Poppoézia – znaky a predstavitelia

Poppoézia – znaky a predstavitelia

POÉZIA

• popri próze tvorí základnú výrazovú formu umeleckej literatúr
• zvláštnym spôsobom členený jazykový prejav
• na rozdiel od prózy je písaná vo veršoch (próza je písaná vo vetách)
• graficky sa člení na strofy a verše (próza na odseky a vety)
• je písaná viazanou rečou
• má rytmus, ktorý sa vytvára pravidelným striedaním istých jazykových prostriedkov; podľa toho, aké jazykové prostriedky sa striedajú, vznikajú rôzne prozodické veršové systémy (sylabický, sylabotonický, časomerný)

RÝM – je zvuková zhoda dvoch alebo viacerých slov na konci veršov (druhy rýmov, schémy)

POPPOÉZIA

Názov je zložený z dvoch slov pop /lat. populus – zrozumiteľný ľudu) a poézia. Tento žáner pomohol poézii získať masovú popularitu tak, že populárni speváci začali zhudobňovať texty básnikov a básnici zasa začali tvoriť básne určené priamo na zhudobnenie. Je to tzv. spievaná poézia, ide o tvorbu piesňových textov určených pre populárnu hudbu. Najkvalitnejšie piesňové texty sa približujú umeleckej úrovni poézie.

Vývin slovenskej textárskej tvorby úzko súvisí s premenami populárnej hudby. V 60. rokochna Slovensku vznikli prvé bigbeatové (rockové) skupiny a začali populárnu hudbu vymaňovať zo závislostí od folklóru a operety. Aj piesňový text sa oslobodzoval od týchto vplyvov.

V texte vyjadruje pocity generáciea doby, v ktorej vzniká. Tematika textov poppoézie je rôznorodá (prvá láska a túžba po nej, odpor a rebelantstvo voči spoločenským konvenciám, kontrast medzi svetom mladých a dospelých, túžba po voľnosti a bezstarostnom živote v kruhu rovesníkov), ale spája ich najmä zobrazenie pocitov a túžob súčasného mladého človeka, pretože príjemcami populárnej hudby sú predovšetkým mladí ľudia. Typické je aj využitie hovorového jazyka typického pre mladú generáciu.

Znaky poppoézie: pravidelný rytmus, striedavý rým, refrén.

Medzi najvýznamnejších slovenských textárov patria napr. Kamil Peteraj, Boris Filan , Jozef Urban, Tomáš Janovic, Ján Štrasser, Daniel Hevier.

KAMIL PETERAJ: písal texty pre skupiny: Prúdy, Collegium musicum, Limit; pre interpretov: Pavla Hammela, Miroslava Žbirku, Mariku Gombitovú. Je autorom mnohých hitov (piesní, ktoré sa stretli s veľkým poslucháčskym ohlasom), ako napr. Ples zabudnutých postáv (M. Žbirka), Planéta nádej (M. Gombitová). Jeho textárska tvorba vyšla aj knižne vo výberoch: Texty, Pop texty, Bosá láska. Je spoluautorom muzikálu Cyrano z predmestia.

BORIS FILAN: sa spolu s K. Peterajom v najväčšej miere zaslúžil o zlepšenie kvality piesňových textov v 70. rokoch. Veľká časť jeho tvorby sa spája so skupinami: Prúdy, Elán (LP: Ôsmy svetadiel, Nie sme zlí, Hodina slovenčiny, Detektívka). Je autorom takých hitov, ako napr. Stužková, Tanečnice z Lúčnice, Zaľúbil sa chlapec... Jeho texty vyšli knižne pod názvom Túlavý psík.

JOZEF URBAN: bol ovplyvnený tvorbou amerických beatnikov zo 60. rokov (Lawrence Ferlingetti, Allen Ginsberg) a tvorbou M. Válka. Bol považovaný zarebela.

Písal texty pre skupiny Elán (Voda, čo madrží nad vodou), Money Factor, Dorian Gray, Broken Heart, y pre interpretov: Vaša Patejdl a, Miroslava Žbirku, Jána Lehotského, Beátu Dubasovú či Barbaru Haščákovú. Je aj autorom piesňových textov pre film Fontána pre Zuzanu 3. Všetky jeho piesňové texty vyšli knižne pod názvom Voda, čo nás drží nad vodou po Urbanovej smrti, lebo v r. 1999 ako 35-ročný zomrel pri autonehode. (Zomrel pri zrážke s poľským kamiónom.)

DANIEL HEVIER: narodil v Bratislave, detstvo prežil v Prievidzi. Študoval slovenský jazyk a estetickú výchovu na Filologickej fakulte UK v Bratislave. Už počas svojho vysokoškolského štúdia sa zamestnal ako redaktor v Slovenskom rozhlase. Po absolvovaní vojenčiny bol niekoľko rokov na voľnej nohe ako profesionálny spisovateľ. Krátko pôsobil vo vydavateľstve Mladé letá, po roku 1989 už ako ich šéfredaktor. Od roku 1991 vedie vlastné vydavateľstvo HEVI, v ktorom vydal vyše 100 titulov.

Daniel Hevier píše aj texty piesní pre známych spevákov, hercov a skupiny ako sú napr. Paľo Habera, TEAM, Pavol Hammel, Miro Noga, Michal Dočolomanský, Július Satinský, Karel Gott, Beata Dubasová. Najväčšie spevácke hity s jeho textami sú: Reklama na ticho (Team), Líška (JanaKirschner),Prievan v peňaženke (Team), Láska, necestuj tým vlakom (Habera), Držím ti miesto (Team), Svet lásku má (Pavol Habera & Karel Gott & Peter Dvorský) a ešte „kultová pieseň“ z 1. série Slovensko hľadá Superstar Kým vieš snívať.

Daniel Hevier teraz žije s manželkou Maruškou, 3 deťmi a psíkom Konorom v Petržalke pri BA. Viaceré jeho knihy boli preložené do cudzích jazykov. Daniel Hevier tvrdí, že bez čitateľa by spisovateľ bol mŕtvy, lebo by ho nemal kto čítať. Musel by písať len sám pre seba a to by bolo smutné. Takže všetko, čo robí, robí pre čitateľov.

Miroslav Válek - Jesenná láska

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,

no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi. Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá, poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše

a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba; je mu jedno aké. Možno, že iba obrázok a možno tôňu iba.

No pred cieľom sa zastaví: Komu zas srdce chýba? Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa; bola to láska? Sklamanie? Aj láska bola hlúpa,

veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.

Koľko raz v noci májovej hľadeli do mesiaca, no máj im málo šťastia dal a krátke bolo leto. Len jeseň, tá vie o všetkom, a jeseň nepovie to. Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju:

túžieval, čakal, dočkal sa, odišla, nepozná ju.

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,

no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi. Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá, poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

 Téma: spomienka na letnú lásku, ktorá sa skončila - vznikla v máji, no po lete sa mladí ľudia rozišli. Idea: láska so sebou prináša a nielen radosť, ale aj sklamanie.

 Myšlienkový rozbor: dvaja mladí ľudia sa do seba zaľúbili, sľubovali si od vzťahu veľa. Ten, čo ľúbil viac, sa sklamal - chlapec (no ten, čo ľúbil, sklamal sa). Dievča sa s ním rozišlo a už možno ľúbi niekoho iného (a ten, čo sklamal, ľúbi). V jeseni ich láska slabne, zostali im už len spomienky (prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá) a dievča si uvedomuje, že chlapca milovala – je však už neskoro (pripomína to báseň I. Krasku Už je pozde...).

V jeseni sa ľudia cítia osamelí a túžia po blízkom človeku – chcú ho mať len pre seba. Autor sa pýta, aká to bola láska a či to vôbec láska bola (bola to láska? Sklamanie?). Niekedy chceme od lásky veľa, no stratíme všetko (aj láska bola hlúpa, veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca). Chlapec na dievča čakal, túžil po nej, no teraz už vie, že je nenávratne preč (túžieval, čakal, dočkal sa, odišla, nepozná ju).

 Kompozícia:

• báseň sa skladá z piatich strof – štvorveršových a päťveršových
• rým: AABB- združený

• nájdite paralely medzi láskou a životom človeka na jednej strane a striedaním ročných období na strane druhej (4. sloha)

 Jazykové prostriedky: Epiteton: staré lístie; mámivý ošiaľ; noci májovej; koník túlavý Zdrobneniny: koník; obrázok

Personifikácia: láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi; šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju

Metafory: svetlá sa tratia z duše

Rečnícka otázka: Komu zas srdce chýba?

Báseň parí do ľúbostnej (intímnej) lyriky, naspieval ju slovenský spevák Miroslav Žbirka.

Jozef Urban – Voda, čo ma drží nad vodou

Keby bolo niečo Čo sa ti dá zniesť

Okrem neba nado mnou a miliónov hviezd Tak by som to zniesol

Vždy znova a rád

K tvojím nohám dobré veci ako vodopád

Keby som mal kráčať Sám a zranený

Šiel by som až tam kde tvoja duša pramení Keby som ten prameň

Našiel náhodou

Bola by to voda čo ma drží nad vodou Môžeš zabudnúť

Stačí kým tu si Iba ďalej buď

Nič viac nemusíš

Chcem sa s teba napiť Šaty odhoď preč

Čo má byť sa stane Tak cez moje dlane Ako čistý prameň teč

Ak ťa ešte trápi Smútok z rozchodov Ono sa to poddá

Ty si predsa voda

Čo ma drží nad vodou

Keby bolo niečo, čo sa ti dá zniesť,

okrem neba nado mnou a miliónov hviezd. Tak by som to zniesol, vždy znova a rád,

k Tvojim nohám dobré veci, ako vodopád.

Keby som mal kráčať sám a zranený,

šiel by som až tam, kde tvoja duša pramení. Keby som ten prameň našiel náhodou,

bola by to voda čo ma drží nad vodou.

Môžeš zabudnúť, stačí kým tu si, iba ďalej buď, nič viac nemusíš.

Chcem sa z Teba napiť, šaty odhoď preč. Čo má byť sa stane,

tak cez moje dlane ako čistý prameň teč. Ak ťa ešte trápi smútok z rozchodov, ono sa to podá, Ty si predsa voda.......

Zrod piesne Voda, čo ma drží nad vodou má je zvláštny. Urban napísal text a o chvíľu tragicky zahynul. Jožo Ráž ju naspieval na prvýkrát a o pár dní havaroval.

 Téma: láska a jej dôležité miesto v živote človeka

Idea: skutočná láska musí byť schopná a ochotná prinášať aj obete

 Myšlienkový rozbor: žena je niečo prapodstatné – voda, ktorá drží mužov nad vodou. Žena bola akosi prirodzene stvorená na to, aby krotila muža, aby porozumením dávala pocit istoty v jeho rozorvanom

svete. K žene sa muži vracajú – slabí, zronení. Môžeš zabudnúť, stačí, kým tu si, iba ďalej buď, nič viac nemusíš - v týchto riadkoch piesne je ukrytá celá filozofia skutočnej lásky – dáva nám zmysel už tým, že je, aj keď už nepatrí nám.

Táto pieseň je z filmu Fontána pre Zuzanu, ktorého dej sa odohráva v Afrike. Tam je voda vzácnejšia ako čokoľvek iné. Africké motívy putovania k prameňu, hviezdnatého neba i krásny obraz znášania vecí ako vodopádu sa v skladbe stávajú univerzálnym posolstvom o opore, láske a obetavosti.

Daniel Hevier – Kým vieš snívať !

Viem na vlastných nohách stáť a nič nemám dávno sľúbené. Vždy sa dajú pozbierať rozhádzané mince zo zeme.

Bez obáv mňa nepoblázni žiaden dav, verím v múdrosť tvrdohlavých hláv.

Kým vieš snívať, tak máš nádej, hádam príde čo má prísť, šťastie si ťa nájde

raz ho uvidíš.

Kým vieš snívať, tak máš náskok svoje túžby stále bráň.

Skúšaj kráčať s láskou a nebudeš viac sám.

Neviem hlúpo poslúchať a žiť zo zvyku, vietor v krídlach ešte stále mám.

Sem-tam zbieram zauchá, miesto dotyku

pre iných však niečo viac znamenám. Nie ďakujem o ľútosť nemám záujem, strácam pierka, ale niečo viem.