Slovenská medzivojnová poézia (1918-1945)

Slovenská medzivojnová poézia (1918-1945)

Kultúrno-spoločenské pomery

28.10.1918 – vznik 1. ČSR

1921- založenie KSČ

1929-1933 – celosvetová hospodárska kríza

1. roky – nástup fašizmu (nacionálne snahy)

1939 – 1945 – II. sv. vojna

- Slovenčina sa stáva národným jazykom a spolu s češtinou s sa stáva štátnym jazykom.

1919 – obnovenie Matice Slovenskej

1920 – založené Národné divadlo v BA a Univerzita Komenského v BA

1922 – 1923 – vznikajú časopisy: Slovenské pohľady, Elán

Staršia generácia: Doznievanie Hviezdoslava, Kraska, nadviazanie ich tradícií

Prechodné obdobie: Štefan Krčméry, Martin Rázus

Nová generácia: Slovenská poézia sa chce otvoriť Európe: tzv. „otvorenie okien Európy“, nadväzuje na

modernú európsku poéziu.

a.) Proletárska poézia - literárna skupina davisti (časopis Dav), poézia zjednodušená

- pod vplyvom marxisticko-leninovských ideálov

- J.R.Poničan, D.Okály, L.Novomeský, V.Klementis, F.Kráľ, P.Jilemnický

- každý mal svoje ideály, boli predstavitelia strán, skupina na to doplácala

b.) Katolícka moderna - duchovní, kňazi, ktorí písali náboženskú poéziu

- presadzovali tradičné kresťanské hodnoty

- R.Dilong, J.Karanta, S.Vaigel, J.Silan, G.Zvonický, K.Strmeň

- po vojne boli na nich vydané zatykače, a tak museli emigrovať

c.) Nadrealizmus - Nadčasová, moderná poézia, experimentovali, písali automatické texty

- Moderné európske avantgardy – priblíženie k Európe

- Novátorská, originálna, búričská poézia

- R.Fabry, P.Bunčák, V.Reisel, Š.Žáry, J.Brezina

d.) Novo symbolizmus - Kresťanský humanizmus: E.B.Lukáč, V.Beniak

- Marksistický svetonázor: J.Poničan, L.Novomeský

e.) Individuálne prúdy - Poézia biča: A.Žarnov

- Poetizmus: M.Haľamová

- Vitalizmus: J.Smrek

EMIL BOLESLAV LUKÁČ

• narodil sa v Hodruši (Hámre), jeho dedina trpí sociálnou biedou – obec vdov a sirôt, muži umierajú..
• pôsobil ako kňaz, učiteľ, bol poslancom Národného zhromaždenia v Prahe
• po 2.sv.vojne sa na 20 rokov odmlčal – opustil cirkev, kritizoval ju

Charakteristika poézie:

• smútok, sklamanie zo života, beznádej, pesimizmus, vnútorné utrpenie à sebatrýzeň, sebautrpenie – dolorizmus, obviňuje sám seba, poézia je meditatívna – úvahová, na zamyslenie
• využíva antitézy, protiklady, kontrasty, protirečenia, paradoxy, témy poézie: láska, domov, vojna (fašizmus)

SPOVEĎ (osobná téma)

- nesie sa v znamení túžob a prehier

• Dravý pocit – osobná spoveď, sebareflexia plná smútku, nostalgie, dolorizmus (dolor - smútok), využíva antitézu

DUNAJ A SEINA (téma domova)

• Taedium Urbis – celá báseň je vystavaná na kontrastoch domoviny (Dunaj) a cudziny (Seina)
• na jednej strane ho Paríž (symbol cudziny a chaosu) lákal, na druhej strane to bolo pre neho niečo negatívne – symbol negatívnych ľudských vlastností
• antitézy v básni: Paríž ho láka, ale aj ho odsudzuje, navonok pôsobí veľmi krásne a honosne, no v skutočnosti je to vnútro špinavé a prehnité; domov chápe ako stelesnenie bezpečia a pokoja a aj keď nie je plný slávy lesku a bohatstva ako Paríž, vždy je lepší ako hlučné veľkomesto; hovorí o slovenskom ľude, ktorý je tvárny, poddajný, mäkký ako vosk a o ľude veľkomesta, ktorí sú draví ako vlci
• naznačuje aj sociálny problém chudoby vo vlasti

O LÁSKE NELÁSKAVEJ

• Paradoxon – téma lásky založenej na paradoxoch, vníma ju ako plnú rozporov
• paradoxy: „Nesmiem byť šťastný, lebo šťastím uplynie šťastie“ – obáva sa, že šťastie tým samotným šťastím nakoniec vyprchá a pominie
• „Nemám rád, že ma miluješ...buď ku mne ľahostajná, lebo takto je láska prisúladná“ – nechce, aby láska rýchlo vyprchala, chce ísť na to pomaly
• „Zakazuj lásku ...“ – obáva sa, že keď prejaví svoj cit, tak láska skončí a on stratí svoj vzťah
• „Len z pôdy pochybností nám láska rastie“ – len keď sa obávame, že môžeme o lásku prísť, je to skutočná láska
• Večná parabola – symbol znamená, že láska vzťah, je niečo neustále sa opakujúce, nemá začiatok, ani koniec
• túži po láske hlbokej, nie len po telesnej, túži si získať srdce ženy
• „Vtedy, keď sme si najbližší, sme si vlastne cudzí“ – láska môže aj zovšednieť, prestanú si byť vzácni

KRIŽOVATKY

• napísal ju v roku 1929, v období, keď vystúpil z cirkvi, keď pôsobil ako poslanec a má pocit prázdnoty, cíti volanie domova a cirkvi, nech sa vráti späť
• Kroky – symboly: - čierna prizma – bezvýchodiskovosť, pesimizmus, beznádej(v rámci tej poslaneckej činnosti v ČS parlamente, odchod z cirkvi)
• bábka na cestách – nemá cieľ, je len bábkou, blúdi, nevie, čo ho čaká
• bez kľúčikov, bez nití – blúdi a vníma svet ako čierny labyrint, z kt. niet úniku, ocitá sa na križovatke bezradnosti

SPEV VLKOV (1929)

ELIXÍR (1934)

• téma 2. svetovej vojny a fašizmu, symbolom je úpadok mravných hodnôt
• Básnik a čas – predvídal príchod vojny na základe znamení na nebesiach, neorientuje sa už tak veľmi na seba;
• básnik má pocit, že čas akoby sa zastavil; objavuje sa tu symbol Héliovho syna Faetóna – nerozvážneho syna boha slnka, ktorý na otcovom slnečnom voze takmer spálil a zničil zem – upozorňuje na nebezpečenstvo prichádzajúcej vojny a zničenia sveta jej krutosťou; vracia sa do rodného kraja, kde čas akoby stál – také ticho pred búrkou;
• symbol orla znamená Nemecko a symbolizuje príchod vojny, hrozby fašizmu; „vlčica kŕmila mláďatá baranom roztrhaným“ – vojna postihne tých úbohých ľudí, ten národ, ktorý už zmanipulovali L

MOLOCH (1938)

• nástup fašizmu, hovorí o tom, že už aj posledná nádej zlyhala, vojna ničí všetko, aj nádej, ľudstvo speje do záhuby
• krutosť umocňuje aj naturalizmami (chechtá sa modla mdlá, kosti mrciny, alej skrvavená)
• Moloch symbolizuje fašizmus, krutosť, ktorý pohlcuje Európu – „Tlieskajte žreci...“ – symbolizuje, že tí diktátori už zmanipulovali masy (žreci) a ako tlieskali všetkému, čo sa dialo (sfanatizovanosť)
• Goja – Goja bol španielsky maliar v klasicizme, maľoval pravdivo, bez prikrášlení, maľoval preludy – krvavé zohyzdené telá – autor reaguje na nástup fašizmu v Španielsku, Hitler si berie všetko, zabíja ľudí – je to paralela s Gojovými výjavmi, využíva zvrátené naturalistické výrazy

BÁBEL (1944)

• Bábel – symbol chaosu
• báseň Ars Poetica – kritizuje spoločnosť, že sa tvári, že je všetko OK, usmerňuje básnikov, ktorých úlohou má byť usmerňovať ľud, aby sa nepodvolil, vyzdvihuje Hviezdoslavove Krvavé sonety

STĹP HANBY (1965), ÓDA NA POSLEDNÚ A PRVÚ

JÁN SMREK

• vlastným menom Ján Čietek
• predstaviteľ vitalizmu (vital – sila, dravosť, nekompromisnosť, elán, radosť, životný optimizmus)
• chcel ľudí vyzvať, aby vyťažili z minima maximum, niekedy však aj za cenu, že niekomu ublížime
• nepoznal rodičovskú lásku, vyrastal v sirotinci, bol účastníkom 1.sv.vojny
• pracoval ako redaktor novín, novinár, publicista, založil edíciu mladých slovenských autorov a týždenník Elán
• v 50. rokoch bol zakázaný, politicky sa neangažoval

ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI

• báseň Dnes milujem svoj deň – naznačený nový smer vitalizmu, je radostná J

CVÁLAJÚCE DNI

• Cválajúce dni – vyjadruje pulzujúci život, pohyb, rýchlosť mladosti, divokosť, dravosť, nespútanosť, neobmedzenosť, vychutnanie toho, čo život ponúka;
• filozofia vitalizmu, hovorí o tom, aby sme život naozaj žili a nežili zaseknutí v tom, že sa môže niečo stať, lebo aj tak to neovplyvníme; nenechať život uniknúť pomedzi prsty, nebáť sa riskovať, aj keď už máme namále
• Mne dedinčanka stepilá – erotizujúci podtext
• Dievča v rozkvete – vitalistická, egoistická, sebecká, ženu vníma len ako vec, s kt. sa chce pobaviť a len ju využiť

BOŽSKÉ UZLY

• intímna, ľúbostná poézia
• témou je vzťah k žene, cez ktorú miluje, obdivuje a objíma celý svet
• Balada čerešňových kvetov – ide o dravosť, žiadostivosť vo vzťahu, využíva zrakové predstavy

IBA OČI

• písaná formou poetizmu – neha, jemnosť, ľubozvučnosť
• mení pohľad na ženu a lásku, už nie je tá žena zraniteľná, ale práve muž (už dozrel), vie, že láska vie veľmi zraniť, ak nie je opätovaná
• Oči, Krásna prostota, Pieseň

BÁSNIK A ŽENA (poetizmus)

• zbierku tvoril 10 rokov a je štylizovaná formou dialógu medzi básnikom a ženou
• inšpiráciou pre túto zbierku bola nočná prechádzka pod Michalskou bránou v BA v parku, kde zazrel siluetu krásnej ženy, no neodvážil sa ju osloviť (žena symbolizuje pre neho oporu, inšpiráciu, istotu, odvahu, silu vernosť), zobrazuje ju vo všetkých jej podobách (matka, manželka, milenka)
• má 5 častí: V zasneženom parku

1. Pokračovanie jarné
2. Letná noc na vode (túžba po láske, pôvabe, nehe, ženu túži ochraňovať, už nie je len sexuálny

objekt, žena je pre neho inšpiráciou, váži si ju)

1. Padajú listy
2. Po desiatich rokoch

ZRNO (téma domova)

- vznikla z potreby vrátiť sa k istotám domova, k slovenskej prírode, ktorá je pre neho zdrojom novej sily

• Doma – cíti sa sám, potrebuje mať istotu, že sa má kde vrátiť, písal keď bol v Prahe
• Pieseň márnotratného syna – štylizuje sa do márnotratného syna, chýba mu domov

HOSTINA (1944) - proti fašizmu

• Len poézia – zaoberá sa postavením básnika v čase vojny, od neho očakáva,že povie svetu pravdu,že zachráni svet
• naznačený problém fašizmu – národ ide proti národu a úbohí sú obidvaja, len na to doplatia
• všetci si dávajú ruky preč od vojny a pritom boli za ňu zodpovední (kritizuje aj kresťanstvo)
• vyjadruje sa cez symboly, alegóriu
• „Čert mieša karty“ – Hitler, „filozof jak pilát si umýva ruky“ – akože sa níč nestalo

STUDŇA

• téma vojny
• Bacardi – Bacardi bol názov koňaku, najprv zaznieva ako oslava alkoholu a dobrej značky, ale s hlbokým posolstvom proti vojne – radšej nech sa plnia fľaše alkoholom ako delá pušným prachom

OBRAZ SVETA

• Všetko biele- na sklonku života, smrť nevníma pesimisticky, neberie ju ako koniec, chce umrieť v máji, keď všetko rozkvitá

NERUŠTE MOJE KRUHY

• Stromy – symbol večnosti, istoty, utieka sa k prírode, svoj život prirovnáva k stromu, akoby k večnosti

Slovná zásoba

Slovná zásoba – súbor všetkých slovných spojení, ktoré sa v jazyku používajú a existujú

Lexikológia – náuka o slove a slovnej zásobe

Aktívna slovná zásoba – bežne používaná

Pasívna slovná zásoba – rozumieme jej, ale nepoužívame ju

1. podľa vecného významu
2. podľa slovných druhov (10)
3. jednovýznamové => črepník, nástenka

viacvýznamové (vnútorná, vonkajšia podobnosť) => pero, rýchlik, koruna

1. homonymá (rovnozvučné, rôznoznačné, nesúvisia navzájom) => plot-plod
2. synonymá (rôznozvučné, rovnoznačné, synonymický rad slov) => topánky, botasky
3. antonymá (protiklady) => biely-čierny
4. paronymá (hláskoslovné a významovo sa ovplyvňujúce) => prút-prúd, plot-plod
5. neodvodené
   odvodené
   zložené
6. súradné (významovo nadradené) => hlava-orgán
   nesúradné (významovo podradené) => hlava-kapusta
7. podľa dobového výskytu
8. nové (vznik nových pojmov, neologizmy) => DVD, CD, MP3
9. internacionalizmy (medzinárodné, prebraté) => DVD, CD, empatia, AIDS
10. zdomácnené (prevzaté) => hokej, džús, džem, víkend
11. kalky (doslovný preklad) => geografia-zemepis, biológia
12. zastarané (používajú starší ľudia) => kvôlňa, cmiter
13. historizmy (zanikli so zánikom veci) => dereš, krpce
14. archaizmy (nahradili sa iným významom) => halena, dukát
15. podľa expresivity
16. neutrálne (bez citového zafarbenia, nepríznakové) => mama, zošit, chlapec
17. citovo zafarbené zjemňujúce
    zdrobneniny (deminutíva) => mamička
    lichotivé (laudatíva) => maminka, mamulienka
    zjemňujúce (eufemizmy) => mamka
18. citovo zafarbené zhoršujúce
    pejoratíva => laba, galgan
    hyperboly => labisko, chlapčisko
19. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve
    1. neutrálne (bezpríznakové, spisovné) => mama, dom
    2. štylisticky príznakové spisovné
       odborné (náučné, termíny) => informatika, syntax
       básnické (poetizmy, knižné) => šuhaj, deva, hľa
       hovorové => škôlka-materská škola
    3. štylisticky príznakové nespisovné
       slangové => profák
       žargónové => háro, fáro
       argotové => fízel
       nárečové => švábka, hámrik, šnuptichel
       vulgarizmy => do pekla, hlupák