Svetozár Hurban Vajanský

Svetozár Hurban Vajanský

• Narodil sa januára 1847 v Hlbokom, kde bol jeho otec evanjelickým farárom.
• Gymnázium navštevoval na viacerých miestach – Tešín, Oberschützen, Stendal.
• Maturoval v Banskej Bystrici.
• Počas štúdií na Právnickej fakulte v Bratislave sa zoznámil so svojou manželkou Idou.
• Po skončení štúdia pôsobil ako advokát v Trnave, Budapešti, Skalici, Námestove, Liptovskom Mikuláši.

• Stal saredaktorom, neskôr šéfredaktorom,Národných novín v Martine, obnovil Slovenské pohľady a svoje príspevky uverejňoval aj v ďalších slovenských časopisoch /Černokňažník/. 

• Za svoju politickú aktivitu bol viackrát odsúdený a väznenýVajanský sa dostal na okraj politického diania.

• Svoj život dožil v Martine, kde augusta 1916 zomrel.

• Už ako mladý študent sa pokúšal obásnickú tvorbu. 
• Prejavoval neobyčajnú citlivosť a lásku k rodnej zemi.
• Svoje prvé verše uverejňoval v slovenských časopisoch.
• Prelomovou bola jeho básnicka zbierkaTatry a morerozdelená na 7 častí: Zvyky, Maják, Jaderské listy, Sny a báje, Ratmír, Herodes, Dozvuky.

V cykle Jaderské listysa snažil o stvárnenie zážitkov a skúseností, ktoré získal ako vojak rakúsko – uhorskej armády. Cyklus obsahuje najmä rozpravy o hrdinstve černohorského národa.

Vo veršovanej poviedke Herodes vyjadril protest proti odnárodňovaniu slovenských detí. Spracúva v nej tragický príbeh sirôt odvážaných po cholerovej epidémii na Dolnú zem. Dve násilne odvlečené siroty v službe u cudzieho gazdu chcú pomaďarčiť. Deti pri úteku domov zomierajú pod kolesami vlaku.
V centre záujmu básnika v tejto zbierke je vzťah jednotlivca k národu a úsilie o národné sebavedomie.

Neskôr mu vyšli ešte dve básnické zbierky. V zbierke Spod jarma si všíma sociálne položenie slovenského ľudu – baladická báseň Pltník.

Báseň Slovenčina 

• zo zbierkyVeršeobsahuje jeho vyznanie k materinskému jazyku.
• Ďalšie verše vyjadrujú básnikov nesúhlas s odnárodňovaním a zotročovaním Slovákov.
• Vo svojich veršoch tlmočil aj vieru v záchranu svojho utláčaného národa a spása verný ľud!“

V novele Letiace tiene 

• príde o majetok zeman Jablonský.
• Dal sa nahovoriť Nemcom Hermanom na podnikanie v oblasti spracovania dreva.
• Má dve dcéry – Ela sa vydá za lekára Milka Holana.
• je to syn slovenského národného buditeľa prenasledovaného za svoj národný postoj.
• Problematika úpadku slovenských zemianskych rodín, súvisiaca s prenikaním kapitalizmu do nášho prostredia, umožnila Vajanskému predostrieť plán záchrany zemianstva pre slovenský národ.
• Podľa autora možno úpadok zastaviť spojením záujmov časti zemianstva /rodina Jablonského/ s národne uvedomelou slovenskou inteligenciou /lekár Milko Holan/.

V obsiahlom dvojdielnom románe Koreň a výhonky, 

• odohrávajúcom sa najmä na Záhorí a v okolí Senice, zobrazuje problematické vzťahy medzi inteligenciou, meštiactvom a sedliactvom.
• Názov diela je obrazný: koreňom sa v ňom myslí sedliacka rodina Drevanskovcov a výhonkami jej mladá generácia.
• Táto základná myšlienka je autorom rozvádzaná na manželstve sedliackeho dievčaťa Anny Drevanskej a učiteľovho syna Mirka Kladného.
• Meštiacku spoločnosť predstavuje okruh odrodilcov okolo notára Dünnagela, ktorý na hostine spácha samovraždu.
• Symbolicky sa tento čin notára vysvetľuje ako predtucha – predpoveď skazy, ku ktorej speje protislovenská a protiľudová politika vládnucej spoločnosti.

K zobrazeniu zemianstva sa vrátil aj v románe Kotlín.

• V hlavnej postave – zemana Andreja Lutišiča – zobrazil typ zbytočného človeka, ktorý už nedokáže nájsť uplatnenie v živote.
• Má príbuzné črty so Stanislavom Rudopoľským.
• Odlišuje sa však v tom, že nesplýva so slovenským národom. Román o odrodilstve či zlyhaní zemianstva je aj umeleckou polemikou s hlasistami, ktorých Vajanský neuznal a napádal ich ostrými výčitkami.

Vajanského prozaická tvorba bola nová tým, že reagovala na otázky svojej doby.