Epická báseň
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 7 644
Uložení: 298
Epická báseň – Ján Botto, Samo Chalupka, Smrť Jánošíkova a Mor ho!
Epická báseň je báseň, ktorej základom je príbeh podávaný rozprávačom. Rozprávač rozpráva aj namiesto postáv príbehu, teda v ich zastúpení.
Základné znaky epického rozprávania
Epická báseň má základné znaky epického rozprávania:
- dej,
- príbeh,
- hrdinu.
Dá sa prerozprávať jej obsah. Druhmi epickej básne sú napríklad epos a balada.
Vonkajšia kompozícia básnického textu
Kompozícia je usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jedného celku, teda do textu.
Vonkajšia kompozícia podľa literárneho druhu
- poézia – strofy, spevy,
- próza – kapitoly, diely,
- dráma – výstupy a dejstvá.
Ján Botto – štúrovec a predstaviteľ slovenského romantizmu
Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skálniku v roľníckej rodine. Študoval v Levoči v čase, keď tam prišli protestujúci študenti z Bratislavy.
Zapojil sa do činností Jednoty mládeže slovenskej, ktorú viedol Ján Francisci. Aktívne hrával divadlo, recitoval a tvoril vlastnú poéziu pod pseudonymom Janko Maginhradský.
Revolúciu zažil v Pešti, kde študoval zememeračstvo. Aktívne sa do nej nezapojil, ale reagoval na ňu ako básnik.
Pracoval ako zememerač v Turci, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Nikdy sa neoženil, žil tichým životom básnika. V jeho byte v Banskej Bystrici sa stretávala študujúca mládež a on v nej oživoval záujem o slovenskú literatúru. Skonal náhle na porážku srdca.
Znaky Bottovej tvorby
- vychádzal z ľudovej slovesnosti, čo sa najviac odrazilo v uprednostňovaní básnickej formy,
- písal balady ako reakciu na vlastné životné pocity rozčarovania po revolúcii,
- dominovala baladickosť, alegorizmus, elegickosť a odraz zakliatia a odkliatia pochádzajúci z ľudových rozprávok,
- vyjadroval vieru vo víťazstvo spravodlivosti.
Najznámejšie Bottove diela
Najznámejšie Bottove knihy a diela sú K mladosti, Báj na Dunaji, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná a Smrť Jánošíkova.
Smrť Jánošíkova
Smrť Jánošíkova je lyricko-epická básnická skladba. Ján Botto v nej použil prvky elégie a hrdinského spevu.
V diele zazneli pocity sklamania a rezignácie štúrovcov po revolúcii. Preto sa Botto nesústredil na Jánošíkov život a boj, teda revolúciu, ale na jeho zlapanie, väznenie, popravu a obraz Slovenska po jeho smrti, čiže na situáciu po porážke revolúcie.
V diele je prítomný mesianizmus – Jánošíkov odkaz sa v budúcnosti splní a nadíde čas odplaty, spravodlivosti a lepších pomerov.
Kompozícia diela Smrť Jánošíkova
Kompozične je dielo rozdelené na predspev a 9 spevov, ktoré nie sú pomenované.
- predspev a 9 spevov,
- epická niť je veľmi slabá, dej je prerušovaný úvahami, prírodnými obrazmi a spevmi,
- celá skladba je založená na kontrastoch a protikladoch, napríklad vatra horiaca – vatra zhasnutá, sloboda v prírode – pobyt vo väzení, noc – deň, skutočnosť – alegória.
Úvodný obraz prvého spevu
Prvý spev sa začína opisom 12 zbojníkov, ktorí sedia okolo vatry na Kráľovej holi:
Horí ohník, horí na Kráľovej holi.
Ktože ho nakládol? – dvanásti sokolí,
dvanásti sokolí, sokolovia bielí,
akých ľudské oči viacej nevideli!Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,
akoby ich bola mala jedna mater;
jedna mater mala, v mlieku kúpavala,
zlatým povojníčkom boky povijala.To sa chlapci, to sa jak oltárne sviece,
keď idú po háji, celý sa trbliece.
Jánošík ako romantický hrdina
- v prvých dvoch spevoch je Jánošík predstaviteľom protifeudálneho odboja,
- vo štvrtom speve sa mení na romantického hrdinu,
- v piatom speve vystupuje ako bojovník za práva slovenského národa,
- v deviatom speve sa stáva alegorickou bytosťou.
Obsah jednotlivých spevov
Predspev
- ochrana hôrnych chlapcov a boj za národnú slobodu.
1. spev
- oslavuje Jánošíka, jeho družinu a odboj proti poddanstvu,
- charakterizuje Jánošíka slovami: „Červený dolomán, zelená košieľka“, „prísny k bohatým, láskavý k poddaným“,
- v závere sa dozvedáme o lapení Jánošíka.
2. spev
- zobrazuje lapenie Jánošíka, ktorého nepremôže presila, ale zrada,
- Jánošík zostáva nezlomný a pýta sa: „Zbíjal som ja zbíjal, sedem rôčkov v lete, a vy že odkedy ten biedny ľud drete?“
3. spev
- začína opisom Čierneho mesta, v ktorom je Jánošík uväznený,
- do väzenia za ním prichádza v podobe dievčiny duša slovenského ľudu, ktorá sa s ním lúči krásnou baladou.
4. spev
- je najpochmúrnejší,
- ukazuje Jánošíka v noci vo väzení, ako sníva svoj sen o mladosti a slobode,
- diabol mu pripomenie blížiacu sa smrť slovami: „Zhotuj dušu k obchodu, bije tvá posledná hodina.“
5. spev
- patrí k najkrajším básňam o slobode,
- Jánošík hovorí ústami štúrovcov: „No príde a prísť musí ten veľký deň súdu a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu.“,
- vyjadruje sa tu, že národu môže pomôcť len silný jednotlivec, teda „bohatier boží“ – prvok mesianizmu.
6. spev
- Jánošík sa cíti zodpovedný za osud ľudu,
- dej vrcholí vtedy, keď kňaz káže Jánošíkovi modliť sa pred popravou,
- Jánošík sa odmieta modliť za seba, modlí sa za ľud, ktorý je ukázaný v pasivite.
7. spev
- zobrazuje Jánošíkovu popravu,
- Jánošík sa lúči so Slovenskom.
8. spev
- zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej ľud rozpráva o Jánošíkovi povesti,
- Jánošík sa stáva symbolom slobody a boja proti krivde.
9. spev
- je alegorický spev,
- Jánošík sa žení s kráľovnou víl,
- kráľovná víl predstavuje slobodu a Jánošík sa stáva nesmrteľným.
Forma básnickej skladby
- Botto využil 12-slabičný verš s prestávkou po šiestej slabike,
- využil ľudové slová, zdrobneniny, metafory a ďalšie básnické prostriedky.
Stručný obsah diela
Družina sa dozvedá o lapení kapitána. Jánošík je vo väzení, kde ho páni mučia a obviňujú zo zbojníctva, ale on nemá pocit viny. Vie, že všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody.
Jánošík spí zbičovaný, v okovách, ale sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti. Autor opisuje Jánošíkovu popravu. Botto zobrazil Slovensko ako zakliatu krajinu, kde všetko smúti za Jánošíkom. Ľudia veria, že neumrel, že ho víly dokázali oživiť.
Záver je alegorický: Jánošík sa žení s Kráľkou, kráľovnou víl, ktorá predstavuje symbol slobody, a spev družičiek je spevom o víťazstve.
Samo Chalupka – štúrovec a predstaviteľ slovenského romantizmu
Samo Chalupka sa narodil v Hornej Lehote. Jeho starší brat Ján bol známym dramatikom. Študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu.
Keď v roku 1830 vypuklo v Poľsku povstanie proti cárskemu Rusku, odišiel ako dobrovoľník bojovať za slobodu Poliakov. V bojoch bol ranený. Po dokončení štúdií sa stal farárom v rodnej Hornej Lehote. V roku 1861 sa zúčastnil memorandového stretnutia v Martine.
Charakteristika Chalupkovej tvorby
Chalupkovo dielo nie je síce rozsiahle, ale je dôkladne prepracované a obsahuje spoločnú tému: boj za slobodu proti presile a vieru v lepšiu budúcnosť.
Jeho tvorba je vzácne vyrovnaná a necítiť z nej porevolučnú depresiu. Prýšti z nej viera vo vlastné sily a odhodlanosť položiť život za víťazstvo.
Hrdinovia jeho básní sú junáci, ktorí sa bijú za slobodu. Ak ide o národnú vec a odvahu postaviť sa presile, básnik pozná len smrť alebo víťazstvo. Všetky svoje básne vedel naspamäť.
Monumentalizmus v Chalupkovej tvorbe
V jeho dielach nachádzame preňho typický monumentalizmus. Udalosti lokalizoval do vzťahu s nejakým statickým úkazom, napríklad s hradom, riekou alebo bralom, okolo ktorého rozvíjal osud postavy.
Využíval aj motív vatry, ktorá predstavuje symbol slobody.
Obdobia tvorby Sama Chalupku
- Do roku 1848 – dominuje zbojnícka tematika: Kozák, Likavský väzeň, Kráľohoľská.
- Po roku 1848 – básne s protitureckou tematikou: Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko, a básne zdôrazňujúce boj za slobodu, napríklad Mor ho!
Mor ho!
Mor ho! je najvýznamnejšie dielo Sama Chalupku. Ide o lyricko-epickú skladbu.
Historický námet Chalupka využil na to, aby vyburcoval svojich rovesníkov k aktívnemu boju za práva národa. Malá skupinka Slovákov reprezentuje slovenský národ, rímsky cár predstavuje Maďarov.
Chalupka nedodržiava epický odstup medzi rozprávačom a rozprávaným dejom, ako to vyžaduje poetika klasického eposu. Svojich hrdinov povzbudzuje do boja a varuje ich pred nebezpečenstvom.
Príbeh podáva tak, akoby sa udalosti odohrávali pred jeho očami, akoby on sám bol ich účastníkom. Kompozičným postupom je kontrast, čo je typická romantická črta.
Hlavný kontrast v diele
- Slováci – reprezentujú túžbu po mieri, slobode a rovnoprávnosti,
- rímske vojsko – reprezentuje utláčanie a výbojnosť.
Ideou skladby je právo každého na slobodu a odhodlanie postaviť sa presile aj za cenu vlastného života. Hrdina je kolektívny – slovenskí junáci.
Historický námet diela Mor ho!
Chalupka použil historický námet, o ktorom sa dočítal v Šafárikovom diele Dejiny slovenskej reči a literatúry. Cisár Constantius v roku 358 vtrhol na územie dnešného Slovenska a bojoval tu proti panónskemu kmeňu.
V staroslovienčine bojový výkrik znel: Mar ha!
Sarmatský kmeň Limigantov roku 358 napadol rímskeho cisára Konštantína a Samo Chalupka tento kmeň považoval za Slovákov. Nešlo mu však o zachytenie historickej skutočnosti. Cieľom bolo vyjadriť demokratické zmýšľanie, vlastenecké cítenie, národnú hrdosť, boj za národnú slobodu a lásku k vlasti.
Umelecké prostriedky v diele Mor ho!
Chalupka preniesol na junákov všetky ideálne vlastnosti. Hrdinskému opisu boja podriadil aj umelecké prostriedky. Miesto zdĺhavého opisu mobilizácie vojska použil jediný verš: „Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia.“
Využíval hyperboly, zvukomaľbu, prirovnania, metafory a epitetá.
Na zvýšenie monumentálneho účinku autor využíval priestor. Pohyb v básni ide zhora nadol alebo opačne. Hrdinov umiestňuje na vyvýšené miesto, napríklad na bralo alebo skalu, a používa slová vyvolávajúce neochvejnosť, napríklad týčiť sa.
Jednoduchá dejová línia
- príchod slovenskej družiny k Dunaju,
- vyjednávanie s cisárom,
- boj a smrť mladých bojovníkov.
Dejovú líniu prerušuje opis družiny, lyrický opis slovenskej krajiny a charakteristika Slovákov. Zvláštnosťou je poňatie družiny, pretože družina tu vystupuje ako jeden celok. Všetci členovia tejto družiny oslovujú cára.
Obsah diela Mor ho!
Rímsky cár prišiel na územie Slovanov s výbojnými úmyslami, teda chcel si Slovanov podrobiť. Slovanský snem poslal za rímskym cárom svojich poslov. Slovanskí poslovia prinášajú cárovi božie dary – chlieb a soľ.
Cár tieto dary odmieta so slovami: „Ja som pán Rímu a Rím je pán svetu.“
V týchto slovách cár naznačil rozpínavosť Ríma a jeho úmysel podrobiť Slovanov. Hoci je slovanská družina v menšine, postaví sa proti prevahe rímskych vojsk. Hoci v boji zvíťazia rímske vojská, cár sa neteší z víťazstva, lebo vie, že Slovanov, teda Slovákov, si nikdy nepodrobí.
Kompozícia básne Mor ho!
Báseň sa skladá z úvodu, jadra a záveru.
Úvod
- je opisný a statický,
- autor využíva protiklady,
- opisuje územie Slovenska,
- opisuje rímske vojsko,
- opisuje slovanských poslov,
- vyjadruje slovenskú hrdosť.
„Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú,
taká otroč neznáma slovenskému kraju.“
Jadro
- je rušnou epickou časťou,
- dozvedáme sa tu o postavení rímskeho cára.
„Vedzte, že som pán Rímu a Rím je pán svetu.“
Nasleduje reakcia slovenskej družiny:
„A ty, mor ho! – hoj Mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Záver
- rímsky cár sa hanbí a neteší sa z víťazstva,
- morálnymi víťazmi sa stali Slovania.
„Lež večné meno toho nech večná sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.“
Umelecké a jazykové prostriedky
- 12-slabičný verš s prestávkou po šiestej slabike,
- epitetá,
- personifikácia,
- metafory,
- prirovnania.
Učenie sa ako cieľavedomý proces
Zásady efektívneho učenia sa
Učenie je cieľavedomý proces, ktorý spočíva v aktívnom a samostatnom osvojení si spoločenskej skúsenosti.
V užšom slova zmysle je to taká činnosť človeka, ktorá je usmernená na aktívne osvojenie si vedomostí, zručností a návykov.
Efektívne učenie
Efektívne učenie je v súčasnosti v informačnej dobe veľmi dôležité, pretože sa potrebujeme zorientovať v množstve informácií.
V školskej praxi to predstavuje osvojiť si schopnosť učiť sa s rozumom, učiť sa cieľavedome a učiť sa efektívne.
Ak chceme, aby získané vedomosti boli trvalé, mali by sme dodržiavať isté zásady.
Rýchle čítanie
- očami prebiehať zhora nadol a zľava doprava,
- čítať začiatky a konce viet a odsekov,
- obsiahnuť pohľadom skupiny slov,
- nevracať sa k prečítanému,
- čítať pozorne.
Študijné čítanie
Na osvojenie textu nestačí informatívne čítanie. Musíme využiť analytické čítanie.
Každý človek môže mať pri osvojovaní javov problémy. Mal by poznať, aký typ pamäti je preňho najlepší:
- zrakový typ pamäti,
- sluchový typ pamäti,
- pohybový typ pamäti,
- zmiešaný typ pamäti.
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Súčasná slovenská epická próza | Referát | 1 568 slov |
|
|
Veľká epická próza (reťazový kompozičný postup) | Referát | 1 306 slov |
|
|
Epická poézia v období romantizmu | Referát | 1 663 slov |
|
|
Epická poézia – veršový systém | Ostatné | 1 801 slov |
|
|
Veľká epická próza – román | Ostatné | 3 048 slov |
|
|
Lyrickoepická báseň | Ostatné | 979 slov |
|
|
Čo je Príležitostná báseň? | Ostatné | 53 slov |
|
|
Čo je Lyrickoepická báseň? | Ostatné | 51 slov |
|
|
Čo je Cyklická báseň? | Ostatné | 30 slov |