Komédia, Analýza diel Lakomec a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Komédia. Analýza diel Lakomec a Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Komédia je základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech.

Už základný konflikt je komický, lebo hrdina si buď určí nezmyselný cieľ, alebo si zvoli neprimerané prostriedky na jeho

dosiahnutie. Zobrazuje každodennosť, reálny život v nej prevláda nad výnimočnosťou a vznešenosťou. Komédia má vyvolať u diváka smiešny, humorný účinok.

Autor v komédii zosmiešňuje nedostatky života jednotlivca aj spoločnosti. Vysmieva sa z negatívnych ľudských vlastností.

Môže využiť humor (uplatnenie humoru sa všeobecne nazýva komika), aj vyššie stupne humoru napr. iróniu (skrytý výsmech) alebo satiru (ostrý výsmech).

Druhy komického:

1.) situačná komika – vznikne smiešna, humorná situácia

2.) charakterová komika – humorne pôsobia vlastnosti a konanie postavy 3.) slovná komika – humorný výber, použitie slov, myšlienok

Moliére – Lakomec

Moliére vlastným menom Jean Baptiste Poquelin bol francúzsky herec, dramatik, režisér a divadelný riaditeľ. Patrí k trojici najvýznamnejších dramatikov francúzskeho klasicizmu. Pre komédiu má podobný význam ako William Shakespeare pre tragédiu. Zomrel počas divadelného predstavenia.

V odvážnych satirických veselohrách zosmiešňoval pokrytectvo, šľachtickú povýšeneckú morálku a cirkev. Diela:

• Škola žien
• Zdravý nemocný
• Lakomec

Idea:

Autor chcel dokázať, že peniaze deformujú prirodzené ľudské vzťahy. Postavy:

• Harpagon ako otec rodiny, Harpagon zaľúbený, žiarlivý. Sme svedkami jeho chorobnej lásky k Je to v skutočnosti chorľavý, nervózny starec, večne ustrašený a dosť naivný a hoci tak služobníctvo ako i jeho deti sa ho už dávno prestali báť a vedia sa mu vzoprieť, sila obrazu lakomstva tentoraz prevážila nad komickým dojmom.
• Harpagonov syn Kleant rešpektuje svojho otca, no hnusí sa mu jeho lakomstvo a je ochotný bojovať za svoju lásku – Mariannu, ktorá sa javí ako nežné, poslušné a milujúce dievča a ktorú si chce Harpagon vziať za ženu.
• Kleantova sestra Eliza má takú istú chuť bojovať za svoje šťastie, no jej vyvolený Valér si vyberie radšej pokojnejšiu cestu k jej otcovi, a to získať si jeho náklonnosť lichôtkami.
• Dohadzovačka Frozina je typom klebetnice prahnúcej po peniazoch, no nakoniec sa ukáže, že má dobré srdce, ochotné pomôcť mladým ľuďom k dobrej

Obsah:

Parížsky meštiak Harpagon sa navonok tvári len ako predavač dobytka, no v skutočnosti je to lakomý úžerník, ktorý nemilosrdne zdiera svojich dlžníkov. O tom, čím sa v skutočnosti zaoberá, nevedia ani jeho už dospelé dve deti, ktoré nežijú podľa možností svojho otca. Pre jeho lakomosť musia chodiť v obnosených šatách a šetriť peniaze na každom kroku, len aby nejako vyžili.

Harpagonova dcéra Eliza je zamilovaná do chudobného Valéra, ktorý sa nechal najať jej otcom ako sluha, aby si získal jeho náklonnosť a tým i Elizu za manželku. Harpagon ju však chce vydať za bohatého Anzelma preto, lebo ako Jediný nepožaduje od nevesty veno.

Harpagonov syn Kleant je zase zamilovaný do Valérovej sestry Marianny, ktorú si však chce, na popud služobnej – dohadzovačky Frozíny, zobrať za manželku sám Harpagon, Jedného dňa pozve Mariannu na večeru a pri tejto

príležitosti jej predstaví svoje deti. Dievčina ihneď spozná v Kleantovi svojho milého. Ten sa snaží odhaliť jej lakomstvo svojho otca.

Všetci štyria mladí ľudia začnú spolu s Frozínou vymýšľať pián, ako prekabátiť Harpagona a dosiahnuť šťastie v manželstve. Kleant prikáže sluhovi Šidlovi, aby ukradol Harpagonovi jeho poklad, za roky nahonobený, ktorý si zakopával v záhrade za domom. Keď Harpagon objaví zmiznutie svojich peňazí, cely zúfalý uteká na políciu priviezť

komisára, ktorý by túto lúpež objasnil. Pri vyšetrovaní jeden sluha obviní zo zločinu Valéra. Tak teda idú všetci za ním. No, ten si mysli, že už Harpagon odhalil jeho lásku k Elize, a tak dochádza k nedorozumeniu. Nakoniec sa však Harpagon predsa ten dozyie, že sa títo mladí ľudia chcú zosobášiť. Vtom sa objaví bohatý Anzelm a spozná v Marianne a Valérovi svoje dve stratené deti, ktoré zmizli í so svojou matkou pri stroskotaní lodi v búrke, na ktorej sa pred mnohými rokmi s nimi plavil. Harpagon nakoniec dovolí svojim deťom zobrať si svojho vyvoleného/ svoju vyvolenú pod podmienkou, že mu bude vrátený ukradnutý poklad.

Ján Palárik – Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

Ján Palárik bol slovenský dramatik a publicista. Zaraďuje sa do porevolučného, matičného obdobia. Narodil sa v Rakovej pri Kysuciach v učiteľskej rodine. Bol vrstovníkom štúrovcov, ale študoval na katolíckych školách. Pôsobil ako kaplán. Po páde kapitalizmu spolupracoval s Maticou slovenskou. Pôsobil ako vydavateľ časopisu Cyril a Metod, publicista

Katolíckych novín, Slovenských novín.

Diela:

• Inkognito Drotár

• Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch Idea: Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom.

Hlavné postavy:

• grófka Elisa Hrabovská – krásavica, milá k služobníctvu, pod vplyvom Miluše sa hlási k slovenskému pôvodu

• Miluša – grófkina spoločnica, vzdelaná, bystrá vlastenka, pozná cudzie jazyky

• barón Ľudovít Kostrovický – grófkin snúbenec, hlási sa k maďarskému národu hoci je pôvodom Slovák

• zememerač Rohon – barónov priateľ, tiež pôvodom Slovák, ale štúdiom pomaďarčený

• Capková – grófkina komorná, nafúkaná, povýšenecká nesympatická slúžka

Obsah diela

Grófka Elísa sa dozvedá, že na panstvo príde mladý barón Kostrovický, ktorý má byť jej budúcim manželom. Míluške sa nepáči, že grófka si vezme muža, o ktorého charaktere nevie nič. Dohodnú sa, ze ho podrobia skúške: počas

dožinkových slávností sa grófka bude vydávať za učiteľovu dcéru a Miluška privíta hostí v úlohe grófky Hrabovskej. Mladý barón Ľudovít Kostrovický prichádza na vidiek s priateľom, zememeračom Rohonom. Je úprimný, priateľský, ale je aj zhýčkaný peštianskym prostredím. Hlási sa k maďarskému národu, hoci jeho rod má slovenský pôvod. Aj Rohon je pôvodom Slovák, ale štúdium a prostredie ho pomaďarčili. S barónom sa rozprávajú po maďarsky.

Barón prichádza na vidiek nie veľmi nadšený, ani jemu sa nepozdáva, ze podľa zvyklostí rodu si má zobrať dievča, ktoré už dávno nevidel a ktoré dobre nepozná. On a Rohon dostanú taký istý nápad ako slečna a zamenia si úlohy, V kaštieli ich víta nepravá grófka, Miluška. Víta ich oduševnenou, plamennou slovenskou rečou, v ktorej im vyčíta, ze sú odrodilci, ktorí sa hanbia za svoj pôvod a nestarajú sa o ľud. „Grófka" vzbudí sympatie u Rohona, ale barón začína ľutovať, že si ju musí vziať za ženu.

Jemu sa páči dievča, ktoré považuje za grófkinu spoločníčku a učiteľovu dcéru Milušku. Dokonca je ochotný riskovať i nerovné manželstvo a požiada Oriešku o ruku jeho „ dcéry". Zememerač Rohon (nepravý barón) sa pod vplyvom Milušky (nepravej barónky) rýchlo mení a znovu sa hrdo hlási k svojmu slovenskému pôvodu.

Na konci hry sa všetko vysvetlí, dochádza k zmiereniu, všetci sú spokojní a šťastní. Na dožinkovej slávnosti je prítomný i starý pán barón Kostrovický, ktorý mladému páru požehná. Hra končí zvolaním Sláva Slovákom i Maďarom statočným!