Žánre ľudovej slovesnosti, Dejiny literatúry, Literárny text ako predmet skúmania literárnej vedy

Žánre ľudovej slovesnosti. Dejiny literatúry. Literárny text ako predmet skúmania literárnej vedy.

ľudová slovesnosť – charakteristickou vlastnosťou je ústnosť, šíri sa ústnym podaním z jedného pokolenia na druhé, špecifickou vlastnosťou ľudovej slovesnosti je kolektívny charakter, hoci nie každý člen konkrétneho kolektívu mai na tvorbe a tradovaní folklóru rovnaký podiel.

Ľudová slovesnosť je mnohorozmerným a syntetickým javovom. Slovo sa často spája s hudbou, tancom, gestami, mimikou. Zobrazuje slovenský ľud v mnohostoročnom dejinnom raste, v jeho myslení, cítení, názoroch, a pod. Folklór je zdrojom národnej tradície. Pri rozvoji našej kultúry zohrala ľudová slovesnosť dôležitú úlohu.

Folklór

Označuje všetko to, čo súvisí s tradičnou ľudovou kultúrou, ktorej tvorcom sú rôzne sociálne vrstvy. Žánre ľudovej slovesnosti:

1. ľudové piesne:

– vojenské

• regrútske -zbojnícke

• trávnice: ťahavé piesne, ktoré spievali ženy pri letných poľných prácach, ľúbostný obsah, niekedy sú smutné a žalostné
• uspávanky: možno nazvať piesňové skratky, do ktorých vkladala matka lásku k svojmu dieťaťu, pokojný rytmus dopĺňal pohyby kolísky
• ľúbostné: najrozšírenejšie, spievajú o šťastnej, vernej, ale častejšie o nešťastnej láske, stroskotanom cite, trápení v láske. Podáva sa v obraze dievčiny a šuhaja na pozadí ich životných
• historické: významné udalosti dejín, historické postavy, ktoré zohrali dôležitú úlohu, témy – boj proti Turkom, povstania proti feudálom a zbojnícky život
• rodinné piesne – krstové, pohrebné, svadobné

• pastierske a valašské: zobrazujú spätosť človeka s prírodou, túžbu po voľnosti, slobode, vznikali pri pasení dobytka, časté sociálne tóny
• žartovné

• banícke, hutnícke: zobrazovali v minulosti ťažkú prácu ľudí

1. krátke útvary:

• príslovia: ľudový poetický výtvor, ktorý obsahuje uzavretú myšlienku, zovšeobecnenie ľudových skúseností, majú poučný

Delia sa do 4 skupín:

1. ) príslovia o práci (Kto chce žať, musí siať.)

1. ) príslovia o človeku a spoločnosti (Sýty lačnému neverí.)

1. ) príslovia o rodinnom živote a priateľstve (Všade dobre, doma najlepšie.-

1. ) príslovia o fyzickej a duševnej stránke človeka ,Žena muža jazykom bije a muž ženu päsťou.)

• porekadlá: sú blízke prísloviam, ale nemajú poučný charakter, sú obrazným pomenovaním určitej situácie, deja (Išiel s bubnom na , Prischlo to na ňom.)
• hádanky: umelecké zobrazenie určitého predmetu alebo javu, pri ktorom ss využívajú zhodné črty medzi skutočným predmetom alebo javom a medzi zobrazením, ktoré ho v hádankách nahrádza. Rozlišujeme 2 typy:

1. ) hádanky metaforicko-metonymické – doplnené otázkami (Kto je to?, Čo je to?)

1. ) hádanky – priame otázky (Do čoho nemožno dieru vyvstať?, Ktorý vták má na chvoste raka?)

• pranostiky: určité ľudové skúseností alebo pozorovania javov v prírode, predpovede počasia, rady týkajúce sa prác na poli

1. rozprávky Delia sa na:

1. L) fantastické (čarodejné, čarovné): popri ľudských postavách vystupujú nadprirodzené bytosti

1. ) démonologické: podobné fantastickým, démonické postavy (čerti, víly, škriatkovia, strigy)

1. ) o zvieratách: patrí k najstarším, zvieratá sa stali nositeľmi ľudských vlastností, človek je vždy vedľajšou postavou
2. ) legendové: rozprávajúce o rôznych príbehoch súvisiacich s kresťanstvom, vznikli na základe biblických tém, ktoré postupne zľudoveii. Vysvetľujú Božiu múdrosť, rozprávajú o odmene a treste z a ľudské
3. ) realistické: poetický výmysel, ale chýba im znak čarodejných rozprávok, jednoduchší dej sa odohráva v reálnom svete miest a dedín, hrdina je jednoduchý človek

S.) dobrodružné: opisujú obyčajne vojaka, remeselníka, ktorí putujú po svete, prežívajú rôzne príhody.

1. ) humoristické: zobrazujú komické udalosti v živote jednotlivcov, vtip a múdrosť jednoduchého čioveka

1. ) satirické: zvýrazňujúce záporné črty nejakých javov, hlavným cieľom je bojovať proti predsudkom

1. ľudová balada – patrí k epickému žánru, základ často tvorí ľudová povesť s tragickým koncom, dej má rýchly spád bez odbočení, tragické rozuzlenie a ukončenie

• zbojnícke a vojenské balady

1. povesti – viažu sa na konkrétne historické udalosti alebo postavy, väčšina slovenských povestí pochádza zo 17, a
2. storočia, najväčšiu skupinu tvoria miestne historické povesti (hrady, zámky). K najstarším patria boje proti Turkom, boj poddaných proti feudálom,....

Majú veľa spoločných črt s legendami a mýtmi

1. ľudové hry – obradové hry: spojené s predkresťanskými zvykmi pri svadobných a pohrebných udalostiach, využívajú masky, spev a rekvizity

• koledové: pevný, prevažne veršovaný text, obsahujú spievané a tanečné zložky, spojené s fašiangami – pochovávanie basy

Dejiny literatúry:

1. ) Staroveká literatúra (3000 n.l.-5,st. n.l) Delí sa na:

1. s) orientálna literatúry – sú súhrnom písomníctva najstarších ázijsých a severoafrických civilizácií

• sumerská literatúra – priekopníkmi písma boli Sumeri, vynašli spôsob záznamu reči – obrazové písmo, z ktorého sa vyvinulo písmo klinové (Epos o Gilgamešovi hrdinský epos; je považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry,

témou je púť kráľa Giígameša za nesmrteľnosťou.)

• stredoegyptská literatúra – vyvíja sa obrazové písmo – Texty sa písali na steny chrámov, hrobiek, safkofágov. (Kniha mstvych s- úbor náboženských textov, akési rady zomrelému,)
• indická literatúra – najstaršími indickými pamiatkami sú védy – posvätné knihy o poznaní, napísané védskym jazykom (Kamasútra – príručka sexuálneho života)
• hebrejská literatúra – (Biblia – najčítanejšia a najrozšírenejšia kniha na Skladá sa zo Starého a Nového zákona)

1. b) antické literatúry

• grécka literatúra (Homér – ilias a Odysea; Ezop; Sofokfes – Antigona)

• rímska literatúra – veľa podnetov preberá z gréckeho písomníctva

1. ) Stredoveká literatúra (5,st. l.-15.st. n.l.) – románsky štýl a gotika

1. ) Novoveká literatúra Delísa na:

a- humanistická a renesančná literatúra (14.-16.st.)

William Shakespeare

1. baroková literatúra (od polovice -17.st)

Hugolín Gavlovič

1. klasicizmus (17-18,st)

Moliére, Ján Kotlár

1. preromantizmus, romantizmus (koniec st -1. polovica 19. st.) Alexander Sergejevíč Puškin, Samo Chalúpka, Andrej Sládkovič, Ján Botto
2. od romantizmu k realizmu (matičné obdobie)

Ján Palárik

1. realizmus (od polovice 19. st po súčasnosť)

Honoré De Balzac, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Božena Slánčíková Timrava,

Jozef Gregor Tajovský

1. literárna moderna (začiatok storočia)

Ivan Krasko, Janko Jesenský

1. medzivojnová literatúra (1918-1945)

Erich Maria Remarque, Ján Smrek, Jozef Cíger Hronský, Dobroslav Chrobák

1. literatúra po roku 1945 (povojnová)

Jerome Dávid Saíinger, Samuel Beckett, Milan Rúfus, Miroslav Válek, Jozef Urban, Alfonz Bednár, Ladislav Mňačko. Dušan Dušek, Ivan Bukovčan, Milan Lasica, Július Satínský ) súčasná literatúra Literárny text

Literárne dielo je ústny alebo písomný jazykový prejav, ktorý pri vnímaní vyvoláva pocit krásna. Hovoríme tiež, že vyjadruje estetický vzťah človeka ku skutočností.

Spisovateľ tvoriac literárne dielo esteticky cieľavedome vyberá a rozmiestňuje slová. Jazykové prostriedky volí podľa toho, čo zobrazuje, výrazové prostriedky vyberá podľa toho, čo chce sprostredkovať svojmu čitateľovi, pričom musí brať do úvahy, akého čitateľa chce osloviť.

Preto rôzne typy a žánre umeleckej literatúry majú rozličnú estetickú hodnotu, ktorá je úzko spätá so zámerom autora a je výsledkom realizácie tohto zámeru. Napríklad román alebo dráma inak pôsobí na recipienta než anekdota či epigram.

Otázkou, čo odlišuje umeleckú literatúru od utilitárnej sa zaoberajú literárni teoretici už po celé stáročia. Je všeobecne známe, že jazyk literárnych diel sa od každodennej komunikácie aj od jazyka neumeleckej literatúry líši tým, že má

nielen oznamovaciu, teda komunikatívnu, ale aj umeleckú funkciu. A podobne nad estetickou hodnotou sa vedú dlhodobé diskusie, pretože každé obdobie a každé, spoločenské zriadenie má svoje vlastné estetické normy, ktoré sa odrážajú v danom literárnom diele. Preto estetické normy nie sú absolútne, ale relatívne, menia sa od obdobia k obdobiu, od jedného spoločenstva k druhému, ale aj od osoby k osobe. Z toho vyplýva, že estetická hodnota je rozhodujúcim kritériom pri pridelení dielu status literárneho textu.

Štylistika – rečnícky štýl, jeho znaky a žánre

Štylistika je od bor zaoberajúci sa štýlom, t. j. využitím jazykových prostriedkov, ktoré sú typické pre daného autora, grupu; ich prejav, sloh. Štylistiku charakterizujú aj ako náuku o slohu a jazykovom štýle. Skúma funkčné využívanie jazykových a mimojazykových výrazových prostriedkov v konkrétnych prejavoch.