Ruská literárna moderna - Predstavitelia

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec maximus
Typ práce: Poznámky
Dátum: 28.01.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 601 slov
Počet zobrazení: 7 691
Tlačení: 487
Uložení: 514
Velemir Chlebnikov
- výrazná osobnosť kubofuturizmu a v dvadsiatych rokoch ovplyvnil sovietsku avantgardu
- sústredil sa na hľadanie a tvorbu nového jazyka (idea hviezdneho jazyka)
- zbieral staré, zabudnuté a dávno nepoužívané slová a tvoril aj nové slová, ktoré dokázali pri svojom zoradení zostrojiť nečakaný rým
- od slov, rýmov, melodickej organizácie viet očakával aj zrod novej logiky
- za jeho života vyšla len protivojnová poéma Vojna v myšej pasci
- v literárnej pozostalosti sa našli i prózy

Vladimír Majakovskij

- začínal už v predvojnovom období, medzi kubofuturistami
- chcel tvoriť poéziu, ktorá by zachytila a dokázala pravdivo vyjadriť cítenie človeka modernej doby
- vniesol do poézie dvadsiatych rokov svojskú grafiku verša (stupňový verš), obohatil jazyk poézie nielen o svojské novotvary, ale aj o hovorovú reč a netradičné metafory
- rozbil v poézii dovtedajší literárny vkus
- medzi jeho obľúbený žáner patrí poéma: Oblak v nohaviciach, Vojna a mier, Človek
- počas revolúcie písal agitky, maľoval politické plagáty, pre potreby tlače písal fejtóny a v divadlách uvádzali jeho satirické hry: Ploštica, Horúci kúpeľ
- jeho umenie bolo v službách revolúcie a mladého revolučného umenia, ktoré inšpirovali jeho diela Ľavý front, 150 000 000, O tom, Vladimír Iľjič Lenin.
- v slovenčine vyšli výbery Básne, Veľavážení súdruhovia potomci, Záviďte mi

Sergej Jesenin
- pochádzal z roľníckeho prostredia, čo natrvalo ovplyvnilo jeho vzťah k človeku, svetu a predurčilo atmosféru jeho poézie
- pôvod, spomienky na detstvo, hlboký vzťah k prírode a dedine vytvorili z neho „básnika dediny“
- v jeho poézii sú dve obdobia, akési dva okruhy
- prvý vytvárajú motívy z rodnej dediny, v ktorých je smútok za uplynulým časom i životom
- patria sem zbierky veršov, ktoré reagujú na vojnu: Pieseň o veľkom pochode a ľúbostné verše Perzské motívy
- druhý okruh tvoria bohémske verše, v ktorých vrcholí jeho smútok za detstvom a hlboký zmätok z rušnej revolučnej doby: Spoveď chuligána, Básne škandalistu, Krčmová Moskva, Čierny človek
- do rokov vojny patrí aj vznik lyrického „príbehu“ Anna Sneginová
- lyrizmus Jeseninovho debutu Dúha ťaží zo skúsenosti a poznania prírody, voľného života mimo mesta
- Jesenin pracuje s obraznou metaforou a melodickým básnickým jazykom
- revolúciu zobrazil v poéme Balada o 26
- Jesenin sa považuje za najvýraznejšieho básnika ruskej prírody, za citlivého zobrazovateľa náročne udržiavanej jednoty medzi prírodu, predmetmi a človekom
- v ruskej a ruskej sovietskej poézii niet básnika, ktorý by tak hlboko zmyslovým priľnutím k realite vnímal, videl, počul a prežíval svoj dotyk so svetom prírody
- svoju poéziu nasycoval nečakanými farebnými obrazmi
- jeho najobľúbenejšia farba bola modrá a práve ona získava v básnickom obraze nekonečné množstvo významov, napr. nebeská klenba, diaľka rovných polí a lúk s lesíkmi na obzore, ľudské oči, pocit ticha, pokoja, harmónie či spomienka na šťastné detstvo
- rovnako využíva obraznosť iných farieb, spravidla zlatej, žltej, bielej a ružovej, aby ich porovnávaním s realitou javov či predmetov tvoril nečakané a prekvapujúce spojenia o vžitých predstavách zo skutočnosti
- v jeho poézii príroda žije i prostredníctvom farby
- nie sú to len ročné obdobia, mesiac, hviezdy, obloha, svitanie, súmrak či kvetiny a stromy
- príroda „dýcha“, „pohybuje sa“, „koná“ tak, akoby jej súčasti boli živé tvory
- preto neprekvapuje, keď v jeho veršoch, napr.: jeseň hrivou trasie ,ranné zore na našej streche sa ako mača umývajú, privrel už večer čierne mihalnice alebo obraz lúky, na ktorej javor tancuje, opíja sa, či lipa, ktorá drží v svojich konároch-tlapách vtáčiu háveď a i.
- návratmi do prírody formuje svoj dobový básnický obraz krásy a to v čase, keď sa umenie začína bezhlavo nadchýnať technikou, ešte netušenými, no už ubíjajúcimi výdobytkami civilizácie
- zaujímavá je aj básnikova až precitlivenosť na prácu so zvukom verša
- nikdy sa nestane samoúčelnosťou či významu zbavenou hrou básnika so slovom
- zvuk spája s predstavou farby, čím vyvoláva v čitateľovi náladu melanchólie a smútku, lenže ten je „tichý a svetlý“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.8)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019