Samizdatová literatúra

Samizdatová literatúra

Dominik Tatarka

• Ostal v Česko-slovensku, nedožil sa revolúcie, bol vzdelaný muž, pedagóg, novinár, bol aktívny,
• Písal aj keď bol zakázaný, pretože ho vylúčili zo zväzu spisovateľov, nechcel emigrovať, ale nemal šancu

Farská republika

• píše o slovenskom štáte v období, keď pôsobí ako učiteľ na gymnáziu (zakázané dielo)
• štylizuje sa do Tomáša Menkynu, ktorý sa nezapredá momentálnej situácii
• vyzýva učiteľov, aby pôsobili na žiakov v duchu nacionalizmu Hlinkovej gardy
• najprv sa správal pasívne, pozoroval situáciu, nakoniec bol aktívny

Prútené kreslá

• novela podobná Peter a Lucia
• autentický príbeh zo života v Paríži, lyrizmus v próze, 2.sv.vojna
• príbeh vysokoškoláka Bartolomeja Slzičku, ktorý študuje v cudzom meste v období nastupujúceho fašizmus – predtucha vojny
• osamotený hľadá spriaznenú dušu, nachádza ju v Daniele, s ktorou vedie dlhé rozhovory
• pocit samoty, túžba po blízkom človeku, bol diskriminovaný, pretože bol z Československa

Démon súhlasu

• novela 1968, filozofia spočíva v tom, že v dobe komunizmu všetci ľudia stratili svoje vlastné ja, súhlasili so všetkým, prikyvovali, doba zmenila aj ich vnútorný nesúlad
• boli len zmanipulované figúrky bez vlastného názoru, ani sa nezamýšľajú nad inými možnosťami, berú to ako samozrejmosť
• spisovateľ Bartolomej Boleraz a politik Valizlosť Mataj, ktorí náhodne spolu leteli štátnym vrtulníkom, ktoré stroskotalo a obaja zahynuli
• ich telá sú zdevastované, lebky rozbití, mozgy vytečené, len dáky upratovač ich mozgy zmetie z cesty, oni sa premiešajú a vlejú ich späť do inej lebky – vymyté mozgy
• odohráva sa pohreb Bartolomeja, na ktorom vystupujú rôzni známi činitelia, politici, príbuzní
• všetci ho vychvaľujú, vzdávajú mu hold a úctu – nehovorili to, čo si v skutočnosti mysleli, boli ako s inými mozgami, Bartolomej to nemohol počúvať, vstal z mŕtvych a zaznieva posolstvo, nech sa ľudia uvedomia
• vtedajšia štátna moc mohla ľuďmi manipulovať ako chcela, museli so všetkým súhlasiť, ľudia žili v nevedomosti a neuvedomovali si to, tú ktorí sa vzpriečili, dopadli ako Bartolomej

Ladislav Mňačko

• prozaik, publicista, novinár, stal sa členom KSČ, vzbudzoval v ňom rešpekt, veril ich princípom
• pokúsil sa utiecť zo ZSSR (neúspešne), vzali ho do koncentračného tábora, (podarilo sa mu utiecť)
• zúčastnil sa 2. sv. vojny a SNP, bol partizánom, odporca fašizmu, bol proti vzdelanie ČSR
• v 1968 emigroval do Rakúska, bol 1. na zozname ŠTB, jeho diela boli zakázané, vylúčený z radu spisovateľov

Ako chutí moc

• dej má tri dni, pojednáva o 50tych rokoch (stalinský režim v slovenskej politike), odhaľuje spoločnosť, politické praktiky v období budovania socializmu a komunizmu
• Autor popisuje osudy hlavných postáv fotografa Franka, ktorý retrospektívne spomína na životný príbeh jeho priateľa z mladosti, ktorý v diele nie je pomenovaný, zobrazuje v ňom celý systém, každého politika túžiaceho po moci
• Dej sa začína na pohrebe štátnika, pohreb bol len spoločenská udalosť, kde sa musí ísť, musí sa zahrať isté divadielko, ale bez kúsku ľútosti (chladnosť, nezaujatosť, okázalosť – obraz danej spoločnosti)
• Na pohreb prichádzajú politici, pionierske deti, rodinní príslušníci,... zobrazuje, že túžba po moci ničí rodiny
• Margita – prvá manželka mala zmiešané pocity, lebo keď sa dostal k moci, opustil ju, pretože nebola preňho dosť reprezentatívna, vymenil ju za mladú peknú sekretárku, Margirtu najprv ľúbil Frank, no potom si ju vzal štátnik, mal s ňou aj dieťa, ale rozviedli sa
• Frank tvrdí, že v mladosti bol štátnik ešte človekom, bol aj na SNP, ale pod vplyvom moci mení svoj charakter
• Dostal chorobu uréniu, bežnú chorobu, kedy sa do moču dostáva krv, ale na takúto chorobu nemohol štátnik zomrieť, do karty mu napísali leukémia
• Každému bolo jedno, že zomrel, bol istým spôsobom bezvýznamný, na jeho miesto sa už tlačil Galovič
• Jediný človek, ktorý pociťoval ľútosť bol jeho syn, ktorého ani na pohreb nepustili, pretože bol robotník a mal špinavé oblečenie, pohreb sledoval len zvonka

Smrť sa volá Engelchen

• Retrospektívny psychologický román, protifašistický odboj
• Dialóg medzi Voloďom (bývalý partizán, ktorý bol zranený v povstaní, leží v nemocnici) a ošetrovateľkou Eliškou
• Rozpráva jej svoj príbeh o partizánskej jednotke, v ktorej bojoval (pri Ploštinách)
• Dedinčania, ktorí im pomáhali, boli potrestaní fašistami, vypálili im dedinu, 27 mužov spálili zaživa, ženy nechali žiť (utrpenie a výčitky svedomia boli ešte znásobené)
• Román sa nesie v pocitoch viny, tí čo prežili sa cítia vinní za tragédiu, tí čo sa dozvedeli, že sa blížia Nemci utiekli
• Engelchen – symbol miláčik, anjelik => krycie meno nemeckého dôstojníka, ktorý bol za všetko zodpovedný, mal špeciálny výcvik na likvidáciu partizánov, Voloďa chcel najprv spáchať samovraždu, ale nakoniec sa rozhodol, že bude žiť pre pomstu, chce nájsť Engelchena a zabiť ho,
• Marta – židovka, partizánka, ale aj špiónka, žena na jednu noc, ktorá zneužíva informácie od vysoko postavených mužov
• Najviac riskuje, všetky informácie, ktoré získa dáva partizánom
• Po vojne neuniesla tú ťažbu minulosti, spácha samovraždu, ale ešte predtým príde za Voloďom do nemocnice a dá mu informácie o Engelchenovi

Nočný rozhovor

• dej sa odohráva len jednu noc, v celom diele nieje spomenuté meno hl. postavy, postavy boli politici, štátnici
• postava retrospektívne pozerá do minulosti, muž prichádza do Nemecka za kamarátom Charliem, kamarát tam nie je, stretáva sa s nemeckým dievčaťom, počas noci vedú rozhovor, vracajú sa do vojnových čias
• Nemka je dcérou vojnového zločinca, kt. priamym príkazom zapríčinil smrť mnohých židov a poliakov – problém kolektívnej viny
• Dievča nemohlo s minulosťou nič robiť, nemala s ňou nič spoločné, ale trpela a bola odsúdená na okraj spoločnosti, pretože bola Nemka (nedostáva šancu už len z princípu)
• postava prišla do Nemecka, pretože chcel zistiť, či ešte žije žena, do ktorej sa zaľúbil počas vojny, zisťuje, že umrela – znásilnili ju a zabili
• Podstatou diela je hľadanie vinníka, kto je za toto všetko zodpovedný, hľadal vo vyšších vrstvách, ale každý Nemec bol vinný pretože sa podriadil, hovorí o tom, ako sa Nemci nechali zmanipulovať

Ladislav Ťažký

• pochádza z Čierneho Balogu, bojoval na východnom fronte, jeho tvorba je čiastočne autobiografická
• pred koncom vojny padol do nemeckého zajatia, žil v čase SNP, kde sa slovenský vojak stal nepriateľom Nemecka
• 1968 – kriticky vystupoval proti praktikám vlády, podpísal charty, bol kvôli tomu stíhaný a odstavený z lit. Činnosti
• Mohol sa zamestnať len ako robotník v lese, kandidoval na post 1. slovenského prezidenta

Amenmária, podtitul Samí dobrí vojaci

• Je to román o vine, svedomí a istom duševnom, predovšetkým morálnom testovaní slovenských vojakov na východnom fronte v 2. svetovej vojne => autobiografický román, kde hl. postava je sám autor
• Hlavnou témou je konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou a charakterom a túžbami mladého muža
• Hlavný hrdina Matúš Zraz sa stáva dospelým mužom v absurdnej mašinérii príkazov, zákazov a rozhodnutí, ktoré prináša vojnová skutočnosť na fronte, nechcel bojovať, ale musel ak chcel prežiť, vojna bola ako skutočnosť, ktorej sa nemohol vyhnúť, predtým žil život bezstarostného dedinského chlapca
• Uvedomil si aká je vojna krutá, keď ho odviedli na Ukrajinu a z vlaku videl zničené dediny
• Narukoval s presvedčením, že utečie (to bola túžba aj jeho otca, ale realita bola iná)
• Poručík Amenmária bol Matúšov veliteľ, nikto si nikoho nevážil, nerešpektoval, vládla anarchia a chaos na fronte, v skutočnosti sa ani nebojovalo, riešenie hľadali v alkohole, striedali dievčatá, užívali si život
• V druhej časti vojna končí, príbehy ako utiekli z Ukrajiny, nemajú šancu, nevedia sa zaradiť do života

Dunajské hroby

• zbierka noviel, kde opisuje osud štyroch vojakov slovenskej armády, vojaci prežili útrapy nemeckého zajatia, podaril osa im utiecť, pokúsili sa o prechod cez Dunaj – cez Bratislavský most do Petržalky
• prežil iba jeden z nich, ostatní boli zastrelené, utopení..
• ten, čo sa zachránil, trpel pocitom viny, hovorí „som vinný, žijem“ – psychoanalýza vojaka
• odhaľuje psychiku vojaka slovenskej armády aj jeho problémy, bol v skutočnosti vykorisťovaný nepriateľom celej spoločnosti, ktorá sa práve začína budovať, prevláda pocit úzkosti, strachu
• úvahy o živote, o smrti, zamýšľa sa prečo žiť, vedomie možného konca, samovraždy, dielo končí neukončene

Publicistický štýl

Publicistika – aktuálne a písomné prejavy určené pre širokú verejnosť realizované prostriedkami masovej informácie. Na 1. mieste spoločenského záujmu je tlač. Okrem informačnej a agitačnej funkcie na publicistika aj vzdelávaciu funkciu. Publicista musí všetky menej bežné pojmy, značky a skratky vysvetliť, no musí čitateľa aj zaujať. Znaky: zrozumiteľnosť, výstižnosť, pôsobivosť.

Cieľom a úlohou P je zámerne a dôsledne informovať, zaujať a presvedčiť čitateľa.

Žánre: 1. spravodajské – správa, oznámenie, komuniké, referát, reklama, inzerát, interview, ...

1. analytické – úvodník, komentár – vysvetľuje, objasňuje a hodnotí fakty a udalosti života, recenzia – umelecká kritika, kritika, diskusia, glosa – krátky výklad, vysvetlenie niečoho
2. beletristické – využívajú prostriedky umeleckej literatúry. Patri tu: fejtón, besednica – poviedkové útvary, causerie – zábavná a vtipná besednica, stĺpček, reportáž – podrobne opisuje udalosť, črta

-uplatňuje sa vo sfére žurnalistickej komunikácie

-cieľom je prinášať informácie o aktuálnych udalostiach, poúčať, ovplyvňovať, presviedčať a získavať pre svoj

názor čitateľskú verejnosť