Ján Kostra – život, tvorba a básnické zbierky

Ján Kostra – život, tvorba a básnické zbierky

Jeho rodným krajom je Turiec.

Hniezdo

Prvá básnická zbierka: Hniezdo.

Dominuje v nej motív detstva, domova a ženy.

Moja rodná

Druhá básnická zbierka: Moja rodná.

Dominuje v nej motív domova a rodného kraja.

V tejto básni vyjadruje kritiku do vlastných rodov, hovorí o tých, ktorý odchádzajú do cudziny a akoby zabudli na svoju domovinu. Porovnáva mesto a dedinu, obraz domova mu splýva s milovanou ženou, v závere vyjadruje istotu, že odhadzuje žobrácku palicu a vracia sa domov do rodného kraja.

Javorový list

Zbierka Javorový list.

Je to spomienka na návštevu Jasnej Poľany, kde žil známy Lev Nikolajevič Tolstoj.

Pri prechádzke parkom sa dozvedel, že Nemci počas II. sv. vojny zhanobili jeho hrob.

Druhá časť zbierky je venovaná rodnému kraju a najznámejšia je báseň Môj rodný dom, v ktorej opisuje rodný dom a spomína na svojho otca Kolára.

Andrej Plávka – tvorba a zbierka Tri prúty Liptova

Básnik Liptova a od neho je zbierka: Tri prúty Liptova.

Je to kritika návratov do rodného kraja, kde hľadal istoty.

Každý prút niečo symbolizuje:

1. prírodu,
2. históriu,
3. ľud.

Časti zbierky Tri prúty Liptova

Skladá sa z troch častí:

1. Návrat – spolu so svojimi priateľmi murármi, prútik sa vracia domov ako pstruhy do horských bystrín.
2. Pri kozube – spomína na detstvo, ako chodieval s matkou na páračky.
3. Jeseň krásy – spomína na priateľov a krásu svojho kraja. K tejto zbierke pridal cyklus pod názvom Porkop a v roku 1957. Táto zbierka dostala názov Liptovská pišťala.

Pavol Horov – tvorba a básnická zbierka Návraty

Básnik Zemplínu a napísal zbierku: Návraty.

Je to obraz rodného kraja z obdobia autorovho detstva, keď bola táto časť Slovenska veľmi zanedbaná a chudobná.

Druhá časť zbierky Návratov má do rodného kraja má názov Vysoké letné nebe.

Časti zbierky

Skladá sa z troch častí:

1. Prológ pod názvom: Domov
2. Báseň: Vysoké letné nebe
3. Epilóg: Stretnutie

Vysoké letné nebe

Autor opisuje svoju minulosť na dedine. V nedeľu ľudia chodili do kostola, spomína na matku, uvažuje o tom, ako sa zmenil. Aj keď nechodí do kostola, necíti sa byť zlým.

Všíma si obraz minulého dedinského života, niekedy boli ľudia hanblivejší, skromnejší, zbožnejší. V súčasnosti je život bezbožný, nemorálny, chýliaci sa k skaze. Dedinu vnímame na pozadí času.