Staršia slovenská literatúra - epos, hlaholika, cyrilika

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča LucinnkA
Typ práce: Maturita
Dátum: 29.03.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 968 slov
Počet zobrazení: 8 733
Tlačení: 509
Uložení: 489
Staršia slovenská literatúra (800 – 1780):
1.Stredoveká literatúra (800 – 1500):
Špecifické znaky stredovekej literatúry:
Európske stredoveké literatúry: (5. - 15. stor.)

Stredoveká literatúra odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor, čo vyplývalo z vlády cirkvi a šľachty. Literárnou autoritou sa stala Biblia. Panovalo latinské:
ora et labora – modli sa a pracuj.

Literatúra zobrazovala pozemský svet ako pominuteľný, ktorý je len odrazom nadpozemsk- ého, večného života, viera v posmrtný život.
V lit. Kládol dôraz na poznávaciu a náučnú funkciu. Vládol synkretizmus (splývanie umeleckej a vecnej lit.). Obsah bol menej dôležitý ako forma. Rozšírenou metódou bola imitácia (napodobňovanie).
Literárny štýl bol rétorický (kvetnatý, ozdobný). Využívali sa amplifikačné (rozširovacie) a komulačné (hromadiace) štylistické prostriedky (synonymá, personifikácie, hyperboly).

Stredoveká lit. sa delí na feudálnu náboženskú lit., feudálnu svetskú a mestskú svetskú lit.

Náboženská literatúra mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah. Zdôrazňovala kresťanské cnosti, ktorými bol obdarený svätec, ústredná postava legiend. Hrdinom stredovekej lit. je svätec, ktorý žije asketickým životom (pôst, ťažká práca,motlidba, sebatrýzeň). Najrozšírenejšími žánrami boli piesne (František z Assisi; básnik, potulný kazateľ, hlásateľ chudoby a zakladateľ rehole františkánov), kázne, legendy, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (krátke rozprávanie o kladných alebo záporných vlastnostiach človeka) a náboženské drámy(mystériá).

Vo feudálnej svetskej lit. bol hlavným hrdinom zidealizovaný rytier, šľachtic, bojovník. Hlavným lit. druhom bola hrdinská veršovaná epika, ktorá sa pestovala vo Francúzsku a v Nemecku. Do francúzskej lit. patrili piesne o hrdinských činoch – chansons de geste. Najpopulárnejšia bola Pieseň o Rolandovi. Dej sa odohráva v 8. stor. za vlády Karola Veľkého, ktorý viedol križiacke výpravy proti pohanským Saracénom v Španielsku. Jeho verný rytier Roland sa zdráhal zatrúbiť na roh, aby privolal pomoc. Cisár pobije nepriateľov – kresťanstvo zvíťazí, ale domov si odnáša len mŕtve telá najudatnejších rytierov, medzi nimi i Rolanda.

Nemecký hrdinský veršovaný epos predstavuje Pieseň o Nibelungoch, v ktorom sa bájny kráľovič Siegfried ožení s Kriemhildou a získa obrovský poklad Nibelungov. Neskôr ho pomocu intríg a zrady zabijú. Zo slovanských literatúr pestovala hrdinskú epiku najmä ruská lit. Vznikali byliny o bohatieroch, napr. O Iľjovi Muromcovi. Najznámejší je hrdinský epos Slovo o pluku Igorovom, v ktorom neznámy autor opisuje boj ruského kniežaťa Igora s kočovnými poloveckými kmeňmi.

Rytiersky epos: Od 12. stor. vznikala dvorná lyrika a rytierske eposy. Vo francúzskej lit. je známa povesť o Tristanovi a Izolde. V Španielsku vznikali rytierske romance, napr. Pieseň o Cídovi. Svetskú dvornú lyriku pestovali vo Francúzsku básnici trubadúri a v Nemecku minnesängri.

Mestská svetská literatúra:
Lit. v Čechách: V Čechách (Sázavský kláštor) sa udržiavala staroslovienčina aj po páde Veľkomoravskej ríše. V tomto jazyku vznikali legendy a náboženské piesne (Hospodine, pomiluj ny- Hospodine, zmiluj sa nad nami). Starosloviensku lit. postupne nahradila po latinsky písaná lit. Najvýzn. dielom je Chronica Boemorun (Kronika česká). Autorom bol pražský cirkevný hodnostár KOSMAS, a preto ju nazývame Kronika kosmas.

Na zač. 15. stor. vzniklo z kritiky feudálnej spoločnosti a cirkvi husitské revolučné hnutie, ktoré vychádzalo z učenia JÁNA HUSA, majstra pražskej univerzity, kazateľa Betlehemskej kaplnky v Prahe. Písal po latinsky i po česky a kritizoval predávanie odpustkov (Knižky o svatokupectví). Po Husovej smrti sa začína šíriť husitské hnutie. Symbolom husitského hnutia sa stala pieseň Ktož jsú boží bojovníci (15. stor.).

Slovenská stredoveká literatúra:

Mala náboženský charakter, písali sa legendy, kázne, piesne, hagiografie (životopisy svätých), exemplá (príklady zo života svätých). Jej počiatky siahajú do obdobia Veľkomoravskej ríše. Veľkomoravské kniežatá (Mojmír, Rastislav) museli bojovať proti politickému a kultúrnemu vplyvu Východofranskej ríše, ktorý upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou, nezrozumteľnou nášmu ľudu. Preto Rastislav vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestov. Michal III. mu roku 863 poslal bratov Konštantína (asi 827-869) a Metoda (asi 827-885). Obaja poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska Solúna.

Pred príchodom na naše územie zostavili Konštantín a Metod:
1.Prvé slovanské písmo – hlaholiku (na základe malých písmen gréckej abecedy)
2.Prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu
3.Preložili bohoslužobné knihy do staroslovienčiny

Misijná činnosť Konštantína a Metoda marila úsilie franských feudálov o nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Franskí kňazi oboch bratov obvinili pred pápežom z bohorúhačstva, a preto sa obaja vypravili do Ríma (867) obhajovať slovanskú bohoslužbu.

Obhajoba staroslovienčiny:
Konštantín pred pápežským dvorom obhajoval staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno-kresťanský proti názoru, že “sú len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: hebrejský, grécky a latinský“.
Pápež Hadrián II. potvrdil slovanskú bohoslužbu, schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh a vymenoval Metoda za arcibiskupa. Chorľavý Konštantín vstúpil v Ríme do gréckeho kláštora a prijal meno Cyril a onedlho zomrel.

Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde sa medzitým stal vládcom knieža Svätopluk, ktorý podporoval franských kňazov. Na ich podnet Metoda uväznili a dali odvliecť do Bavorska. Na zákrok pápeža Jána VIII. ho po vyše dvoch rokoch prepustili. Metod musel znovu v Ríme obhajovať slovenskú bohoslužbu i svoje učenie. Ján VIII. potvrdil sloviensky liturgický jazyk.

Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu. Väčšina slovienskych kňazov museli odísť pred prenasledovaním, pretože Svätopluk sa priklonil k latinskej liturgii. Uchýlili sa najmä do Bulharska, kde na začiatku 10. stor. zostavili nové písmo – cyriliku (na základe veľkých písmen gréckej abecedy). Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál (omšovú knihu), evanjeliá (Nový zákon), breviár (modlitebnú knihu pre kňazov).
KONŠTANTÍN napísal veršovaný Proglas (Predslov k svätému Evanjeliu, 9. stor.). Oslavuje v ňom slovanský preklad Písma. K najvýzn. veľkomoravským pamiatkam patria Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, Život Konštantínov. Tieto diela napísal pravdepodobne Konštantínov a Metodov žiak KLIMENT. Ďalšou významnou veľkomoravskou pamiatkou sú Moravsko – panónske legendy. Tvoria ich Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor pravdepodobne GORAZD). Moravsko-panónske legendy predstavujú umeleckú prózu a zároveň historický dokument.

Život sv. Konštantína
opisuje jeho detstvo, štúdium,nadanie, múdrosť,súcit s trpiacimi. Život sv. Metoda je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový. Metodovej mladosti sa venuje len veľmi stručne, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.039