Ján Kollár – život, tvorba a Slávy dcéra (klasicizmus)

Ján Kollár – život, tvorba a Slávy dcéra (klasicizmus)

Život Jána Kollára (1793 – 1852)

Ján Kollár sa narodil v Mošovciach pri Martine v rodine roľníka, ktorý nemal pochopenie pre jeho túžbu po vzdelaní. Študoval v Kremnici, Banskej Bystrici a v nemeckej Jene.

Ako evanjelický kňaz pôsobil v Budapešti. Na sklonku života ho menovali za univerzitného profesora slovanskej archeológie na viedenskej univerzite. Zomrel vo Viedni.

Skutočnosti, ktoré ovplyvnili jeho život a tvorbu

1. V Nemecku bol svedkom osláv výročia Lutherovej reformácie, kde mládež demonštrovala za zjednotenie Nemecka a kde sa prejavili prvky nemeckého šovinizmu.
2. Navštevoval prednášky z dejín Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov, ktoré uňho vyvolali negatívny postoj k Nemcom, kladný postoj k Slovanom a obavy o ich budúcnosť. Pozoroval aj tienisté stránky nemeckého nacionalizmu:
   • rozpínavosť,
   • povýšenectvo,
   • podceňovanie iných národov.
3. Zoznámil sa s filozofiou Herdera a myšlienkou slovanskej vzájomnosti.
4. Počas štúdií sa dostal na miesta niekdajšieho slovanského osídlenia, ktoré pripomínali už len názvy riek, vrchov a nápisy na hroboch, pretože územie už bolo ponemčené.
5. V Jene sa zaľúbil do Frideriky Wilhelminy Schmidtovej, dcéry evanjelického pastora. Matka jej bránila vo vydaji, pretože Uhorsko považovala za barbarské. Až po smrti rodičov, po 16 rokoch, mohla za ním odísť do Pešti.

Literárna tvorba Jána Kollára

Jeho diela delíme na dve základné skupiny:

1. Teoretické diela
2. Umelecké diela

Teoretické diela

• O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slávskymi – praktický návod na uskutočnenie myšlienky slovanskej vzájomnosti.
• O hlasové potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky – ostro tu vystúpil proti uzákoneniu spisovnej slovenčiny Ľudovítom Štúrom.
• Národné spievanky – zozbieral vyše 2 500 ľudových a umeleckých piesní zo Slovenska, Čiech a Moravy. Stali sa východiskom pre prácu štúrovcov.

Ján Kollár a myšlienka slovanskej vzájomnosti

Ján Kollár vypracoval teoretickú koncepciu slovanskej vzájomnosti, v ktorej propagoval prostredníctvom jednotného jazyka československú vzájomnosť.

Štyri kmene slovanského celku

Podľa Kollára existovali štyri kmene slovanského celku:

1. Severný – poľský.
2. Južný – ilýrsky (srbochorvátsky).
3. Východný – ruský.
4. Československý celok.

Jazykové a politické názory

Písal po nemecky a po česky, odmietal bernolákovčinu a Štúrovu slovenčinu.

Neskôr sa Kollár stal stúpencom austroslavizmu – politického smeru slovanských politikov, ktorí sa usilovali o zblíženie Slovanov v rámci habsburskej monarchie. Mali predstavu, že svojbytný rozvoj národa môže zabezpečiť transformovaná rakúska monarchia.

Žiadal, aby sa zvyšovala vzdelanosť slovanských národov, hlavne výmenou literatúry písanej len v štyroch slovanských nárečiach.

Jedným z jeho omylov bol názor, že Slováci majú používať češtinu obohatenú o prvky slovenských nárečí. Táto teória bola neprijateľná pre Čechov i Slovákov.

Kollár napísal celé dielo po česky. Používal časomerný aj sylabotonický veršový systém.

Slávy dcéra – rozbor básnickej skladby

Slávy dcéra je básnická skladba Jána Kollára, ktorá v konečnej podobe vyšla v roku 1832. Obsahovala Predspev a päť spevov.

Kompozícia diela Slávy dcéra

• Predspev
• I. spev – Sála
• II. spev – Labe, Rén, Vltava
• III. spev – Dunaj
• IV. spev – Léthé
• V. spev – Acheron

Predspev

Najpôsobivejšou časťou básnickej skladby je Predspev, ktorý je napísaný časomerným veršovým systémom – elegickým distichom.

Elegické distichon predstavuje striedanie hexametra s pentametrom. Predspev je jedinou časťou skladby napísanou v časomiere.

Ukážka z Predspevu

Aj zde leží zem tá, pred okem mým slzy ronícím,
nékdy kolébka, nyni národu mého rakev. Stúj noho!

Posvätná místa jsou, kamkoli kráčíš,

K olozem, Tatry synú, vezneš se vyvýše pohled,
neb radéji k velikému

pŕichyl tomu tam se k dubisku,

jenž vzdoruje zhoubným až dostávate časúm.
Však času ten horší je človek, jenž berlu železnou
v téchto krajich na tvou, Slávte, šijí chopil.

Hlavné myšlienky Predspevu

1. Básnik žiali nad zašlou slávou Slovanov v Nemecku.
2. Vyzýva ľudí, aby sa nevzdali a spojili sa na čele s Ruskom.
3. Obviňuje Nemcov, že si podrobujú okolité národy.

Ostatné časti skladby sú napísané vo forme sonetov.

Obsah a dej básnickej skladby

Básnická skladba má slabú dejovú líniu. Básnik putuje po krajoch označených riekami – Nemeckom, Čechami a Slovenskom. V druhej časti putuje aj do neba a pekla.

Najmä I. spev – Sála obsahuje najviac ľúbostných sonetov.

Ľúbostná a vlastenecká tematika

„Ľúbostný cit nie je prekážkou vlasteneckého cítenia.“

„Láska je všech velkých skutku zárod, a kto nemiloval, nemúže ani znátí, co jest vlasí i národ.“

Kollár svoje srdce delí medzi vlasť a Mínu.

Na konci prvého spevu sa musí básnik s Mínou rozlúčiť. V nasledujúcich spevoch vystupuje Mína ako mytologická bytosť – slovanská bohyňa.