Ivan Krasko

Ivan Krasko

Ivan Krasko, vlastným menom Ján Botto, sa narodil 12. júla 1876 v Lukovištiach a zomrel 3. marca 1958 v Bratislave. Bol významným slovenským básnikom, prozaikom a prekladateľom, považovaným za zakladateľa modernej slovenskej lyriky a vedúceho predstaviteľa Slovenskej moderny a symbolizmu.

– vlastným menom Ján Botto (neskôr aj Janko Cigáň)

– už ako študent na rumunskom gymnáziu začal písať básne, v ktorých sa vyznáva zo svojej túžby nasledovať tvorbu Hviezdoslava a Vajanského

– keď na začiatku tohot storočia skupina pokrokovej inteligencie začala tvoriť novú poéziu.

– stal sa vedúcou osobnosťou lit. moderny, i keď prvenstvo v zavádzaní moderny netradičných prvkov patrí k Jankovi Jesenskému

BASNÍCKE ZAČIATKY

– Janko Cigáň (pod týmto pseudomymom)

– jeho prvotiny

– sú odrazom básnikových osobných zážitkov a silného pocitu národného a socilálneho útlaku na Slovensku.

– už v prvotinách osobné motívy znejú smútkom a bôlom, kt. sa ztotožňuje so smútkom nad biedou ľudu.

– napr: Nepýtajte sa ma
Za búrnej čiernej noci (obe sú to básne)

– názov 1. zbierky: Nox et solitudo

– pre básne tejto zbierky sú charakteristické najmä pocity smútku, samoty, opustenosti a beznádeje.

– Kraskov smútok nie je nič umelé pestovaného, jeho smútok je vyjadrením pocitov človeka modernej kultúry, človeka, kt. hlboko cití a zložito myslí.

– v jeho symolicky ladených básňach sa stretávame s takými obrazmi prírody, kt. vyjadrujú stav jeho duše.

– napr: Čierna noc, Šedá hmla, Havran, Topoľe

– k najčastejším tématam patrí ľubostný cit
napr. básne: Plachý akord, Aminke, Už je pozde

– ďaľším okruhom jeho tvorby sú spomienky na matku, na domov

– napr: Vesper domicea (nedeľný večer- spomína v básni, čo asi tak robí jeho matka v nedeľu večer)

– svoju druhú básnickú zbierku (zároveň i poslednú) vydal pod názvom Verše

– venoval ju svojej snúbenici

– v básňach je menej smútku
básnik sa vyrovnal s dávnymi sklamaniami

– básne: Askéti, Eremita

– uvedomuje si, že nemožno byť náladový a prepadať pocitu opustenosti a je potrebné bojovať a najmä žiť

– toto spomína v básni Život

– do tejto zbierky zaradil pár básní so sociálnym motívom

– básne Otrok, Otcova roľa a Baníci

– básne sú symbolicky ladené

– Otrok – symbolizuje utrpenie národa a básnik sa predstavuje ako jeden z trpiacich

– „Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára.“

– Otcova roľa – symbol domoviny a básnik vystupuje ako sebavedomý obranca sociálne a národne zotročeného ľudu

– autor sa štylizuje dfo podoby tuláka, ktorý sa vracia z cudziny a pritom cíti výčitky za to, že opustil starootcovskú roľu – svoju domovinu

– Baníci – symbol slovenského národa, spojil sociálny motív s národným

– utlačovateľ vystupuje v podobe démona, ktorý sa chce ľstivým spôsobom každého zmocniť

– autor vystupuje kriticky voči utláčaniu a verí, že tento boj sa skončí

– básne Kraska sú starostlivo prepracované zo zvukovej i obsahovej stránky

– básne sú zvukovo farbisté

– hudobnosť dosahuje opakovaním rovnako znejúcich samohlások a spoluhlások

– okrem symbolov, metafor, rýmov a hudobnosti verša sú typické i zmyslové dojmy a vnemy

– „Kristus všehozahalený“

– „Tichom zapadná zeleň“