Umelecký obraz 1. svetovej vojny v dielach B. S. Timravy, M. Urbana, P. O. Hviezdoslava
Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Maturita
Typ práce: Maturita
Dátum: 23.01.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 490 slov
Počet zobrazení: 12 688
Počet zobrazení: 12 688
Tlačení: 909
Uložení: 928
Uložení: 928
Božena Slančíková Timrava
Hrdinovia – v diele si všíma ako sa k vojne stavia slovenský ľud. Dej románu sa začína vyhlásením mobilizácie. Ľud to prijíma s odporom. Notár Balán – predstaviteľ buržoázie, nepáči sa mu, že sedliaci nechápu, aký svätý cieľ ich volá. Vlastenectvo týchto bohatých pánov sa prejavovalo tým, že každého kto bol proti vojne vyhlasovali za vlastizradcu. Pravý opak je notár Širický, ktorý drží s ľudom. Musí odísť na vojnu, kde zomiera. Buržoázia, ktorá sa vystavovala svojim hrdinstvom sa vyhovorila a nedostala sa na vojnu. Román patrí k najlepším dielam kritického realizmu. Kontrast vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u pánov a medzi ľudom. Protest Širického sa prejavuje vo vojne záchranou raneného ruského vojaka, pri ktorom sám zomiera.
Milo Urban
Živý bič – kolektívny hrdina, prostý dedinský ľud. Zobrazuje osud slovenskej dediny Rázstoky počas l. svetovej vojny. Protest ľudí proti sociálnemu útlaku i proti vojne, ktorá zasahovala do ich života ako údery bičom. Autor však všetko podáva jednotne a nepriamo.
Z hľadiska tematického je to román:
- psychologicko-spoločenský, ktorým autor reagoval na osudy a pocity celého dedinského kolektívu.
- humanistický román, kde sa celá dedina búri ako jedna duša proti útlaku
Kompozične je rozdelený na dve časti:
l. časť má názov Stratené ruky – autor nás oboznamuje s dobou a prostredím, postavami, rozvíja prvé konflikty. Na začiatku ľudia spoznávajú pojem vojna, ale ešte nechápu jej zmysel a dosah. Krutú realitu im ukázala vojna až vtedy, keď všetci muži museli odísť bojovať a opäť im ju pripomenula návratom Ondreja Koreňa po príchode z frontu ako nemého a bezrukého mrzáka. Príbeh l. časti sa odohráva okolo Evy Hlavajovej, ktorá si žiada od notára Okolického, aby sa jej vrátil muž naspäť z frontu, notár však pristúpi až pod podmienkou, že sa mu oddá. Eva zostala v druhom stave, dedina ju odsúdila a nemal jej kto pomôcť. Kňaz odmietol pokrstiť jej nemanželské dieťa. V dome vládol hlad a Adam sa z frontu nevracal. Svoje duševné položenie nezvládne a utopí sa. Na tomto diele autor poukazuje ako vojna zasahuje aj do duše človeka.
2. časť má názov Adam Hlavaj – Adam zbehne z frontu a notár po ňom vyhlási pátranie. Adam sa dozvedá o smrti svojej ženy i o notárovi, ktorý ju zviedol a jeho nenávisť ho ešte viac utvrdzuje v nevyhnutnosti vzbury. Adam sa postaví na čelo aj s Ilčíčkou, ktorá sa nevedela zmieriť so smrťou svojho syna, ktorý umrel na fronte. Dedinčania sa chcú pomstiť notárovi, ktorý sa chce ukryť, rozbesnený dav ho ponorí do potoka. Neskôr ho však nájdu utopeného na tom mieste ako sa utopila Eva.
Kapitoly tvoria väčšinou samostatné rozprávanie so svojou pointou. O niektorých udalostiach sa dozvedáme aj pomocou rektrospektívy. Dej je často prerušovaný lyrickými opismi prírody.
Pavol Országh Hviezdoslav
Krvavé sonety – lyrická skladba
Hlavná myšlienka: autor vyjadruje ostrý protest proti vojne. V závere vyjadruje túžbu a nádej.
Estetický rozbor básne: sú tu použité jazykové prostriedky:
zvukomaľba – výberom spoluhlások autor vytvára predstavu streľby, vytekania krvi, cvengotu kovu...
prirovnanie: k steblám koseného obilia prirovnáva padanie mŕtvych tiel vojakov na bojiskách
genitívna metafora: víchrica ukrutenstva – autor nám dvomi slovami vyjadruje všetko zlé, čo vojna prináša
V básni sa využívajú zvláštne rýmy a verše, ktoré sa striedajú 10 a 11 slabičný verš, zastarané slová (archaizmy).
Hrdinovia – v diele si všíma ako sa k vojne stavia slovenský ľud. Dej románu sa začína vyhlásením mobilizácie. Ľud to prijíma s odporom. Notár Balán – predstaviteľ buržoázie, nepáči sa mu, že sedliaci nechápu, aký svätý cieľ ich volá. Vlastenectvo týchto bohatých pánov sa prejavovalo tým, že každého kto bol proti vojne vyhlasovali za vlastizradcu. Pravý opak je notár Širický, ktorý drží s ľudom. Musí odísť na vojnu, kde zomiera. Buržoázia, ktorá sa vystavovala svojim hrdinstvom sa vyhovorila a nedostala sa na vojnu. Román patrí k najlepším dielam kritického realizmu. Kontrast vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u pánov a medzi ľudom. Protest Širického sa prejavuje vo vojne záchranou raneného ruského vojaka, pri ktorom sám zomiera.
Milo Urban
Živý bič – kolektívny hrdina, prostý dedinský ľud. Zobrazuje osud slovenskej dediny Rázstoky počas l. svetovej vojny. Protest ľudí proti sociálnemu útlaku i proti vojne, ktorá zasahovala do ich života ako údery bičom. Autor však všetko podáva jednotne a nepriamo.
- psychologicko-spoločenský, ktorým autor reagoval na osudy a pocity celého dedinského kolektívu.
- humanistický román, kde sa celá dedina búri ako jedna duša proti útlaku
Kompozične je rozdelený na dve časti:
l. časť má názov Stratené ruky – autor nás oboznamuje s dobou a prostredím, postavami, rozvíja prvé konflikty. Na začiatku ľudia spoznávajú pojem vojna, ale ešte nechápu jej zmysel a dosah. Krutú realitu im ukázala vojna až vtedy, keď všetci muži museli odísť bojovať a opäť im ju pripomenula návratom Ondreja Koreňa po príchode z frontu ako nemého a bezrukého mrzáka. Príbeh l. časti sa odohráva okolo Evy Hlavajovej, ktorá si žiada od notára Okolického, aby sa jej vrátil muž naspäť z frontu, notár však pristúpi až pod podmienkou, že sa mu oddá. Eva zostala v druhom stave, dedina ju odsúdila a nemal jej kto pomôcť. Kňaz odmietol pokrstiť jej nemanželské dieťa. V dome vládol hlad a Adam sa z frontu nevracal. Svoje duševné položenie nezvládne a utopí sa. Na tomto diele autor poukazuje ako vojna zasahuje aj do duše človeka.
2. časť má názov Adam Hlavaj – Adam zbehne z frontu a notár po ňom vyhlási pátranie. Adam sa dozvedá o smrti svojej ženy i o notárovi, ktorý ju zviedol a jeho nenávisť ho ešte viac utvrdzuje v nevyhnutnosti vzbury. Adam sa postaví na čelo aj s Ilčíčkou, ktorá sa nevedela zmieriť so smrťou svojho syna, ktorý umrel na fronte. Dedinčania sa chcú pomstiť notárovi, ktorý sa chce ukryť, rozbesnený dav ho ponorí do potoka. Neskôr ho však nájdu utopeného na tom mieste ako sa utopila Eva.
Kapitoly tvoria väčšinou samostatné rozprávanie so svojou pointou. O niektorých udalostiach sa dozvedáme aj pomocou rektrospektívy. Dej je často prerušovaný lyrickými opismi prírody.
Pavol Országh Hviezdoslav
Krvavé sonety – lyrická skladba
Hlavná myšlienka: autor vyjadruje ostrý protest proti vojne. V závere vyjadruje túžbu a nádej.
Estetický rozbor básne: sú tu použité jazykové prostriedky:
zvukomaľba – výberom spoluhlások autor vytvára predstavu streľby, vytekania krvi, cvengotu kovu...
prirovnanie: k steblám koseného obilia prirovnáva padanie mŕtvych tiel vojakov na bojiskách
genitívna metafora: víchrica ukrutenstva – autor nám dvomi slovami vyjadruje všetko zlé, čo vojna prináša
V básni sa využívajú zvláštne rýmy a verše, ktoré sa striedajú 10 a 11 slabičný verš, zastarané slová (archaizmy).
Zdroj: alli
Kľúčové slová
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#umelecke prostriedky v basni Krvave sonety #krvave sonety rozbor diela #ideovo-estetický rozbor básne #krvavé sonety rým #krvave sonety rozbor #pavol orszagh hviezdoslav krvave sonety téma idea forma #krvave sonety p. o. hviezdoslav #1.svetová vojna v básňach #umelecka basen #P.O.H. kravavé sonety #pavol országh hviezdoslav krvavé sonety #prostriedky- krvave sonety #Hrdinovia Timrava #krvavé sonety pavol országh-hviezdoslav #umelecky obraz 1 svetovej vojne #timrava urban #krvavé sonety hviezdoslav #1.svetová vojna v slovenskej literatúre #krvavé sonety #obraz vojny v diele krvave sonetyDiskusia: Umelecký obraz 1. svetovej vojny v dielach B. S. Timravy, M. Urbana, P. O. Hviezdoslava
Pridať nový komentárVygenerované za 0.019 s.