Slovenská medzivojnová literatúra

Slovenská medzivojnová literatúra

Kultúrno-spoločenské pomery

28.10.1918 – vznik 1. ČSR

1921- založenie KSČ

1929-1933 – celosvetová hospodárska kríza

1. roky – nástup fašizmu (nacionálne snahy)

1939 – 1945 – II. sv. vojna

- Slovenčina sa stáva národným jazykom a spolu s češtinou s sa stáva štátnym jazykom.

1919 – obnovenie Matice Slovenskej

1920 – založené Národné divadlo v BA a Univerzita Komenského v BA

1922 – 1923 – vznikajú časopisy: Slovenské pohľady, Elán

Staršia generácia: Doznievanie Hviezdoslava, Kraska, nadviazanie ich tradícií

Prechodné obdobie: Štefan Krčméry, Martin Rázus

Nová generácia: Slovenská poézia sa chce otvoriť Európe: tzv. „otvorenie okien Európy“, nadväzuje na

modernú európsku poéziu.

a.) Proletárska poézia - literárna skupina davisti (časopis Dav), poézia zjednodušená

- pod vplyvom marxisticko-leninovských ideálov

- J.R.Poničan, D.Okály, L.Novomeský, V.Klementis, F.Kráľ, P.Jilemnický

- každý mal svoje ideály, boli predstavitelia strán, skupina na to doplácala

b.) Katolícka moderna - duchovní, kňazi, ktorí písali náboženskú poéziu

- presadzovali tradičné kresťanské hodnoty

- R.Dilong, J.Karanta, S.Vaigel, J.Silan, G.Zvonický, K.Strmeň

- po vojne boli na nich vydané zatykače, a tak museli emigrovať

c.) Nadrealizmus - Nadčasová, moderná poézia, experimentovali, písali automatické texty

- Moderné európske avantgardy – priblíženie k Európe

- Novátorská, originálna, búričská poézia

- R.Fabry, P.Bunčák, V.Reisel, Š.Žáry, J.Brezina

d.) Novo symbolizmus - Kresťanský humanizmus: E.B.Lukáč, V.Beniak

- Marksistický svetonázor: J.Poničan, L.Novomeský

e.) Individuálne prúdy - Poézia biča: A.Žarnov

- Poetizmus: M.Haľamová

- Vitalizmus: J.Smrek

Štefan Krčméry (1892 - 1955)

- Narodil sa v Mošovciach, vyštudoval za kňaza, bol tajomník matice slovenskej, šéf redaktor národných novín a Slovenských pohľadov.

Keď sa sloboda rodila - Reaguje na vznik 1.ČSR, veľa očakával od slovenského oslobodenia

Herbárium

• Ukladal si spoznanie spoločenských prehier, sklamanie nad formujúcou sa situáciou.
• Jeho predstavy a túžby sú potlačované. Upozorňuje na problém čechoslovakizmu, tragizmus, smútok, prehra.
• Začína vnímať istotu v témach rodiska.

Piesne a balady

• Prírodná, vlastenecká, historická tematika, jánošíkovské tradície. Hľadá zázemie v rodnom kraji, štylizuje sa do postavy Ikara, aj keď chce lietať, vrátiť sa tak nemôže. Motívy turčianskeho kraja (domov)
• Na fraštáckom poli – báseň, historický námet: Turecké nájazdy (Turci, Huni), Cyril a Metod, Štúrovci (Holuby, Šulek), spoločenská téma, témy bojov, národného odporu, príklon k ľudovej slovesnosti
• Ty a ja – intímna lyrika, listy pre jeho milú Helenu, autor vyjadruje cit k milej
• Verš o hrdej panne, ktorá je večne ďaleká - Neodolateľná, hrdá žena, dobýja ju, čaká na ňu 7 rokov, obaja partneri musia byť rovnocenný, nie sa ponižovať.
• Pozdrav odmlčaného básnika - Posledná báseň pred jeho smrťou

Martin Rázus (1888 - 1937)

• Narodil sa vo Vrbici, rodák z LM, z chudobnej rodiny roľníka a garbiarskeho robotníka, dostal možnosť študovať rovnako ako všetky deti v jeho rodine,
• pôsobil ako kaplán v Modre, evanjelický kňaz v Pribyline, predseda SNS, poslanec v národnom zhromaždení, postavil sa proti nacionalistickej politike Rakúsko – Uhorska a bojoval za Čechov a Slovákov,
• v Pribyline postavil školu, kritizoval cirkev, bol priamy, otvorený a čestný – často obviňovaný, kritizovaný a nepochopený, zomrel v Brezne.
• Písal poéziu s témou domova (v rámci spoločenskej lyriky, národa, protivojnové témy, témy oslobodenia), písal spoločenskú, reflexívnu, prírodnú lyriku, nepísal intímnu lyriku. Využíva prvky expresionizmu a modernizmu.

3 zbierky s protivojnovou tematikou:

Z tichých a búrnych chvíľ

 - Prvé básne boli veľmi odvážne, kritizoval princípy za ktoré museli Slováci bojovať aj keď nechceli.

• Prométeus - Námet z gréckej mytológie – autoštylizácia do Premetea.
• Vyjadruje postoj a názor voči vtedajšej situácii (nesúhlasí, aby Slováci bojovali za Rakúsko-Uhorsko, aj keď mali prečo)
• Využíva symboly „bohovia“ (Rakúsko Uhorsko – štát, ktorý ich donútil, aby bojovali), symbol „oheň“ (sloboda, túžba, nádej, túžba po oddelení RU)
• Hlavnou myšlienkou je, že bude bojovať aj keď je sklamaný zo všetkého, i zo seba, lebo bol kňaz a poslanec a nepodarilo sa mu presadiť to čo chcel, ale nevzdáva sa.

To je vojna - Písal keď bol kňaz v Pribyline

• Návšteva - Autor sa štylizuje do posolstva Ježiša Krista, kritika kresťanstva, pretože nedokážu ovplyvniť ľud.

Hoj zem drahá

Spoločenské témy:

Kameň na medzi

• Volá po rovnocennosti a vzájomnej úcte dvoch národov, stáva sa nepochopeným a cíti sa zbytočným, v tom čase pôsobil ako poslanec, kritizuje ideológiu čechoslovakizmu.

Šípy duše

• Rozsievač nôti - Lyrický hrdina je sám autor, označuje sa ako rozsievač – rozsieva posolstvá Slovákom, aby si uvedomili, že je tu tá nerovnosť medzi Slovákmi a Čechmi. Symbol „oheň“ – pravda, názor autora,
• „pahreba“ – nepochopenie, „od Tatier po breh Dunaja“ – Slovensko. „Neporodí mať otroka a lokaja“ – Slováci sú ukrátení, Česi mali vždy lepšie podmienky, boli sme ako keby sluhami Čechov.
• Zvon na Rázsoche: Autor sa štylizuje do symbolu zvona – rozpor medzi Slovákmi a Čechmi – za každú cenu presadiť svoj názor. Hovorí, že treba reagovať na tieto veci. Na konci zaznieva aj nádej, ale je nepochopený.

Cestou:

• Invalid: Autor sa štylizuje do invalida, cítil sa nepochopený, nikto nepočúval jeho názory, spoločnosť s ním nesúhlasí.
• Ako keby hodnotil svoj život. Aj napriek tomu, že s ním opovrhovali, nevzdáva sa. Kritizuje cirkev, bojuje s ňou.
• Aj napriek všetkej bolesti a sklamaniu sľubuje, že bude mať ten svoj názor, aj keď ho nik nepodporí.

Ladislav Novomeský (1904 - 1976)

• Narodil sa v Budapešti, po vzniku ČSR sa presťahoval na Záhorie, vyštudoval učiteľský ústav v Modre.
• Pôsobil ako učiteľ, neskôr ako žurnalista, redaktor. 1925 – vstúpil do KSČ. Písal v marxisticko-leninovskej filozofii.
• Bol členom skupiny DAV. Bol redaktorom ľavicových novín. Podieľal sa na príprave SNP, bol členom 5. Ilegálneho ústredného výboru strany.
• Bol štátny tajomník ministerstva kultúry v Prahe, chcel „otvoriť okná Európe“.
• Bol niekoľkokrát rehabilitovaný – bol buď ponižovaný, alebo vyzdvihovaný. Bol odsúdený na 10 rokov s ostatnými komunistami, vypovedá o trestných praktikách, museli vypovedať presne ako im nakázali.
• Zomrel v BA s pocitom životnej prehry, pretože sa zbytočne angažoval v politike a chcel príliš veľa spraviť pre národ.

Charakteristika tvorby:

• Písal ľavicové avantgardy, filozofia otvorených okien. Písal originálne, nápadité, metaforicky, využíval množstvo symbolov. Na prvom mieste sú u neho umelecké aspekty. marxisticko-leninovská filozofia.

Nedeľa: epické, príbehové básne

• Báseň: Autobiografické črty, poukazuje na rozdiely vo svete. New York – symbol sily, Moskva – chudoby.
• Cez jeho tvorbu sa mu nepodarilo zmeniť svet, jeho poézia nemala vplyv na ľudí

Ramboid:

• Zbierka, ktorú venoval Jankovi Kráľovi (aj on bol revolucionár, odsúdený na trest smrti, ale neodsúdili ho, pretože ho národ zbožňoval – nedovolili by to).
• Štylizuje sa do neho, pretože má tiež také názory, ideály a ciele, ale všetko je zničené, zlámané.
• Slnce na vodách: Metaforicky oživuje veci, posúva ich do nových významových súvislostí.
• Experimentuje s paradoxom, so symbolmi. Používa zvukomaľbu (snaží sa napodobniť zvuk mora, rieky, bystriny).
• Symbol „slnka“ – sloboda, spravodlivosť. „Slnce bledý samovrah “ – odraz na hladine vody, symbol slnka bol zničený rozmazaný na hladine. Socializmus mal budovať spravodlivosť, ale celá nádej bola zničená („biely vodopád dodrúzgal samovraha“) „Mŕtve slnce uprostred“ – symbol slnka, je mŕtve.

Otvorené okná:

• Symbolizuje filozofiu otvorených okien Európy, avantgardy.
• Smrť na stanici: Túžba po cestovaní, každý má sny ideály, chce ísť do Európy ale tí „hadi“ – spoločnosť to zakazuje.
• Sny a ideály sa strácajú, nie sú naplnené.

Svätý za dedinou: (Téma vojny a fašizmu)

• Nohami hore: Všetko je hore nohami, naruby, báseň plná paradoxov. Všetci sú sfanatizovaní, všetci robia to čo im kážu.
• Aký si: Rieši sa židovská otázka. Žid je na pokraji spoločnosti, boli vraždení, odsudzovaní, pochádzajú z Izraela, ale boli roztrúsení po celom svete, boli veľmi vyspelí a bohatí. „Výsostná krivda“ , „Emigrant bez vlasti“– symbol židov, „večný žid“ – že židia prežijú všetko.
• Naznačuje problém židovstva, deportácie. „Sám svätý za dedinou, v nej však nevítaní“ – všade ich odsudzujú.
• Kondotiér: Téma mieru a vojny. Kondotier – španielsky vojak. Motívom je španielska občianska vojna.
• Autor využíva symboly a podobenstvá. „hlava, muškáty“ – kontrast vojny a mieru. „Hlaveň muškety“ – symbol kvetu – zbrane. Hrá sa so symbolmi. Vie, že za vojnou príde mier.
• Slovo: Autobiografické črty, písal pravdu, vždy bol otvorený.
• Analyzuje postavenie básnika v danej dobe, nemohol písať bol umlčaný.
• „Na bolesť myslel som a našiel na ňu liek“ – na bolesť našiel taký liek, že začal tvoriť a písať básne.

Pašovanou ceruzkou:

• Písal ju tajne vo vezení v Ilave, vydaná bola až neskôr, motív zastavenia času. 

Do mesta 30 minút:

• Zbierka venovaná Vladimírovi Klementisovi. Ľudia, ktorí boli popravení nemajú ani svoje hroby, mali byť pochovaní v lese, ale neboli a popol rozptýlili niekam 30 min. od mesta.

Stam odtiaľ a iné básne:

• Básne písané vo vezení.
• Múdrosť: Rozmýšľa nad tým, kde je tá múdrosť, radšej museli klamať akoby mali zomrieť. „Dieťa“ – symbol čistoty, pretože dieťa vždy povie pravdu, nevie klamať, dieťa je najmúdrejšie, „koncil“ – súdne procesy v 50. rokoch.

Vila Tereza:

• Zbierka, ktorá obhajuje všetky hodnoty, vzdáva hold ruským obetiam stalinského režimu.

JAZYKOVEDA

• Jazykoveda- je to náuka o jazyku. Skúma jazyk ako všeobecný ľudský jav (všeobecná jazykoveda) alebo ako jeden z najcharakteristických znakov konkrétneho národa.
• Predmetom jazykovedy je teda jazyk vôbec, jeho vzťahy k mysleniu a k danej spoločnosti, alebo konkrétny jazyk, jeho členenie podľa územia i podľa jeho spoločenskej rozvrstvenosti v rámci daného spoločenstva.
• Pritom jazyk skúma z hľadiska súčasného stavu i z hľadiska vývinu (historická jazykoveda).

• Fonetika – náuka o hláskach, o zvukovej stránke jazyka; skúma spôsob a miesto tvorenia hlásky, vlastnosti hlásky

• fonológia – náuka o fonémach, najmenších komplexných jednotkách zvukového systému jazyka; skúma používanie foném v reči, využitie zvukovej stránky reči.

• Etymológia –

• Ortodoxia –

• Rétorika – náuka o umení hovoriť

• Lexikológia – náuka o slovnej zásobe v súčasnom stave i historickom vývine; jej oddielom je

• sémantika – náuka o význame slov, slovných spojení, viet i textov.

• Morfológia – tvaroslovie – náuka o gramatických tvaroch slov, o zmene tvaru slova, napr. skloňovaním a časovaním.

• Syntax – skladba – náuka o konštrukciách (syntagmatických, polovetných, vetných a súvetných) a o ich komponentoch – vetných členov a vzťahov medzi nimi; zaoberá sa zákonitosťami slovosledu vo vete, aktuálnym vetným členením na východisko a jadro výpovede, modálnou stránkou vety. Stavbou celého textu sa zaoberá textová syntax.

• Štylistika – náuka o funkčnom využívaní výrazových prostriedkov – jazykových i mimojazykových – pri dorozumievaní a o ich usporiadaní (kompozícii) v konkrétnych jazykových prejavoch.

• Sociolingvistika – náuka o spoločenských aspektoch jazyka; skúma vzťah spoločnosti a jazyka, jazykovú identitu spoločenských skupín a vznik rôznych foriem (variet) jazyka, jazykovú politiku štátu atď. ; informácie o jazyku získava metódami sociologického výskumu.