Sociálny román, Sociálny a charakterový typ postavy, Analýza diel Dom v strání a Otec Gorlot

Sociálny román

Zobrazuje spoločnosť, myslenie a konanie postáv v závislosti od sociálnych skupín. Tvorbou sociálnych románov autori dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktorá sa označuje ako sociálny typ.

Sociálny typ - je to literárna postava, ktorá stelesňuje výrazné znaky niektorej časti národného spoločenstva, znaky sa stali jeho živím symbolom, (stelesňuje obyvateľstvo)

SOCIÁLNY A CHARAKTEROVÝ TYP POSTAVY

Postava sociálneho typuje nositeľom typických vlastností svojej sociálnej vrstvy (napr.

postavy z nižších vrstiev sú tvrdé, čestné, ale strpia aj poníženie od pánov, lebo vedia kam sociálne patria). Sociálne rozdiely medzi postavami sa zvýraznili v socialistickom realizme, kde každý robotník musel byť kladnou postavou a napríklad bohatší gazda či fabrikant bol záškodník a vykorisťovateľ.

MARTIN KUKUČÍN (1860-1928; vlastným menom Matej Bencúr) - slovenský realizmus

Narodil sa v rodine slobodných sedliakov v dedine Jaseňová na Orave. Absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a viac rokov pôsobil ako učiteľ. Po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy. Zapojil sa do činnosti

študentského spolku Detvan. Zoznámil sa tu s darwinizmom, tolstojiznom a ruskou realistickou literatúrou. Dlžoby za štúdium ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Oženil sa tam a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chile až do roku 1922. Nasledujúcu zimu prežil v Martine a v ďalších rokoch žil

striedavo v rôznych chorvátskych mestách, kde ochorel na zápal pľúc a zomrel v nemocnici v Pakraci. Jeho telesné pozostatky previezli na národný cintorín do Martina.

• Kukučín patrí do fázy slovenského realizmu: je to Majster poviedky

• jeho literárna činnosť je rozsiahla, píše poviedky, novely, romány, cestopisy, dramatickú tvorbu

• vplyv na jeho tvorbu:

1. farár, štúrovec Ctibor Zoch

1. jeho učiteľ Jozef Kožehuba

• rozdelenie jeho tvorby:

1. zo slovenského prostredia

1. z prostredia v Dalmácií

1. z Južnej Ameriky

Dom v stráni - román z prostredia dalmatínskej dediny; sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi, dominuje tu zobrazenie kolobehu života, láska a smrť; predstavy dvoch mladých ľudí-Nika a Katice - sa

rozbijú o tvrdú realitu spoločenských rozdielov; autor tu zachytil rozmanité prostredia, postavy z ľudu, zvyky, tance; zobrazil dobré vlastnosti statkárov í sedliakov, ich pracovitosť; smrť Mateho Beraca - v zime- symbolizuje

pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, symbolizuje zánik patriarchálneho zriadenia; atmosféra v okolí umierajúceho, pokora jeho najobľúbenejšej a najspurnejšej Katice, ktorá prijíma lásku najprv odmietnutého sedliaka Paška, naznačuje zmierenie postáv Hlavná myšlienka: Rozpor medzi Težarmi (statkármi, zemianstvom) a sedliakmi. Podal tu pre Kukučina netypický záver - nie Je harmonický. Román má dve dejové línie:

1. Odraz života sedliakov a statkárov v Dalmácii

1. Láska medi Nikom Dubčicom a Katicou Beracovou STATKÁRSTVO- težiactvo, je hospodársky a morálne na svojom vzostupe

• nie je ale zanikajúcou triedou, dokáže sa spojiť s nastupujúcou triedou buržoázie a vytvoriť si zázemie (obchodník Zandome sa spája s Nikom Dubčicom s cieľom si vybudovať vinársky obchod)
• predstaviteľkou statkárstva je sora Anzula -je hrdá, nekompromisná, vládne tvrdou Veľmi si váži prácu sedliakov, nesúhlasí s láskou svojho syna Nika s Katicou Beravcovou, ale rozhodne sa, že im v tejto láske brániť nebude

SEDLIACTVO - predstavuje ho rodina Mate Beraca - je tu ukázaný rozklad ich myslenia, mladšia generácia sedliakov je veľmi zhýčkaná a už nechce tvrdo pracovať na poli

MATE BERAC - klasicky sedliak, silno pripútaný k pôde, pretože v pôde vidí jedinú obživu. Je to zidealizovaná postava, má všetky znaky kladného hrdinu. Vyznačuje sa múdrosťou, je hlava rodiny, tvrdo dodržiava tradície a nevie pochopiť mladú generáciu, že odchádza za prácou do mesta. Je presvedčený, že medzí ľuďmi sa nedajú zotrieť spoločenské

rozdiely. Tvrdí, že každý človek si má nájsť seberovného: „Nie sme rovnakí, ani nebudeme. Boh dal, že sú mocní, ktorí rozkazujú a sú nízki, ktorí poslúchajú."

• nesúhlasí so vzťahom svojej dcéry s Nikom Dubčičom, celá rodina si ho váži pre múdrosť a otvorenosť,

NIKO DUBČIČ- mladý statkár, syn šory Anzuly, pokiaľ nepoznal Katicu Beracovú, zviedol nejedno dievča. Zaujíma sa o jednoduchý ľud, ale neskôr pochopí, že nie je možné zobrať ženu z nižšej spoločenskej vrstvy a berie si za ženu

statkárku Dorícu

KATICA BERACOVÁ - najmladšia a najmilšia dvéra Mate Beraca. Je roztopašná, samopašná, márnivá. V láske k Nikovi vidí možnosť, ako preniknúť do sveta pánov. S otcovými názormi nesúhlasí a vyslovuje ostrú kritiku.

OBSAH - je rozdelený do 4 častí:

1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou

1. Katino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa sedliactvu

1. Nikov rozchod s Katicou

1. Smrť Mateho Beravca, ktorá tvorí symbolický epilóg

• časové rozpätie deja sa zhoduje so striedaním ročných období

Jazyk diela-výskyt srbsko - chorvátskych výrazov, veľmi veľa talianskych a francúzskych slov, nárečová slová HONORE DE BALZAC *onoré d'balzak+ (1799 ~ 1850} - realizmus

Pochádzal z dedinskej rodiny, otec zbohatol počas Francúzske revolúcie ako vojenský zásobovateľ. Vyštudoval právo, ale venoval sa písaniu poviedok a románov. Aby bol nezávislý, kúpil sí tlačiareň a chcel vydávať klasikov, no nedarilo sa mul. Ženy zohrávali dôležitú úlohu v jeho živote. Niekoľko mesiacov pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičnou

Evelinou Hanskou ,s ktorou sa poznal skoro 20 rokov) avšak práca a dlžoby mu podlomili zdravie. Je tvorcom

rozsiahleho diela, ktoré označil za „Ľudovú komédiu" (chcel prestaviť všetky ľudské typy a spoločenské vrstvy na

prelome historických epoch, aristokratického feudalizmu a meštianskeho kapitalizmu; zachytáva rôzne životné situácie, rozdelenie mužské a ženské charaktery, rozličné životné štýly, povolania, detstvo a starobu, odlišnú spoločenskú

perspektívu, cirkevné prostredie, politiku, súdnictvo atď.); vytvoril cyklus asi sto románov. Zobrazuje život Francúzska v období ponapoleonskom až do polovice 19. stor. Dielo je prierezom spoločnosti od najnižších vrstiev po najvyššie; majstrovsky vystihol psychológiu najmä ženských postáv alebo ľudí posadnutých nejakou vášňou.

Otec Goriot - penzión pani Vauquerovej je symbolom sociálneho rozvrstvenia spoločnosti (od šľachty cez buržoáziu až k zločincovi); čím vyššie otec Goriot postupuje v budove penziónu, tým je chudobnejší, tým nižšie sa sociálne zaradí. Je to román, v ktorom sa podáva široký obraz z obdobia upadajúcich feudálnych vzťahov a nastupujúcej buržoázie.

TÉMA: Charakter človeka je deformovaný túžbou po peniazoch, moci a kariére HLAVNÉ POSTAVY:

OTEC GORIOT-starec asi 69 ročný; bývalý majiteľ obchodu s cestovinami; nasťahoval sa do penziónu ako bohatý človek, peniaze sa mu však rýchlo míňajú a on postupuje v penzióne do vyšších poschodí, čím chudobnejší tým vyššie býva; najprv si všetci mysleli že je hýrivec, pretože za ním chodili mladé dámy, neskôr sa všetci obyvatelia dozvedia, že sú to jeho dcéry, ktoré za ním chodili dotfaľ, kým neminul všetky peniaze, odvtedy chodil zanedbaný a dcéry sa s ním

odmietli stretať

EUGEN RASTIGNAC- mladý, ambiciózny študent práva, ktorý prišiel z vidieka do Paríža študovať a urobiť kariéru; túži sa dostať do najvyšších spoločenských vrstiev; pod vplyvom okolností sa mení; vefmi tvrdú školu dostáva od Vautréna (bývalý galejník, ktorý ho naučí, že parížske dámy sú „predajné" a cez ne sa Rastignac môže dostať do najvyšších spoločenských vrstiev); Vautrén predstavuje spoločenské zlo a podáva názor na francúzsku spoločnosť

ANASTÁZIA de RESTAU - staršia dcéra otca Goriota; vydala sa do starej šľachtickej rodiny; bola prestavená na

kráľovskom dvore, ale každý vie, že jej pôvod je neurodzený, preto sa prestane stretávať so svojím otcom *- hanbí sa; miluje mladšieho muža; z Goríotových peňazí platí jeho zmenky; nakoniec dá do záložne svoje aj svokrine diamanty; na pohreb otca Goriota nepríde, pretože práve vtedy sa háda so svojím manželom (o majetok) de Restau

DELPHINA de NUCINGEU - mladšie dcéra otca Goriota; so sestrou nemá dobré vzťahy; jej manžel je z novej šľachty; miluje Eugena Rastignaca; manžel Delfíny nedovolí, aby čerpala z jeho peňazí ,čerpá z peňazí otca Goriota); keď otec Goriot zomiera je na plese, aby využila príležitosť dostať sa k najvyššej spoločenskej vrstve

Román má dve vrstvy:

1.) Vzťah otca Goriota k dcéram

2.) Vzťah Rastignaca k dcéram a k spoločnosti

ZÁVER: Rastignac sa pomocou Delphiny dostáva do vyššej spoločenskej vrstvy.

• posledná veta románu: „A teraz uvidíme, kto z koho,* OBSAH:

Osudy postáv sa odohrávajú v penzióne vdovy Vauguerovej. Otec Goriot zomiera za prítomnosti cudzích ľudí. Pochovaný je na trovy študentov. Dcéry na pohreb pošlú koč so služobníctvom. Otec Goriot nasmrteľnej postelí:

„Človek musí umierať, aby spoznal, čo sú detí.". Vautrén plánuje odísť do Ameriky, kde chce zbohatnúť na obchode s otrokmi. Plán sa nerealizuje a polícia ho zatkne.

-Balzac v tomto románe vychádza z presvedčenia, že človek nie je dobrý ani zlý, ale podlieha spoločenskému prostrediu.