Ivan Krasko

Ivan Krasko

- vlastným menom Ján Botto (neskôr aj Janko Cigáň)
- už ako študent na rumunskom gymnáziu začal písať básne, v ktorých sa vyznáva zo svojej túžby nasledovať tvorbu Hviezdoslava a Vajanského
- keď na začiatku tohot storočia skupina pokrokovej inteligencie začala tvoriť novú poéziu.
- stal sa vedúcou osobnosťou lit. moderny, i keď prvenstvo v zavádzaní moderny netradičných prvkov patrí k Jankovi Jesenskému

BASNÍCKE ZAČIATKY

- Janko Cigáň (pod týmto pseudomymom)
- jeho prvotiny
- sú odrazom básnikových osobných zážitkov a silného pocitu národného a socilálneho útlaku na Slovensku.
- už v prvotinách osobné motívy znejú smútkom a bôlom, kt. sa ztotožňuje so smútkom nad biedou ľudu.
- napr: Nepýtajte sa ma
Za búrnej čiernej noci (obe sú to básne)
- názov 1. zbierky: Nox et solitudo

- pre básne tejto zbierky sú charakteristické najmä pocity smútku, samoty, opustenosti a beznádeje.
- Kraskov smútok nie je nič umelé pestovaného, jeho smútok je vyjadrením pocitov človeka modernej kultúry, človeka, kt. hlboko cití a zložito myslí.
- v jeho symolicky ladených básňach sa stretávame s takými obrazmi prírody, kt. vyjadrujú stav jeho duše.
- napr: Čierna noc, Šedá hmla, Havran, Topoľe
- k najčastejším tématam patrí ľubostný cit
napr. básne: Plachý akord, Aminke, Už je pozde

- ďaľším okruhom jeho tvorby sú spomienky na matku, na domov
- napr: Vesper domicea (nedeľný večer- spomína v básni, čo asi tak robí jeho matka v nedeľu večer)

- svoju druhú básnickú zbierku (zároveň i poslednú) vydal pod názvom Verše
- venoval ju svojej snúbenici
- v básňach je menej smútku
básnik sa vyrovnal s dávnymi sklamaniami
- básne: Askéti, Eremita
- uvedomuje si, že nemožno byť náladový a prepadať pocitu opustenosti a je potrebné bojovať a najmä žiť
- toto spomína v básni Život
- do tejto zbierky zaradil pár básní so sociálnym motívom
- básne Otrok, Otcova roľa a Baníci
- básne sú symbolicky ladené
- Otrok – symbolizuje utrpenie národa a básnik sa predstavuje ako jeden z trpiacich
- „Som ten, čo dozrieval pod bičom otrokára.“
- Otcova roľa – symbol domoviny a básnik vystupuje ako sebavedomý obranca sociálne a národne zotročeného ľudu

- autor sa štylizuje dfo podoby tuláka, ktorý sa vracia z cudziny a pritom cíti výčitky za to, že opustil starootcovskú roľu – svoju domovinu
- Baníci – symbol slovenského národa, spojil sociálny motív s národným
- utlačovateľ vystupuje v podobe démona, ktorý sa chce ľstivým spôsobom každého zmocniť

- autor vystupuje kriticky voči utláčaniu a verí, že tento boj sa skončí
- básne Kraska sú starostlivo prepracované zo zvukovej i obsahovej stránky
- básne sú zvukovo farbisté
- hudobnosť dosahuje opakovaním rovnako znejúcich samohlások a spoluhlások
- okrem symbolov, metafor, rýmov a hudobnosti verša sú typické i zmyslové dojmy a vnemy
- „Kristus všehozahalený“
- „Tichom zapadná zeleň“