ľudskú dôstojnosť
• hlavná postava: človek ktorý je obvinený z vlastizrady, ktorý padol do zajatia, ale dostal sa z neho a prežil