Poppoézia, Básnické prirovnanie, Analýza diel z tvorby J. Urbana a M. Válka

Poppoézia. Básnické prirovnanie. Analýza diel z tvorby J. Urbana a M. Válka.

Poppoézia je vlastne piesňový text, resp. spievaná poézia.

Najvýraznejšími osobnosťami textárskej tvorby v uplynulých desaťročiach boli Kamil Peteraj a Boris Filan. Zaslúžili sa o výrazné zlepšenie kvality slovenských piesňových textov a o vznik modernej poppoézie.

Básnické prirovnanie vzniká porovnaním dvoch javov na základe spoločnej vlastnosti. Prirovnanie zvyšuje expresívnosť a citové zafarbenie textu.

Jozef Urban

Jozef Urban bol slovenský básnik, textár, publicista a novinár. Narodil sa v Košiciach. Vyštudoval Vysokú školu

ekonomickú v Bratislave. Pôsobil ako redaktor v Dotykoch, riaditeľ Medzinárodného domu umenia Bibiana v Bratislave. Tragicky zahynul pri autonehode.

Zbierky básní:

• Malý zúrivý Robinson - debutoval ako básnik nových tónov, vnímavý k hranám života, nekonformný, lyricky spontánne citlivý a zároveň chlapčenský drzý; využil vplyv poézie amerických beatnikov
• Hluchonemá hudba - mladícku dynamiku a revoltu vystriedali pochmúrne až pesimistické tóny; kladie si básnické otázky: kto sme? koho ničíme? kto ničí nás?; brutalizácia autorovho gesta voči sebe i svetu
• Kniha polomstvych - nachádzajú sa tu verše o nádeji, o možnostiach zastaviť šialený vývin sveta

• Utrpenie mladého poetu - prozaické populárno-didaktické kapitolky pre začínajúcich autorov

• Voda čo ma drží nad vodou - vyšla po Urbanovej smrti, sú v nej všetky jeho piesňové texty (písal pre Elán, Mira Žbirku, Beátu Dubasovú...; texty piesní pre film Fontána pre Zuzanu 3)

Miroslav Válek

Miroslav Válek bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež. Narodil sa v Trnave. Pracoval ako redaktor, bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1969 bol ministrom kultúry. Svojou poéziou odmietol

zjednodušené čierno-biele videnie sveta. Sústredil sa na človeka - na lyrického hrdinu, ktorý má svoje intímne problémy, prežíva smútok... Poézia Válkových básní je hravá a ľubozvučná, preto po nej často siahajú hudobníci.

Zhudobnené boli napr. básne: Jesenná láska (M. Žbirka), Po písmenku (P. Hammel). Zbierky básní:

• Dotyky - jej vydanie bolo veľkou literárnou udalosťou (1959). Bola to celkom nová - moderná poézia. Častou témou je problematický vzťah muža a ženy, : hroziaci rozchod.

Podstatu tvorí lyrické rozprávanie, široký prúd rozprávania, prechádzajúci z jednej tématickej línie do druhej. Skladba Dotyky má tri tématické línie:

1. ) prvú časť tvorí ľúbostný príbeh básnika a ženy

1. ) vzťah básnika ku krajine, v ktorej žije

1. ) je doplnená motívom starej mamy a plynutím

Báseň končí oslavou krajiny, roviny z ktorej básnik pochádza. Veľkú časť tvorí snivý opis krajiny,

• Nepokoj, Milovanie v husej koži - intímna lyrika

• Slovo - básnickou zbierkou sa prihlásil k ideológii totalitne vládnucej strany

• Z vody - básnický cyklus; vrátil sa k intímnej tematike, vyjadroval radosť i bolesť z lásky, prelínal ju s prírodnými motívmi; je to ľúbostná lyrika reflexívneho zamerania
• Príťažlivosť - básne širšie komponované obsahujú mikropríbeh, na ktorom sú navrstvené básnické obrazy a ich význam nemožno vyložiť jednoznačne; autor prepája individuálny osud človeka zložitosťou modernej civilizácie, ktorá neraz môže pôsobiť desivo; jeho texty sú viacvýznamové
• Veľká cestovná horúčka pre malých i veľkých, Do Tramtárie - básnická tvorba pre deti

 Morfológia - menné gramatické kategórie. Skloňovací vzor.

Morfológia je náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, gramatickými tvarmi slov, tvorením slov a gramatickými kategóriami slov. Je súčasťou gramatickej stavby jazyka.

Menné gramatické kategórie sú gramatické vlastnosti, ktoré majú podstatné mená, prídavné mená, zámená a číslovky.

ROD

Mužský:

Pri mužskom rode sa určuje životnosť a neživotnosť podstatných mien, ktoré pomenúvajú osoby alebo pri zvieracích podstatných menách, ktoré sú súčasťami personifikácií.

Ženský:

Prirodzené rody, t.j. zvyčajne odrážajú realitu, pohlavie, ale v niektorých slovách sa uplatňuje gramatický rod, napr. dievča, knieža.

Stredný:

Gramatický rod neodráža realitu, t.j. slová sa k nemu pridali na základe spoločenskej dohody v priebehu vývinu jazyka.

Pri pomnožných podstatných menách sa rozlišuje rod podľa tvaru v N, G, alebo D (napr.: kúpele - stroje, od huslí-od dlaní).

ČÍSLO

• Jednotné (singulár) - jedna vec (napr. kvet, kniha)

• Množné (plurál) - viac vecí (napr. kvety, knihy) Jednotné aj množné číslo odrážajú

PÁD

Vyjadruje vzťahy medzi slovami vo vete (napr. N označuje pôvodcu alebo nositeľa deja)

1. )NOMINATÍV - Kto? Čo?

1. )GENITÍV- Koho?Čoho?

1. )DATÍV - Komu? Čomu?

1. )AKUZATÍV - Koho? Čo?

1. )VOKATÍV ,oslovenie, zanikol okrem familiárnych a patetických oslovení typu synku, majstre, pane, Hospodinu , jeho funkciu prebral v slovenčine Nominatív
2. )LOKÁL - O kom? O čom?

1. )INŠTRUMENTÁL - S kým?S čím?

Skloňovacie vzory podstatných mien:

1. )mužský rod (chlap, hrdina, dub, stroj, kuli)

• menej frekventovaný vzor kuli

• podľa vzoru kuli sa skloňujú cudzie životné všeobecné mená a vlastné mená a priezviská

• - kuli, od kuliho, ku kulimu, kuliho, o kufim, s kulim

• - kuliovia, kuliov, kuliom, kuliov, kulioch, kuliami;

1. )ženský rod (žena, ulica, dlaň, kosť)

• zmiešané skloňovanie; ulica/žena

1. )stredný rod (mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)

• vo vzore vysvedčenie v podstatnom mene lístie – v žiadnom tvare neplatí rytmický zákon. Skloňovacie vzory
• pre akostne a vzťahové prídavné mená

1. tvrdé zakončenie (pekný)

1. mäkké zakončenie (cudzí)

• pre vzťahové živočíšne prídavné mená (páví - neplatí rytmické krátenie)

• pre privlastňovacie prídavné mená (otcov, matkin) Skloňovanie zámen:

Zámená, ktoré majú podobu prídavných mien sa skloňujú podľa vzorov pre prídavné mená. Skloňovanie čísloviek:

• ak majú podobu podstatných alebo prídavných mien, skloňujú sa podľa príslušných vzorov

• ak číslovka sto stojí samostatne - vzor mesto, ak stojí pri podstatnom mene, je nesklonná

• číslovka jeden v zložených číslovkách je nesklonná Vzory:
• tri. štyri - osobitné skloňovanie

• päť - číslovky 5-99