Vplyv ľudovej slovesnosti na básnickú tvorbu Sama Chalupku, Janka Kráľa a Jána Bottu

Vplyv ľudovej slovesnosti na básnickú tvorbu Sama Chalupku, Janka Kráľa a Jána Bottu

Ľudová slovesnosť:

- je súčasť ľudovej kultúry – je to literatúra poddaného ľudu

- je staršia ako umelá literatúra, siaha do čias predtriednej spoločnosti

- Zahŕňa slovesné výtvory ústneho podania (rozprávky, básne, piesne, príslovia, porekadlá, pranostiky, povesti, hádanky, báje, balady)

– ústne podanie, rozširovanie tradíciou, kolektívny charakter: každé dielo malo svojho autora, jeho meno sa však nezachovalo => anonymna tvorba ľudu, kolektívny autor

• pod vplyvom kresťanstva ho postupne nahradil kalendárny, obradový folklór, dramatické prejavy, rodinný obradový folklór
• rodinný obradový folklór (svadobné piesne, vykladačky, udalosti)
• kalendárny obradový folklór (v súvislosti s ročnými obdobiami, práce na poli, žatva, kosba)

- Humanizmus – mnoho piesní, povestí a balád bolo spojených s Matejom Korvínom, s tureckými vpádmi, oslava bojovníkov proti Turkom, vojenské a regrútske piesne

- Barok – stupňuje sa útlak na ľudí, sociálne piesne (Sadaj, slnko, sadaj), na 1. mieste zbojnícka tematika – Jánošík

Žánre:

1. lyrické – piesne – zhudobnená báseň
   - ľúbostné, svadobné, pohrebné, vojenské, regrútske
2. epické – balady – smutný až pochmúrny dej, ktorý končí tragicky, väčšinou veršované
   - „Išli hudci horou“ – prvá balada
   - odzrkadľovali spoločenské pomery
   - povesti – neveršované, majú vždy reálny, historický podklad, vypovedajú o pôvode niečoho
   - majú aj fiktívne prvky, ale musia sa zakladať na pravde, podobné ako báje
   - báje – najstaršia podoba ľudovej slovesnosti
   - témou bolo život Bohov, vznik sveta, pôvod ľudí, (napr. grécke báje)
   - rozprávky – najznámejší žáner ľudovej slovesnosti
   - dobro víťazí nad zlom, túžba po dobre a spravodlivosti, vymyslený príbeh
   - magické znaky, čísla, symboly
   - prvá rozprávka „O troch grošoch“, vtedy sa nazývala „O kováčovi Fokovi“
   - prvým predstaviteľom bol Ezop, súčasní - Pavol Dobšinský, Božena Nemcová
   - krátka ľudová slovesnosť – pranostiky (ľudové slovesnosti o prírode, počasí..)
   - príslovie (zovšeobecňovanie ľudových skúseností, poučuje, vyjadruje
   ľudovú múdrosť)
   - porekadlo (nemá poučný zámer, len konštatuje
   - hádanka (umelecké zobrazovanie nejakých javov)

Samo Chalupka

Život

- Narodil sa v Hornej Lehote v národne uvedomelej rodine. Je mladším bratom Jána Chalúpku

- Po gymnaziálnych štúdiách začal študovať filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu

- Bol jedným zo zakladateľov a aktívnych členov Spoločnosti česko-slovanskej

- V roku 1830 vypuklo v Poľsku povstanie proti cárskemu Rusku, prerušil štúdiá a odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov. Bol ranený a po vyliečení dokončil štúdiá.

- Stal sa kňazom a pôsobil vo svojom rodisku, kde aj zomrel. Bol najstarší štúrovský básnik

Tvorba:

• Prvé básne napísal biblickou češtinou, ale čoskoro prechádza k slovenčine
• Venoval sa štúdiu histórie a archeológie, ale aj zbieraniu folklóru, čo sa odrazilo v básniach, ponáškach na ľudové piesne
• Napísal iba 35 básni s dynamickou, revolučnou, aktivizujúcou témou
• Upútala ho Jánošíkovská tematika, téma protitureckých bojov a motívy dávnej minulosti Slovákov
• Využíva monumentalizmus – zveličije, zviditeľňuje (napr. Tatry, Kráľovu Holu, prírodu, typické prostredie – hrady,..)

1. Jánošíkovská tematika

- sám sa štylizuje do postavy Jánošíka

Likavský väzeň

• uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby mohol opäť zhromaždiť okolo seba junákov.
• Prúde sa s ním rozlúčiť aj jeho milá, ktorá predstavuje Slovensko
• Verí, že raz príde deň, keď sa národ oslobodí (symbol vatry=sloboda)

Kráľoholská

• Jánošíkovský motív spojený s ťažkým položením slovenského národa
• Tu opisuje iba Jánošíkovu družinu – bojovníkov za národnú slobodu (kolektívny hrdina)
• Záver vyznieva ako výzva k súčasníkom, aby povstali proti krivde

1. Protiturecká tematika

Boj pri Jelšave

- Hrdinský zápas ľudových bojovníkov proti Turkom

Turčín Poničan

• lyricko-epická skladba, dráma jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec, kedysi unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva
• Matka v ňom spoznáva syna. On žiada, aby zostala pri ňom, ale ona dáva prednosť vlasti a odmieta
• Autor tu využíva patriotizmus (láska k vlasti)

III. Téma ľudového odboja

Branko

– veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu proti pánom – videl neprávosť.

- Básnik si pred smrťou určil, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie:

„V pravde žil som, krivdu bil som –

Verne národ môj ľúbil som.“

1. Téma historická

Mor ho!

• revolučná hrdinská báseň, ktorej námetom bolo dielo Šafárika „Dejiny slovanskej reči a literatúry“, ktorý opisuje boj sarmatských kmeňov proti cisárovi Konštantínovi zo 4. storočia (358)
• Sarmati sa povzbudzovali v boji pokrikom „Mor ho“, autor v nich vidí Slovanov
• hrdinská epická báseň, v ktorej autor opisuje boj Slovanov proti rímskej ríši, v skutočnosti má na mysli boj Slovákov a Maďarov
• na devínskom hrade sa usadil rímsky cár s vojskom a chcel si podmaniť Slovanov
• prichádzajú hrdí slovenskí junáci k pyšnému cisárovi s mierovým posolstvom => slovenská slobodomyseľnosť a hrdosť
• s pokrikom „Mor ho“ sa vrhajú do boja za slobodu, vedia, že nemajú šancu, ale aj tak bojujú za vlasť => slovanská odveta, nebojácny útok junákov
• morálne víťazia, lebo cár sa z víťazstva neraduje, je zahanbený odvahou slovanských junákov
• Hrdina je kolektívny – slovenský junáci, ktorí predstavujú slovenský ľud (cisár pyšný a zbabelý zotročiteľ, junáci hrdí, smelí, obetaví)
• Hoci zomierajú, „hynú sťa víťazi.“ Stávajú sa tak morálnymi víťazmi
• Zdôrazňoval rovnosť človeka s človekom, národa s národom.
• Lokalizácia – Dunaj, Devín, Tatry
• Symbol slobody – orol (voľnosť)
• Vlastnosti Slovanov – mierumilovný národ, ktorý netiahne do boja, keď nemusí; bojuje, len keď mu hrozí otroctvo; bojujú za slobodu, za svoj národ; radšej zomrú v boji, ako by mali byť otrokmi; sú chudobní, biedni, úbohí, pohostinní a ponúknu nocľah aj nepriateľovi; sú štedrí, ponúkajú chlieb so soľou; tvrdo pracujú, aby si zarobili na živobytie

- Idea - A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

• Majstrovsky narába s ľudovým jazykom. Verše vyjadrujú presvedčenie, že národu pomôže len rozhodnú čin. Burcoval proti krivde, násiliu a nespravodlivosti.

„Zleteli orly z Tatry, tiahnú na podolia,

ponad vysoké hory, ponad rovné polia;

preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,

sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:

nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.

Pod tým hradom Riman – cár zastal si táborom:

belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.

Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,

okol neho cárska stráž, tuhý to paholci,

a pred cárom družina neveliká stojí;

sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.

Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.

Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,

a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:

tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy:

to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.

A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

Janko Kráľ

Život

• Je to najrevolučnejší básnik. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine
• Po štúdiách v Kežmarku a v Levoči prichádza roku 1842 do Bratislavy na lýceum
• Bol proti zosadeniu Ľudovíta Štúra, burcoval študentov, aby odišli do Levoče, ale sám sa tam potom nedostavil
• 1848 – revolúcia, kde burcoval ľud s Jánom Rotaridesom, za svoje aktivity bol väznený, mal byť popravený, ale vláda nemala odvahu obesiť ho, po 2 rokoch ho oslobodili
• Po neúspešnej revolúcii sa utiahol na Moravu , bol kópiou svojho otca

Tvorba

1. Balady
   Bojazlivá – ponáška na ľudovú pieseň, kde sa milá bojí svojho koňa
   Bezbožné dievky – dievčatá, ktoré na Luciu vyvolávali čertov, dostali sa do pekla
   Skamenelý – chlapec, ktorý nebol verný, skamenel
   Kríž a čiapka – Marienka chcela byť odvážna a ukradnúť o polnoci na cintoríne čiapku, pomiatla sa a zomiera
   Pán v tŕni – pán, ktorý si robil nárok na mladé dievča, zomiera v tŕni na poľovačke
   Kvet – matka nútila vydať dcéru za bohatého vdovca, zo žiaľu zomiera
   Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
   - Janko (autoštylizácia autora do hlavnej postavy, svoje povahové črty, spomína na svoju mamu, sedáva pri Váhu,
   hľadá únik v prírode), je typický osamelý romantický hrdina, je samotár, burič, hrdý mladý človek, túži po plnosti
   života, ale v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie.
   - romantický obraz krajiny, prírody, rodného kraja, rodiny (symboly- Liptov, salaš)
   - rozhodne sa zachrániť zakliatu pannu uprostred Váhu, vrhne sa do vody, nešťastne sa v nej utopí, splýva s prírodou
   - idyla víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom
   - Zakliata panna = symbol slovenského národa, ktorý ale nemôže oslobodiť jednotlivec sám

2.Filozofická téma

Dráma sveta

- Zobrazuje pesimistický pohľad na prítomnosť a minulosť, história sa ukazuje ako diabolská vláda

- V postave ministra možno vidieť črty rakúskeho premiéra Metternicha a jeho vládu, založenú na násilí a korupcií

- Verí v lepšiu budúcnosť

3.Jánošikovská téma

Výlomky z Jánošíka – Janko - zobrazenie najrevolučnejšieho Jánošíka, ktorý hľadá upokojenie v nepokojnej prírode, zamýšľa sa nad svetom, životom chudobného ľudu

Žobrák – hrdinka, ktorý trestá pánsku svojvôľu, hoci ho dokaličia, ale vnútorne ho nezlomia

Zbojnícka balada – odpor proti panskému svetu, hrdina rozpráva sudcom, v ktorých potrestaná pánska krutosť vyvolá strach a zdesenie a trest dostanú žalobcovia

Slovo – boj za národnú rovnoprávnosť

4.Revoluční téma

Orol vták – symbol slobody, autoštylizuje sa doň

Duma bratislavská – vyzýva študentov z bratislavského lýcea, aby prišli do Levoče

Jarná pieseň – báseň burcuje do boja za slobodu, bratstvo, rovnosť

Šahy – túžba po slobode, v Šahoch bol vo väzení

Duma slovenská - Je to obraz slovenského života za posledných 25 rokov a predstavy o perspektívach obrody národného života

5.Vlastenecká lyrika

Hlásnik národa – spisovateľ, ktorý má burcovať ľud, aktivizovať, autoštylizácia

K národom

K slovom

Ján Botto

Život:

• najmladší zo štúrovských básnikov, vlastné meno mal Ján Maginhradský
• písal s príklonom k ľudovej slovesnosti , vyjadroval nespokojnosť so svojou dobou
• narodil sa vo Vyšnom Skalníku v roľníckej rodine
• Zapisoval povesti a piesne, hrával divadlo, recitoval a tvoril vlastnú poéziu.

- Diela: K mladosti, Báj na Dunaji, , Žltá ľalia, Margita a Besná

Tvorba - balady:

• vyznačujú sa inotajom, alegóriou, symbolikou, kontrastom, končia tragicky, vystihuje porevolučné nálady

Žltá ľalia

• Manželia Adam a Eva si sľúbia lásku až za hrob, no Eva sa po Adamovej smrti vydá a poruší sľub vernosti
• Adam prichádza o polnoci po svoju ženu, ona zamiera a na jej mieste vyrastá ľalia, ktorá je ovitá tŕním => nemá pokoj ani po smrti

Margita a Besná

• táto báseň sa viaže na 2 skaly v Strečnianskej doline, medzi ktorými preteká Váh.
• Skaly, nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Pod ťarchou výčitiek sama skočí do Váhu.
• Autor využíva gradáciu, zvukomaľbu, skratkovitosť a rýdzosť jazyka, pochmúrny tón balád.

Báj na Dunaji

• balada o húske, ktorá pláva na Dunaji a nepriateľ vietor ju zráža dolu, nemôže vzlietnuť
• jej žiaľ počuje mládenec, skočí do Váhu, zachráni ju a ona sa premení na dievča
• balada zobrazuje problémy Slovenska (húska = Slovensko, vietor = maďarizácia, záchrana = uzákonená slovenčina)

Smrť Jánošíkova

- Kompozične je skladba rozdelená do 9 spevov, ku ktorým je pripojený lyrický predspev.

1. spev je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. V závere vatra, symbol slobodného života, dohára, družina sa dozvedá o lapení Jánošíka.
2. spev je obrazom zlapania Jánošíka.
3. spev sa začína opisom väzenia, čierneho mesta – tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Prichádza za ním milá (duša ľudu),aby sa s ním rozlúčila
4. spev je najpochmúrnejší. Opisuje väzenie a jednu noc strávenú v ňom, kontrasty slobody a smrti
5. spev patrí k najkrajším. Jánošík sa ospravedlňuje, precitá vo sne. Verí, že neodíde čas odplaty a spravodlivosti.

V 6. speve Botto vyslovuje nádej, že chmáry nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá.

V 7. speve sa opisuje Jánošíkova poprava, keď smúti nebo i zem. Jánošík sa lúči s rodným krajom. Kráľovná víl ho vyzýva k sebe, lúči sa s krajom, s prírodou, spomína na svoju mladosť, minulosť

1. spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovej povesti. Všade je smutno, ľud verí, že Jánošík neumrel
2. spev je alegorický. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o víťazstve. Autor naznačuje svadbu kráľovnej víl a Jánošíka, naznačuje, že Jánošík bude večne živý, naznačuje budúcnosť.

„Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti,

a teraz ťa nemám ani za dve hrsti!

Vôľa moja, vôľa, kam si sa podela –

či svetom za letom si mi uletela?“

„Horí ohník, horí na Kráľovej holi.

Ktože ho nakládol? – dvanásti sokoli.

Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,

Akých ľudské oči viacej nevideli!

Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,

akoby ich bola mala jedna mater;

jedna mater mala, v mlieku kúpavala,

zlatým povojníčkom bola povíjala.

To sa, chlapci, to sa jak oltárne sviece,

keď idú po háji, celý sa trbliece.

Košieľky zelené, striebrom obrúbené,

klobúčky obité, orlom podperené;

valaška, karabín a pištoliek dvoje:

to sa, chlapci, to sa, potešenie moja! –

Vznik a vývin slovenského jazyka

• Každá krajina, každý štát, každá národnosť sa odlišuje svojim jazykom. Taktiež aj história vzniku jazyka a písma je odlišná. Začiatok hľadáme v období Veľkej Moravy

6-9.storočie

• Slovania po príchode na naše územie (okolo 6. stor.) prebrali mená riek, hôr po národoch, kt. tu žili pred nami (Kelti, Germáni), napr. Karpaty, Tatry, Nitra, Váh.
• Spoločným slovanským jazykom bola praslovančina, kt. podľa bádateľov zanikla okolo 8.-9.stor.

9.storočie

• Toto obdobie je jedným z najdôležitejších období pre vývin slovenského národa a jazyka. Konštantín a Metod pred príchodom na Veľkú Moravu zostavili nový sloviensky jazyk na základe jazyka, kt. hovorili slovankí vzdelanci okolí mesta Solúna, teda má južnoslovanský pôvod.
• Bol to prvý kultúrny jazyk Slovanov a zároveň štvrtý jazyk v kresťanskom svete (po latinčine, gréčtine a hebrejčine), ktorý sa mohol používať ako jazyk liturgický po schválení pápežom Hadriánom II. a Jánom VIII.
• Staroslovienske písmo, kt. zostavil Konštantín na základe písmen malej gréckej abecedy sa nazýva hlaholika.
• V 10.stor. ju vystriedala cyrilika, kt. zostavil pravdepodobne mních Cyril-Konštantín úpravou veľkých písmen gréckej abecedy. Upravenú cyriliku dodnes používajú Rusi, Ukrajinci, Bulhari a Srbi.

10.storočie

• Staroslovienčina nezanikla hneď po odchode Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Maďari po príchode na naše územie preberali terminológiu zo staroslovienčiny (kráľ-király, ponosa-panasz, krst-kereszt), zanikajú nosové samohlásky
• V mnohonárodnom uhorskom štáte sa neskôr presadila latinčina ako jazyk štátnej správy a vládnucej vrstvy.

13.-14.storočie

• V tomto období začína používať meštianstvo pre svoje písomnosti domáci jazyk. Slovakizmy sa dostávajú do listín písaných po latinsky alebo česky. Češtinu prinášali domov slovenskí študenti, kt. študovali v Prahe a neskôr jej používanie súviselo s husitskou aktivitou na Slovensku.
• -17.storočie
• Počas Lutherovej reformácie vznikla zásada, aby sa ako bohoslužobný jazyk používal domáci jazyk. Slovenskí evanjelici používali český jazyk Kralickej Biblie - bibličtinu. V tom čase existovali 3 typy kultúrneho domáceho jazyka: kultúrna západoslovenčina, kultúrna stredoslovenčina a kultúrna východoslovenčina.

18.storočie

• Prvý sa pokúsil zaviesť spisovný slovenský jazyk Jozef Ignác Bajza. Čiastočne odstránil čechizmy, zaviedol označovanie ď, ť, ň, ľ, ale nevenoval pozornosť pravopisu.
• Anton Bernolák využil kultúrnu západoslovenčinu ako základ pre prvú kodifikáciu spisovného jazyka. Pretože poznal hornooravské nárečie, nebola mu cudzia mäkkosť ďe, ťe, ňe, ľe (ďeďina,ťesto), základ je však západloslovenský (spívať, kóň, ešče). Nepoužíval však y.
• Bernolákovým jazykom písali mnohí významní autori (Hollý, Fándly, Palkovič), vyučovalo sa ním v prvom slovenskom učiteľskom ústave a rokovalo sa v ňom na zasadnutiach Slovenského učeného tovarišstva. Po uzákonení vydal Bernolák po latinsky písané diela: Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách, Slovenská gramatika (prvá gramatika spisovnej slovenčiny).
• Bernolákovčina v polovici 19.stor. zanikla

19.storočie

• Toto obdobie je poznamenané formovaním dnešnej spisovnej slovenčiny na stredoslovenskom základe
• Nový spisovný jazyk bol verejne vyhlásený v roku 1844 na zasadnutí Tatrína v Liptovskom sv. Mikuláši.
• Štúr kodifikoval spisovný jazyk na základe stredoslovenských nárečí a zvolil foneticko-fonologický pravopis. Mäkkosť spoluhlásky sa dôsledne označovala. V hláskovaní nepoužil hlásky: ľ (král), y (Orol tatránski), ä (mekí), iu (božú), ia (nárečja), ie (ďjeťa).
• Na jeho podnet Martin Hattala v r. 1851 upravil pravopis na etymologický. Nepísal mäkčene v slabikách de, te, ne, le, di, ti, ni, li používal hlásky ä, y, ĺ, dvojhlásky ia, ie, iu. Všetky zmeny boli obsiahnuté v Krátkej mluvnici slovenskej. Nový jazyk zjednotil štúrovcov a bernolákovcov a stal sa východiskom dnešného spisovného jazyka.

20.storočie

• Samuel Czambel prispel k dotvoreniu modernej spisovnej slovenčiny, keď v knihe Slovenský pravopis ustálil i/y, ä, ĺ a rytmický zákon a jeho výnimky.
• Odozva prišla v podobe hnutia, kt. nazývame purizmus (lat. porus=čistý). Bolo to hnutie, kt. sa usilovalo o očistu slovenského jazyka hlavne od českých slov. Druhé vydanie Pravidiel slovenského pravopisu pripravil A. Baník.
• Podstatné zmeny priniesli až Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1953, kt. sa opierali o vedecké poznatky. Zjednodušilo sa písanie koncového i (ženy praly na ženy prali). Kodifikácia písomnej slovenčiny v roku 1968 upravuje písania predpony s- a z-.
• Okrem nových Pravidiel slovenského jazyka máme k dispozícii Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenskej výslovnosti
• poslednými úpravami prešiel jazyk r. 1991(písanie veľkých písmen ulíc, zrušenie výnimky z rytmického krátenia, zjednodušené písanie čiarky

Členenie slovenského národného jazyka:

Západoslovenské nárečie – severné, južné, záhorské

Stredoslovenské nárečie – severozápadné, juhozápadné, gemerské

Východoslovenské nárečie – spišské, šarišské, zemplínske, sotácke

Nárečia – sú obmedzené na isté oblasti, nemajú celonárodnú platnosť; pri bežnom dorozumievaní by sme mali používať spisovnú slovenčinu, ktorá má celonárodnú platnosť

Spisovná štandardná subštandardná nárečová slovenčina

Celonárodné krajové

Štandardná forma slovenčiny – uplatňujú sa aj rôzne slangové výrazy, internacionalizmy

Subštandardná forma slovenčiny – vzniká pri väčšom prenikaní nárečových prvkov do bežného jazyka

Spisovná forma slovenčiny – náučný (odborný) štýl, publicistický štýl, administratívny štýl, štýl umeleckej literatúry, hovorový štýl

Norma – niečo ustanovené, čo sa nemôže porušiť => pravopisné pravidlo

Kodifikácia – uzákonenie jazykových noriem do praxe. Všetci musíme dodržiavať normy, ktoré sú kodifikované