Dráma ako lit. druh, žánre drámy

Dráma ako lit. druh, žánre drámy

- gr. draó – činiť, konať
- v širšom význame je to osobitný lit. druh, ktorý je rovnocenný s lyrikou a epikou
- v užšom význame je názvom pre dramatický žáner (napr. tragédia)
- dráma vznikla v starovekom Grécku pri náboženských oslavách boha Dionýza (boh vína)
- za zakladateľa drámy sa pokladá Sofokles (Oidipus, Antigona)

Znaky gréckej drámy:
- jednota miesta, času a deja
- hrali iba uži (2-3 herci)
- hralo sa pod holým nebom a javisko malo kruhovitý pôdorys
- herci mali masky a topánky s vyššou podrážkou, aby sa vynímali
- zbor = chór sprevádzal divákov celou hrou

Znaky drámy:

 

- dialogická forma. Dialóg musí byť dramatický, pretože prostredníctvom dialógu sa vytvárajú charaktery postáv
- dramatický konflikt vyvoláva napätie
- neprítomnosť rozprávača
- dráma ma s lyrikou spoločné, že postavy vyjadrujú svoje city, myšlienky a nálady. S epikou má spoločný dej
- sujetovosť – dejovosť, dynamické motívy, dianie (akčnosť)
- prítomný čas, hovorovosť, obraznosť

- každý dramatický žáner je určený na scénickú realizáciu
- inscenácia divadelnej hry: je prevedenie divadelnej hry na javisku divadla alebo pred televíznou kamerou
- divadelná hra je dramatické dielo, ktoré je vhodné na divadelné prevedenie
- premiéra je uvedenie divadelnej hry
- repríza je opakovanie divadelnej hry
- derniéra je posledné vysielanie divadelnej hry

Na scéniskej realizácií sa podieľajú:
- dramaturg: vyberá dramatické diela
- režisér: tvorca koncepcie a spôsobu divadelného prevedenia
- herci
- výtvarník, maskér, hudobný skladateľ, osvetľovač, kostymér
- rekvizity
- scénické poznámky: nahrádzajú reč rozprávača alebo odkazujú na to, čo má herec robiť

- námetom dramatického diela býva nejaký vyhrotený konflikt

Kompozícia drámy

Vonkajšia:
- dejstvá: časti hry oddelené spúšťaním opony. Zväčša býva medzi dejstvami prestávka
- scény: zmena dekorácií, osvetlenia i hercov na javisku
- výstupy: zmena počtu osôb

Vnútorná:
- úvod: expozícia
- zápletka: kolízia
- vyvrcholenie: kríza
- dejový prevrat: peripetia
- rozuzlenie: katastrofa

Žánre dramatického diela:
- tragédia
- blankvers: veršovaná tragédia
- komédia: smiešnosť a komickosť (nezmyselnosť) niektorých stránok ľudského života. Ostrie humoru je mierené na negatívne rysy ľudských postáv
- fraška: situačná komika a nadsádzka. Postavy sú v silnom kontraste pri svojom zmýšľaní
- veselohra: jednoduchý človek sa dostáva do smiešnych situácií bez vlastného pričinenia
- činohra: vážna, ale nekončí tragicky. Rieši vážne aktuálne spoločenské problémy. Hrdinovia sú ľudia z bežného života
- bábková hra: na javisku sa na miesto ľudí pohybujú bábky
- rozhlasová hra:
- televízna hra:
- opera: do jedného celku sa spája hudba, poézia a herecké umenie
- opereta: žáner veselohernej povahy. Strieda sa spev s dialógom bez hudobného sprievodu
-muzikál: symbióza slovesného textu, hudby, spevu a tanca
- melodráma: sentimentálne ladená s patetickým štýlom
- pantomíma:

Wiliam Shakespeare
- najväčší dramatik všetkých čias
- zaraďujeme ho k anglickej humanistickej a renesančnej literatúre
- napísal 37 divadelných hier

Znaky tvorby:
- neobmedzenosť času a miesta
- obraz pozemského života kladných a záporných vlastností ľudí
- hrdinovia sú silný jednotlivci, ktorí sú samy tvorcami svojich osudov a ich činy vyplývajú z charakterov. Ide o rozporne žijúce postavy, ktoré sa nevzdávajú svojich ideálov. Dokonca ani vtedy keď musia pre ne zomrieť
- postavy žien samostatne rozhodujú o svojom živote, sú rázne, cieľavedomé, pôvabné – stelesnenie renesančného ideálu
- príčinou tragédie je ľudská vášeň alebo náhoda
- komické prvky nie sú ostro oddelené od tragických
- veršovaný jazyk sa strieda s prózou
- dobro <-> zlo
ľudskosť <-> podlosť
- vo svojich dielach zobrazuje hrdinou bojujúcich o lásku a dobré vzťahy medzi ľudmi

. historické diela: Henrich VI., Henrich VIII., Richard III., Kráľ Ján
. komédie: Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Veselé panie z Windsoru, Veľa kriku pre nič
. tragédie: Rómeo a Júlia, Othelo, Macbeth, Kráľ Lear, Hamlet

Hamlet

Kompozícia

1. Expozícia: zoznámenie sa s postavami a prostredním
- život a usporiadanie na dánskom kráľovstve
2. Kolízia: naznačenie konfliktu
- stretnutie princa s duchom jeho otca a plán pomsty
3. Kríza: obhajoba a vyriešenie konfliktu
- predstierané pomätenie princa a nácvik divadla
4. Peripetia: nečakaný zvrat – smrť postáv
- Hamletov návrat, smrť Ofélie, súboj Hamleta a Laerta, smrť kráľovnej Gertrúdy, kráľa Claudia i samotného Hamleta, smrť súpera Laerta
5. Záver:
- zavŕšenie Hamletovej pomsty a prosba o očistenie jeho mena. Dosadenie princa Fontinbrasa na dánsky trón

Vývoj drámy
-viaže sa s vývojom gréckej antickej spoločnosti

Grécka dráma:
- vrchol 5.stor. p.n.l. za vlády Perikla
- obdobie otrokárskej demokracie, ktorá umožňovala rozvoj filozofických myšlienok ako napr. kalokagatia: rovnováha tela i duše a taktiež rozvoj drámy
- dramatické predstavenia boli sprevádzané hudbou, tancom a spevom
- 3 dni prebiehali tragédie (Sofokles, Euridipes, Aischylos) a 1 deň komédie (Aristofanes)
- Sofokles napísal 100 hier s toho sa zachovalo len 7. Priniesol na scénu tretieho herca a zvýšil tak vývin gréckej tragédie
- k dielam patrí: Kráľ Oidipus – veštba a Oidipov osud
Antigona – Oidipova dcéra a jej osud

Renesančná dráma:
- W. Shakespeare založil divadelnú spoločnosť Lord Chamberlain´s men počas vlády Alžbety I. - alžbetínske obdobie
- v centre je človek – individualizmus a nie náboženstvo. I napriek tomu je toto obdobie inšpirované Antikou
- racionalizmus a senzualizmus
- vznikali kočovné divadelné spolky – ľudové divadlá, 16. stor.

Klasicistická dráma:
- 17. a 18. stor. prinieslo znovu obnovenie Antiky v súlade krásy, pravdy, dobra a napodobňovaní prírody
- žánre boli rozdelené na vysoké (elégia, óda, tragédia, ktoré hrali postavy s vyšších spoločenských vrstiev a boli to tzv. nadčasové témy) a nízke (bájky, satiry, komédie, ktoré hrali ľudia z nižších vrstiev. Ich postavy boli neurodzené a komické)
- postavy boli v protiklade s ideálom
- racionalizmus uprednostňuje rozum a povinnosť pred citmi
- rozvoj drámy prebiehal na dvore počas vlády Ľudovíta XIV.
- dodržiavanie jednoty času i miesta deja
- napr. Moliére – Lakomec, Pierre Corneile – Cid
- priznanie pravdy je základný princíp klasicizmu

Preromantizmus/Romantizmu:
- koniec 18. a polovica 19. stor. zo sebou prináša hrdinu, ktorý je v rozpore so svetom a spoločnosťou kvôli svojim snom a ideálom
- J.W. Goethe – Faust, ktorého základom bola staroveká povesť zo 16. stor. o doktorovi Faustovi, ktorý sa zapredal diablovi
- F. Schiler sa venoval búrlivým drámam revolučného odboja. Vášnivý hlas proti feudálnemu absolutizmu vyjadril v dráme Zbojníci

Realizmus:

- prvé pokusy o realistickú drámu vznikali vo Francúzsku
- nemecká dráma, Gerhart Hauptman diela Tkáči (sociálna dráma) a Bobrový kožuch (veselohra)
- ruská dráma, Nikolaj Vasilievič Gogoľ s hrou Revízor (vyjadruje ostrú satiru na spoločenské nesváry)
- na tradíciu realizmu nadväzuje povojnová literatúra 20. stor., kde ide najmä o zážitky z vojny

Vojnová literatúra:
- napr. absurdná dráma 50. roky 20. stor. Francúzsko
- porušuje isté požiadavky, ktoré sa na divadelnú hru kládli
- narušuje logické súvislosti
- E. Ionesco a S. Beckett – Čakanie na Godotta
- moderným smerom sa stáva aj epické divadlo
- Bertolt Brecht – Žobrácka opera
- dáva prednosť príbehu, výkladu fabuly divadelnej hry pred dramatickou akciou
- dej je prerušovaný výkladom, autorským komentárom i komentárom jednotlivých postáv

Slovensko

Vývin drámy v medzivojnovom období:
- r. 1920 SND v Bratislave. Pôvodne mal český súbor, slovenský súbor sa ustanovil až v r. 1932
- r. 1924-1930 sa formuje Východoslovenské divadlo v Košiciach
- r. 1941 Slovenské ľudové divadlo v Nitre
Priekopníci slovenského divadelníctva boli:
- Janko Borodáč (režisér a dramaturg)
- 1. generácia: Andrej Bagar, Hana Meličková, Jozef Kello, Mária Sýkorová, Ján Jamnický (režisér a herec), Jozef Budský (režisér a herec)
- Ivan Stodola (1888-1977) sa narodil v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu. Pôsobil v rodisku, v Prahe, v Bratislave a zomiera v Piesťanoch.
- bol dramatikom, tvorcom spoločenskej komédie

Slovenská dramatická tvorba po r. 1945

- povojnová dráma nadväzuje na tradície existencializmu – vyhrotené situácie, kedy sa musí hrdina rozhodnúť medzi dobrom a zlom, násilím a humanizmom
- v 50. rokoch sa do popredia dostávajú komédie a veselohry, no mnohé boli bezkonfliktné a často upadali do šablóny
- najlepšie hry vznikali v 60. rokoch, v čase politického uvoľnenia, kedy sa k nám dostávajú moderné smery – existencializmus, absurdná dráma
- mnohé z nich otvorene kritizujú kult osobnosti a socializmus ako taký (Lasica a Satinský)
- v 70. rokoch sa mnohí autori odmlčali – obdobie normalizácie a konsolidácie
- v 80. rokoch začína nástup satiry – S. Štepka – Radošinské naivné divadlo, opäť Lasica a Satinský a avantgardné autorské divadlá – GunaGu, Stoka

- Ivan Bukovčan (1921-1975), bol publicistom, dramaturgom, scenáristom, dramatikom. Medzi jeho prvé dramatické práce patrili veselohry: Surovô drevo (1954), Diablova nevesta – upálenie poslednej bosorky v Trnave v 18. stor. (1957), Hľadanie v oblakoch (1960)

- rokom 1967 sa začalo Bukovčanovo najtvorivejšie obdobie. Zaujímal sa najmä o vzťahy jednotlivca a spoločnosti a otázka morálnej zodpovednosti za svoje činy

- dráma Pštrosí večierok (1967)
Ide o stretnutie maturantov (po 25 rokoch) a z príjemného konverzovania o ich súčasných životoch sa dostanú až k poznaniu, ako sa zmenili a ako zradili ideály mladosti. Zistia, že ich bývalý triedny profesor, ktorý za nich počas SNP „nastavil svoj chrbát“ spáchal samovraždu, pretože nikto z nich mu v 50. rokoch nepomohol, hoci mohol. Profesor bol nespravodlivo obvinený (ako latinár si roky dopisoval s talianskym priateľom a teraz to vyzeralo ako špionáž. Niekto sa mal za neho zaručiť, ale nikto tak z bývalých spolužiakov neurobil, hoci mnohí mali významné funkcie v strane. Buď z pohodlnosti alebo z obavy o vlastné postavenie. Správali sa ako pštrosy, ktoré strčia hlavu do piesku