Humor, satira a irónia v slovenskej literatúre

Humor, satira a irónia v slovenskej literatúre

CIEĽ

Cieľom mojej práce je analyzovať najznámejšie diela od šiestich známych autorov pôsobiacich na Slovensku od baroka až po súčasnosť. Syntézou ich diel priblížiť čitateľovi život a obdobie, v ktorom autori žili. Argumentáciou dokázať to, ako sa vývoj humoru na Slovensku vyvíjal, pretvaroval a menil. Aplikáciou citátmi a vyjadrením jednotlivých známych osôb ku mojím autorom dokázať, že boli významné osobnosti v slovenskej literatúre. Exemplifikáciou výrokov z diel by som chcela čitateľovi priblížiť humor jednotlivých autorov. V závere chcem generalizovať a spraviť súhrn mojich zistení počas písania práce SOČ.

Príhovor

Milí čitatelia.

Práve držíte v rukách moju prácu SOČ. Chcela by som Vám v nej priblížiť humor, satiru, iróniu, ktorá sa používala v slovenskej literatúre. Vysvetliť Vám hneď v úvode, že tieto pojmy nenesú ten istý význam. Vybrala som si pre Vás šiestich autorov a zabávačov, ktorý ovplyvnili slovenskú literatúru od obdobia baroka až po súčasnosť. Stretnete sa v nej z menej aj viac známi menami ako sú Lasica a Satinský, slovenskí zabávači. Dôvod, prečo som si vybrala práve tému humor, satira a irónia bol ten, lebo si myslím, že každého z nás by sa mohla niečím dotknúť. Predsa len, každý sa radi zasmejeme. Smiech dokonca aj predlžuje život. Dúfam, že sa zabavíte rovnako pri mojej SOČKE ako ja, pri čítaní týchto diel. Chcela by som zároveň poukázať na to, že humor sa vyvíjal. Lebo to, čo bolo vtipné kedysi nemusí byť vtipné už dnes. Počas písania práce Vám ozrejmím ich diela, život. V závere porovnám humor každého z nich. Ukážem, aký mali odlišný humor. Dúfam, že sa Vám moja práca SOČ bude páčiť a možno v konečnom dôsledku aj vy otvoríte nejakú knihu od týchto šiestich autorov. Prajem príjemné čítanie. 

Zároveň čestne prehlasujem, že prácu SOČ som vypracovala samostatne s využitím vlastných poznatkov a postrehov, opierajúc sa o dostupný materiál i uvedenú odbornú literatúru. 

Úvod : Vysvetlenie kľúčových slov

Hneď na začiatok by som Vám v prvom rade chcela vysvetliť pojmy, z ktorými sa v mojej práci SOČ najčastejšie stretnete.

Irónia(gréc. eironeia- pretvarovanie, úsmešok) je druh nepriameho pomenovania, v ktorom kladné hodnotenie má negatívny význam. Prevaha zdrobnenín, zjemňujúcich výrazov sa stáva nositeľom záporných vlastností.

Humor( v lat. humor- vlaha) – Veselá, zábavná, žartovná, vtipná nálada, atmosféra a ak sa jedná o slovenskú literatúru, môžeme v tomto prípade hovoriť o diele.

Sarkazmus( gréc. sarkadzein- sekať do mäsa) uštipačný bezohľadný výsmech sprevádzaný cynickým autorským postojom. Predstavuje najvyšší stupeň irónie.

Satira je ostrý výsmech, posmech. Ide aj o báseň alebo prózu, ktorá sa vysmieva nedostatkom ľudskej spoločnosti a ľudských charakterov.

Vtip je žáner mestského folklóru podobný anekdote. Patrí k pomerne novým žánrom. V súčasnosti je to najčastejší folklórny žáner, ktorý sa šíri ústnym podaním hlavne v kruhoch vzdelancov a obyvateľom miest. Obmedzuje sa iba na najstručnejšiu výpoveď s nečakaným záverom.

1. Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola

1.1 Hugolín Gavlovič

literárny smer: baroko alebo predosvietenský život
Hugolín bolo rehoľné meno Gavloviča, ktoré prijal, keď vstúpil do františkánskej rehole v Hlohovci. Františkánska rehole sa najmä v 18 storočí podieľali na formovaní slovenskej barokovej kultúry. Myslím si , že práve toto bol dôvod prečo Gavlovič začal písať. Nenapísal totiž, len Valaskú školu, ale aj Škola Kresťanská a Peťsto naučení o dobrých mravoch, ktoré som tiež nakoniec prečítala.
Ak by som mala, čo najlepšie zvýrazniť to akým štýlom Hugolín písal použila by som jeho citát na začiatku knihy. „Cnosti múžú skryté býti, ale mravy zjevné, nebo sú ku obcování lidskému potrebné.“

1.2 Valaská škola mravúv stodola

Dielo je zbierka rád do života. Sú to básne, ktoré majú poučný charakter. Komentuje etiku medziľudských vzťahov. Diela sú vo forme krátkych próz, ktoré majú ovplyvniť názor čitateľa. Mne osobne sa diela Hugolína ťažko čítali, lebo písal v slovakizovanej češtine. Dielo vznikalo počas dozrievania spoločenských podmienok vzniku spisovnej slovenčiny. Musím však poukázať na to ako dokázal dielo ozvláštniť humorom a tým zjednodušiť aj čítanie. Snažil sa najskôr dostať zlé vlastnosti, situácie alebo činy do popredia a následne nato ich nahradiť dobrými skutkami, ktoré by sme mohli namiesto toho robiť. Hugolín v tomto diele odcudzuje alkoholizmus, poverčivosť, vojny a opilstvo. Alkoholizmus znázorňuje v krátkej básničke Hle, človek opilí- žádnemu nemilý, ktoré bolo podľa mňa aj jednou z najvtipnejších básni od neho.

Citujem „Tento človek neni človek, neb rozum utratil, když se zbytečným nápojem v hovado obrátil. A jak spadne do kaluže, bude postel jeho, a i svine tam líhají z obyčeje svého.“

Aj takto opisuje alkoholizmus, alkohol ako jedno z lákadiel života.
Ďalšie dielo, kde sa mi páčil humor Hugolína je Dobrá vec jest byť v manželství, ale lepšá žiť v panenství napr. „Krátka rozkoš, krátka rozkoš, ale dluhá psota.“ (psota –chudoba)
Aj takýmto vtipným veršom dokázal poučiť svojho čitateľa.

Pri čítaní som mala pocit akoby sa snažil Hugolín znázorniť:

1, Všetko dobré má aj zlú vlastnosť alebo ako ho dokážu jeho dobré vlastnosti dostať do nepríjemných situácii napr. : „Jestli tvá častá prítomnosť raz lidí nasýti nebudeš u nich, jako chceš velkú vzácnosť míti.“
2, Všetko zlé má aj dobrú vlastnosť alebo niekedy aj naša zlá vlastnosť nás dokáže z nepríjemnej situácie rýchlo dostať napr.: „Havran žere mrtvé telá, živých žráti nechce“

Dielo sa mi veľmi páčilo a myslím si, že Valaská škola mravúv stodola nám priblížila, nie len myslenie Hugolína Gavloviča, ale aj dobu, v ktorej žil.

2. Martin Kukučín : Rysavá Jalovica&

2.1 Martin Kukučín

literárny smer : 1.vlna slovenského realizmu
Diela Kukučína alebo vlastným menom Mateja Bencúra ovplyvnil jeho život v detstve. Martin Kukučín žil ako dieťa na dedine a spoznal teda dedinský život zblízka. Postupne od malého dieťaťa spoznával ľudí, počúval príbehy ich životov a niektoré z nich potom stvárnil aj vo svojich dielach. Po rozpade kapitalistickej spoločnosti videl ako upadá zemianstvo, priateľské a rodinné vzťahy sa rozpadali a do popredia sa viac dostávajú peniaze, ktoré prevládali nad charakterom človeka. Vďaka tomuto sa Kukučín začal zamýšľať prvý krát nad osudom ľudu.
Kukučín hovorieval : „Osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal“. 

2.2 Rysavá Jalovica

Obsah diela:

Adam Krt, ktorý šije počas svojho života kapce, sa vyberie na jarmok do Mrhanoviec za zárobkom. Jeho žena Eva nemôže ísť s Adamom na jarmok, preto mu nechá 50 zlatých, aby kúpil kravu a iné potrebné veci ako napr. med, bryndzu, mak a podobne. Nakoľko si Adam Krt ľúbi vypiť jeho žena mu nakáže, aby sa Adam vrátil domov triezvy. Eva, Adamova žena je prísna, tvrdohlavá a Adam má pred ňou rešpekt, ba dokonca sa jej bojí.

Adam teda sľúbi, že si nevypije a ide na jarmok. Po tom ako predá všetky kapce sa vyberie on sám na jarmok kúpiť všetko potrebné. Ako prvého stretne Šmálka, ktorý predáva kravu. Šmálek sa ho snaží oklamať, pretože predáva starú kravu ktorej odpílili rohy a obrúsili kopytá, len preto aby krava vyzerala mladá. Krt na jeho trik naletí a idú do najbližšieho hostinca túto kúpu zapiť.

Tam sa však nepohodnú na cene, pohádajú sa a v konečnom dôsledku z kúpy nie je nič. Jediné nad čím bedáka sú dva rímske, ktoré minul za oldonáš. Preto sa Adam Krt poberá znova na jarmok aby kúpil, čo potrebujú doma napr. mak, bryndzu atď.

Keď Adam nakúpi, potom sa pomaly poberá domov. Ako tak kráča vidí svojho suseda, starého dobrého kamaráta, kmotra ako kráča domov a na vôdzke má rysavú jalovicu. So svojím susedom Trnkom sa Adam poškriepil pred dvoma rokmi kvôli kohútovi a od vtedy sa spolu nerozprávajú. Adam bol pod vplyvom alkoholu, ktorý ho posmelil a prihovoril sa svojmu bývalému kmotrovi. Zistil z tohto rozhovoru, že Trnka s jeho ženou kravu predávali no nepredali. Nato sa Adamovi v hlave blysla príležitosť o dobrú kúpu. Pozval Trnku do hostinca. Tam pili mernô a Trnka predal Adamovi kravu za tridsaťtri zlatky.

Medzi tým ako popíjali v hostinci prišla Trnkova žena a nahnevaná na muža, že pije v krčme odviazala kravu spred hostinca a odišla domov. Nakoniec Trnka s Adamom dopili vybrali sa spoločne domov. Vyšli pred krčmu a zistili, že rysavej jalovici nikde, netušiac, že kravu odviazala žena Trnkova. Spoločne sa teda vybrali za richtárom oznámiť mu, že im spred hostinca kravu ukradli, no ten ich vysmial s tým, že on nemá oči všade a nevie, kto im kravu ukradol.

Krt sa nato znova poškriepil s Trnkom, kvôli tomu, že nevedeli koho sú peniaze a koho ukradnutá krava. Nakoľko nebolo kravy, len zlatky a ani jeden nechcel prísť za svojou Evou bez peňazí alebo bez kravy, sa pohádali. Potom každý z nich šiel domov sám. Adam podgurážený alkoholom cestou domov spadol, porozbíjal všetky hrnčeky a aj zrkadlo pre Evu. Adam došiel domov v noci, bez kravy, bez peňazí a pod vplyvom alkoholu. Jeho žena Eva, veľmi sklamaná z neho, ho vpustila do domu. Adam jej vybral všetky rozbité hrnčeky, v ktorých bol mak bryndza atď. a potom zaspal. Eva taktiež.

Ráno sa zobudil, porobil všetko čo musel a so strachom si Adam sadol za lavicu a čakal na svoj rozsudok od Evy. Krt jej povedal o ukradnutej krave. Eva vyhnala Adama z domu, aby šiel kravu hľadať. Adam sa rozlúčil s ňou medzi dverami so slovami „žena dobre sa maj, už ma viac neuvidíš“ a odišiel.

Na druhý deň prišil Trnkovci a doniesli aj rysavú jalovicu. Eva Krtova sa nesmierne potešila a uviazala kravu. Pozvala Trnkovcov do svojho domu a povedala im, čo spravila svojmu mužovi. Trnka sa vybral svojho kmotra Krta hľadať. Po vyše týždňa ho Trnka našiel a doviedol domov.

Eva Krtová sa svojmu mužovi ospravedlnila, že sa k nemu správala hrubo a Adam sľúbil, že už nikdy nebude piť. Svoj sľub aj Adam splnil a jeho život sa zmenil k lepšiemu a stal sa váženým občanom Adamoviec.

2.3 Humor v diele Rysavá Jalovica

Kukučínov humor je trošku iný ako ten, z ktorým sa stretávame dneska. Vtipom opísal Krtov alkoholizmus citujem : „Jeho čierne očičká, aj inak dosť malé, od užitého nápoja ešte väčšmi sa zúžili a blyšťali ani u opravdivého krta čo žije pod zemou“.

Kukučín nepoužíval humor, na ktorom by ste sa vyslovene zasmiali. Skôr sa svoje diela snaží oživiť a s istým nadhľadom, vtipným opisom ukázať na veci, ktoré ťažili dobu, v ktorej žili. „Jeho chôdza je taká, akoby pravou nohou stúpal na stolček a ľavou do jamky, lebo pravá bola asi o dva palce dlhšie než nebožiatko ľavá, preto sa musí zahadzovať v chôdzi“. Aj takto opisoval Martin Kukučín Adama Krta. Situácie, ktoré sú niekedy až do plaču dokázal opísať takým štýlom, že čitateľ sa dokázal pousmiať nad situáciou, v ktorej sa Adam Krt nachádzal. Dokonca, keď som čítala knihu som ho aj ľutovala.

Pre mňa asi najvtipnejšou časťou z knihy je situácia kedy Adam Krt sa poháda s Trnkom a cez celé mesto po sebe pokrikujú:
Adam Krt „ Kikirikí“ a Trnka „Me-e-ek!“
Ako píšem trošku nepredstaviteľné, ale aj takto dokázal Kukučín pobaviť svojho čitateľa a urobiť tak možno z tragédie, len nepríjemnú situáciu.

3. Janko Jesenský : Výbor z malomestských rozprávok

3.1 Janko Jesenský

literárny smer : 2.vlna slovenského realizmu
Život Jesenského si myslím, že bol veľmi zaujímavý. V podstate od právnika cez zajatca v svetovej vojne sa z neho stal v konečnom dôsledku spisovateľ. Jesenský vždy prežíval všetky problémy slovenského života. Jeho prózu tvoria poviedky, novely a fejtóny. Niektoré jeho dielo boli dokonca preložené do viacerých jazykov. Za jeho najlepšie dielo je považovaný satirický román Demokrati.
„Janko Jesenský si bral zápletky i svoje figúry z krčiem, salónov i rodín.“ Povedal o dielach Janka Jesenského Dr. J. M.

3.2 Výbor z malomestských rozprávok

Malomestské rozprávky je dielo, ktoré sa skladá z desiatich krátkych próz. Patrí medzi jeho najčítanejšie, ale aj najvydávanejšie Jesenského diela, ako aj slovenskej literatúry vôbec. Na rozdiel od Hugolína sú jeho prózy nenáročné, veselé. V konečnom dôsledku vyústia vtipnou pointou. Vo svojich príbehoch, znázorňuje životy asi všetkých, ktorých za svoj život stretol. Mešťania, Inteligencia, Kňazi. V každej Malomestskej rozprávke sa stavia dej na jednej výraznej udalosti, v ktorej sa snaží znázorniť nejakú zlú charakterovú vlastnosť postáv.

Všetky diela končia tým, že autor vysmeje, znemožní zlú charakterovú vlastnosť.
Teraz Vám chcem predstaviť tri krátke prózy v diele Malomestské rozprávky.

3.2.1 Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí.

Hlavnou postavou diela je Ďuro Koštiaľ z Horných Luhov. Iróniou celého tohto diela a pre mňa asi najvtipnejším, nie je žiadny moment knihy, ale skôr pointa samotná. Ďuro ktorý má početnú rodinu a má veľké dlhy. Príde do banky a chce si požičať peniaze, no nakoľko nemá splatené dlhy pred tým, banka mu peniaze nepožičia. Keď sa vracia z banky domov, zrazí ho koč s pánmi a zlomí mu nohu. Zo strachu mu páni dajú peniaze na liečbu a krčmár ho odvezie domov.

Ďuro nedá peniaze doktorovi, ale ide do banky svoje dlhy splatiť. Tam mu povedia, že jeho dlžoba je žalovaná, aby išiel k advokátovi. Keď Ďuro otvára dvere na kancelári zistí, že pán advokát je človek, ktorý mu dal peniaze.
Samotné vyvrcholenie celej prózy ja na zasmiatie. Presne ako som písala v opise Malomestských rozprávok, tak aj v tomto diele autor použil humorné rozuzlenie celého deja.

3.2.2 Slnečný kúpeľ

Práve próza Slnečný kúpeľ sa mi páčila z celého diela najviac.  

Mestský notár Škorec zo dňa na deň mal problém prejsť cez rínok. „Akýsi neurčitý pocit strachu sa ho zmocňoval, keď prechádzal cez jeho holý priestor, vydláždený žabicou.“ Práve preto sa rozhodol ísť za doktorom Edutom, ktorému sa zdôveril so svojím problémom. Doktor zastával názor, že mu pomôže slnko, šport, ale Škorec mu moc neveril.

„Neverím ani vzduchu, ani slncu,“ odporoval mu Škorec no aj tak si nechal poradiť a skúsil to. Spoločne pribrali aj zverolekára Papsta a všetci traja začali praktizovať pravidelné slnečné kúpele na úpuste. Všetci traja si mysleli, že ich nikto nemôže vidieť no mýlili sa. Jakub, keď išiel okolo videl troch ľudí ako sa prechádzajú, cvičia a plieskajú sa rukami po stehnách. Jakub sa v momente zľakol, že sú to traja blázni, ktorí ušli z blázinca. Hneď ako si to uvedomil, rozbehol sa za predstavenstvom všetko povedať. Kým sa Jakub dohadoval s predstavenstvom, všimli si troch naháčov aj ostatní okoloidúci a zabávali sa na nich. Neskôr dorazili richtár s Jakubom a nespoznali neoblečených troch naháčov. Báli sa ich. No ako náhle sa tí traja začali obliekať zistili, že sa jedná o ich notára, doktora a zverolekára. Richtár si bol istý, že títo sa nezbláznili a ponúkol im odvoz domov.

Najvtipnejšou pasážou tohto diela bolo, keď Jakub opisoval ako sa traja naháči plieskajú po stehnách. Jakub bol chudobný chlap, ktorý si ináč nevedel vysvetliť, čo by tí traja muži na brehu robili. Hneď automaticky si myslel že sú to blázni. Je to výsmech zaostalosti. Všetko nepoznané, čo človek nepoznal bolo považované za smiešne.

Jednou ďalšou časťou z tejto prózy sa mi páčilo, keď richtár dorazil na breh. Jeho prvá reakcia bol šok a strach z troch ľudí pri brehu. Prvé, čo chcel ich zatknúť a vrátiť späť do blázinca. No ako náhle zistil kto sú, zmenil názor pomenoval Jakuba mamľasom. Trom „bláznom“ nakoniec ponúkol tzv. mestskú príležitosť- odvoz.
Myšlienkou celej časti bolo pre mňa osobne to, ako rýchlo dokáže strach zatemniť myseľ a človek prestane reálne rozmýšľať. 

3.2.3 Večera

Posledná próza z Malomestských rozprávok, ktorú by som Vám chcela priblížiť je Večera.

Hlavná postava je advokát Dr. Čurida, ktorý sa prisťahoval do mestečka. Sedel v kancelári, keď prišiel učiteľ Andrej Škereň. Chcel sa rozsobášiť so svojou ženou. Dôvodom bola ženina lenivosť. Opisoval moment, keď sa s ňou ženil : „Na svadobnom stole bola aj pečená kačka aj gaštanové pyré.“ Hlavným dôvodom bolo práve to, že od vtedy už nič podobné na jedenie nedostal. Len demikát s bielou kávou. Jeho dcéra Malvínka, ktorá mala dvadsaťpäť rokov, hľadala ženícha.
No nakoľko ani ona, ani jej matka neodkázali nič poriadne navariť na večeru nikoho Malvínke nenašli. Škereň sa hanbil za ne. V sobotu mal prísť Škereňovi ďalší pytač, preto poprosil Čurida, aby mu napísal právnicky list pre ženu. V ňom malo stáť, že ak v sobotu o siedmej nebude kačka s gaštanovým pyré tak sa Škereň s ňou rozsobáši. Čurida tomu nechcel uveriť, no keď v sobotu prechádzal okolo Škereňovho domu a počul ako sa škrú vidličky o tanier. Čurida sa pozrel do obloka Škereňovcov a zistil, že večerajú.

Mne bol zo začiatku veľmi vtipný dôvod, prečo sa chce Škereň rozsobášiť so svojou ženou. Ale, keď začal pokračovať a rozprávať príbehy, za ktoré sa hanbil, prišiel mi jeho dôvod adekvátny. No na druhej strane si musím priznať, mohol si za to sám. Škereň nedokázal usmerniť svoju ženu a ako hlava rodiny úplne zlyhal. Žena bola lenivá a jeho dcéra sa čím ďalej tým viac začala podobať na matku. Cítil, že niekde zlyhal a to ho nakoniec dohnalo ku advokátovi. Bol to úplne cudzí človek, od ktorého žiadal pomoc.
Už vôbec to ako Škereň opisoval Malvínu „ Dcéra o pol štvrtej poobede neučesaná. Má dvadsaťpäť rokov a mať ju češe…“

4. Stanislav Štepka : Radošínske naivné divadlo

4.1 Stanislav Štepka

„Vždy som chcel robiť také divadlo, do ktorého by som rád chodil.“
Stanislava Štepku pozná hádam skoro každý Slovák. Je to zakladateľ Radošínskeho naivného divadla, herec, dramatik. Sám napísal všetky divadelné hry, ktoré sa hrali v Radošínskom naivnom divadle. Je aj televízni herec účinkoval vo filme Otec ma zderie tak či tak.

V 1989 povedal Milan Lasica o Štepkovi „Robiť dvadsaťpäť rokov humor a satiru na Slovensku, to si už vyžaduje poriadnu dávku naivity.“ Alebo „Štepka v nás vyvoláva nezvratné presvedčenie, že sa oplatí smiať aj nad vlastnými pádmi“
Inak ho aj nazývajú píšuci herec alebo hrajúci autor. Štepka nielenže píše svoje hry, ale aj v nich totižto hrá.

4.2 O Radošínskom naivnom divadle

Bolo založené v 1963. Jeho prvé divadelné predstavenie sa volalo Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. Divadelné predstavenie nemalo práve veľký úspech u divákov. Ako povedal Štepka : „Ľudia sú zvyknutí na niečo jednoduchšie prostejšie.“ Štepka sa zo svojho neúspechu poučil a jeho ďalšie hry získavali väčší a väčší úspech. Typickým príkladom jeho zlepšenia je divadelná hra Jánošík, ktorá mala dokonca päťstojeden repríz.

Však nakoniec už v Radošínskom naivnom divadle vzniká zopár rokov veľmi svojská dramatika, ktorá vypovedá o dnešných ľuďoch, ich trápeniach a radostiach, trpkostiach omnoho viac než „vážna súčasná dramatika.“ Hlavnými hrdinami sú najčastejšie jednoduchí, nenápadní, často trápni hrdinovia, v ktorých je skrytá hlboká pravda o živote.

Ešte dodnes stále Radošínske naivné divadlo existuje a na jeho predstavenia sa chodí pozerať viac a viac ľudí z celého Slovenska. Niektoré predstavenia, ktoré boli odohraté na pódium Radošínskeho naivného divadla napr. Kúpeľná sezóna, Svadba.

4.3 Radošínske naivné divadlo 2

Je dielo od Stanislava Štepku, ktoré obsahuje pár jeho divadelných inscenácií. Vyšlo v 1989. Je to jednoduché, prosté ľahké čítanie presne také, ako sa hráva aj v Radošínskom naivnom divadle. Prvou divadelnou inscenáciou v tejto knihe je Kúpeľná sezóna, ktorá bola prvý krát na pódiu odohraná v 1980.
Ďalšou bola Svadba z 1982. Potom Čierna ovca z 1983, pavilón B z 1984 a O čo ide z 1985.
Mne sa z týchto diel najviac páčila asi Kúpeľná sezóna. Scirka predával bicykle, ktoré aj vyrábal. Začalo sa mu na trhu práce dariť a preto zháňal sponzorov pre svoju firmu. V jednej scéne sa snažil nalákať ako sponzora majiteľa kúpeľov. Žiaľ bohu aj po líškaní sa mu to nepodarilo, pretože majiteľovi kúpeľov Herzogovi bol ukradnutý.
Najviac sa mi páčila prvá časť, piaty obrázok kedy sa snažil Scirka nahovoriť Herzoga, aby mu požičal peniaze.
Herzog: „Požičať si odo mňa peniaze“
Scirka : „To je ona, to je ona...“
Herzog : „Koľko“
Scirka : „Výborne. Ide Vám to ako Aziatovi pri ping-pongu“
Štepka používa vo svojich dielach aj iróniu, nie len naivitu napr. keď sa rozpráva Eva Mária so slúžkou Bertou : „ A nemčina teraz letí svetom, hlavne v Nemecku.“ A Berta jej na to ironicky odpovedá: „ Nehovorte, to už aj v Nemecku?!“
V celej knihe bol používaný jednoduchý humor, ktorý bol ľahký na pochopenie. Typický dedinský humor charakteristický pre malomestský ľud. Príbehy Radošínskeho naivného divadla mi vyčarili veľakrát úsmev na tvári. S akou ľahkosťou dokázal Stanislav Štepka obohatiť svoju inscenáciu je úžasné.
Jeho diela ukazujú na ľudí z malomesta, ale jeho humor je iný ako napr. Martina Kukučina a Janka Jesenského. Dokázal si vziať odlišné situácie a problémy, ktoré následne zobrazil vo svojich inscenáciách.

4.4 Jááánošííík

Dielo Jááánošííík je satirická inscenácia. Jánošík je v tomto diele, len obyčajným človekom z ľudu. Chce čestne žiť ako normálny človek, no ľudia sa z neho snažia spraviť legendu. Keď som počúvala dielo Jááánošííík, tak som si všimla, že od skutočnosti má toto dielo trochu ďalej. Je tu zobrazenej veľa satiry irónie. Už na začiatok nás herci dostávajú do deja smiechom „Kde bolelo tam bolelo, bol deň ako každý tretí či druhý… .“

5. Milan Lasica a Július Satinský : L&S

5.1 Milan Lasica a Július Satinský

Milan Lasica a Július Satinský sú slovenský prozaici, herci, dramaturgovia a zabávači.

Pôsobili s Júliusom Satinským spolu mnoho rokov, do vtedy kým Satinský neumrel. Boli nerozlučná dvojica. Začali spolupracovať v roku 1959. Zoznámili sa na Vysokej škole v Bratislave. Stali sa najlepšími priateľmi. Ich prvé vystúpenie nebolo na pódiu školy, ale na scéne kabaretu TATRA. Prvé publikum tvorili ich spolužiaci zo školy. A tak ako sa vryli do pamäti im, tak sa o niekoľko rokov neskôr vryli slovenskému národu do srdca. Tým sa tak stali najúspešnejšou dvojicou zabávačov na Slovensku. Inakšie ich aj ľudia volali klauni. Sám Lasica povedal o svojej spolupráci so Satinským : „ Je to naozaj absurdné a začínam byť z toho nervózny. Asi sa nám nedarí chytiť správny vietor. Veď aj Československo sa rozpadlo a Lasica so Satinským sa nemajú k ničomu. Myslím si, že v našom prípade sa už nedá hovoriť o akejsi schopnosti vydržať spolu tak dlho, ale skôr o neschopnosti rozpadnúť sa.“

Ak by som mala opísať, čo ovplyvnilo ich tvorbu, tak oni dvaja sa ovplyvnili navzájom. Veľká tragédia nastala, keď Július Satinský v roku 2002 zomrel. No cez všetko, sa Lasica pozbieral zo smrti svojho najlepšieho kamaráta a stále pôsobí na slovenskej scéne ako herec.

Mám s ním osobnú skúsenosť na pódiu Slovenského komorného divadla v Martine

5.2 Malé manželské zločiny alebo moja skúsenosť s Lasicom.

V tomto diele si zahral Lasica(Gilles) so Sládečkovou (Lisa), manželskú dvojicu, ktorým sa rozpadalo manželstvo. Dej sa odohrával v ich obývačke. Gilles bol kvôli úrazu hlavy v nemocnici. Nakoľko bol Gilles zvedavý, čo o ňom bude hovoriť manželka, povedal, že stratil pamäť. Vrátil sa po týždni hospitalizácie domov a pýtal sa manželky na ich spoločný život, čo dovtedy spolu zažili. Gillsa hlavne zaujímalo, čo sa mu stalo. Lisa pri príležitosti ovládnuť situáciu, sa pokúsila usmerňovať ich vzťah podľa vlastných predstáv. Chytila iniciatívu a začala Gillsa klamať. Gilles nakoniec prizná, že stratil pamäť. Lisa potvrdí, že sa ho pokúsila zabiť, preto bol v nemocnici.

Herci v inscenácii zahrali manželský pár, ktorý prežíval klasické emócie nejedeného dlhoročného manželstva. Vášeň, žiarlivosť, nevera a iné problémy ich sprevádzajú celým dielom.
„Keď vidíte stáť manželský pár pri oltári, opýtajte sa sami seba, kto koho zabije skôr.“ Použil vo svojej knihe Gilles, nakoľko bol spisovateľ.

Lasica pôsobil ako flegmatik. Ľudia sa zabávali, smiali, ale on pokračoval stále tým istým vážnym výrazom v tvári. Nehral ani tak nejakú vážnu postav, skôr on to zahral tak, akoby hral príbeh vlastného života. Mala som skôr pocit, že hral samého seba.

5.3 L&S

Lasica a Satinský sú úplne iný ako autori, ktorých som doteraz čítala. Dielo zobrazuje rozhovory medzi nimi dvoma. V podstate vždy sa rozprávajú o ničom dôležitom, ale koniec je pre čitateľa prekvapujúci. Ich humor tvoria známky irónie. Myslím si, že humor Lasicu a Satinského nie je pre každého. V diele L&S sa striedajú prvky humoru s prvkami čierneho humoru. V rozhovore Dialóg opäť humoristický hovoril Satinský Lasicovi „Vystrojíme vám parádny pohreb, nebojte sa! Položíme vás do rakvy, vykopeme jamu a potom uvidíme. A možno, že vás pochováme len tak. Bez zbytočných ceremónií. Jednoducho. Pod plotom“

V diele L&S sa môžeme stretnúť aj s menami známych spisovateliek napr. Elena Maróthy- Šoltésová, Ľudmila Podjavorinská, Terézia Vansová. Lasica hovorí Satinskému, že sa mu včera tieto tri ženy narodili. „Tri dievčatá. Zajtra pôjdu do školy. Nebudú čakať šesť rokov. Nech sa vzdelávajú.“ A Satinský mu na to odpovedá: „ Ako sa volajú?“, „Terézia Vansová, druhá sa volá Ľudmila Podjavorinská a tretia Elena Maróthy- Šoltesová. Ale doma ju voláme zdrobnele : Ľudmila Padjušáková- Mrkosová.“ 

Humor Lasicu a Satinského je inteligentný a je cielený len pre určitú skupinu ľudí.. Dokáže pobaviť všetkých, ale hĺbku ich humoru dokážu oceniť, len niektorí.

Záver práce SOČ : Humor Satira a Irónia v slovenskej literatúre.

Po dočítaní všetkých diel som zrazu pochopila, že nie je humor ako humor. Že pojem vtip, satira, irónia sú úplne iné pojmy. Teraz sa môžeme na všetkých pozrieť zblízka a naraz. Kým Hugolín Gavlovič sa nás snažil skôr poučiť a nie svojím humorom zabaviť u Štepku alebo Lasicovi so Satinským hovoriť už o tom nemôžeme. Gavlovič v jeho diele Valasská škola mravúv stodola sa pokúšal, do popredia dostať hlavne svoje názory, o tom ako viesť svoj život, usmerňovať svoje myšlienky, túžby. Všetko to podal zábavným štýlom. Keď postupujeme ďalej v mojej práci po Gavlovičovi ide Martin Kukučín a dielo Rysavá Jalovica. Martin Kukučín sa snažil v diele, vtipom priblížiť život Adama Krta a zosmiešniť tak jeho alkoholizmus. Rysavá jalovica bola napísaná v období prvej vlny slovenského realizmu a Kukučín sa v nej snažil zobraziť všetky typické problémy ľudí pre dané obdobie. Ich problémy okoreniť trošku humorom a tak ich dostať do popredia. Prirovnala by som Kukučína ku kuchárovi. Jeho humor bol čerešnička na torte, ale myslím si, že zámer nebol čitateľa pobaviť.

Kým Martin Kukučín si vyberal zo svojho prostredia prostých obyčajných ľudí Janko Jesenský, ktorý písal už v druhej vlne slovenského realizmu si vyberal už aj učiteľov, kňazov a vyššie postavených obyvateľov z jeho okolia. Svoje „objekty“ pozorne sledoval a zahrnul tak ich tragédie a životy do svojho diela. Vyberal si podľa mňa trošku absurdné príbehy, ktoré mňa, ako čitateľa pobavili. Boli písané jednoduchou formou. Kukučín sa snažil skôr zobraziť problémy, ktoré ťažili dobu, v ktorej žili. Jesenský si vyberal problémy jednotlivcov. Dielo Slnečný kúpeľ, kedy autor zobrazil situáciu ako sa „traja blázni“ zabávajú. Ľuďom prišlo divné, čo tí ľudia robia preto to nahlásili richtárovi. Alebo Večera, kedy sa chcel rozsobášiť so svojou ženou len kvôli tomu, že mu nevarí kačku s gaštanovým pyré. Myslím si, že už len tie dôvody sa dneska nám, mladým ľuďom zdajú vtipné.

Dej samotných diel bol zábavný, ale príbehy vždy končili na môj dojem šťastne. V každom jednom diele, ktoré som prečítala som mala pocit, akoby autor trošku znemožnil postavy vo svojich prózach napr. Šťastie v nešťastí, Nešťastie v Šťastí, keď znemožnil právnika, ktorý zaplatil sám svojej banke dlh tým, že dal peniaze Ďurovi, ktorému zlomil nohu. Keď ideme ďalej dostávame sa k súčasným autorom Štepkovi, Lasicovi a Satinskému. Kým Štepka používa jednoduchý humor, ktorý je možno bližší nám všetkým. Lasica a Satinský mali skôr ten inteligentný humor, ktorý dokážu úplne presne pochopiť len niektorí. Štepka mal svoje divadelné inscenácie určené pre ľudí z meštianskych vrstiev. Štepkov humor je naivný, ako aj hovoril Lasica. Štepka vo svojich dielach používa Satiru, kde dôkazom je nám dielo Jááánošííík.

Lasica a Satinský boli výnimočný. Vo svojich dielach požívali humor, z ktorým sa tak často nestretávame. Vážne situácie dokázali oživiť troškou irónie. Niektoré svoje rozhovory začínali aj bežnou témou napr. v rozhovore Telefón začínali vetou ahoj čo robíš. Pričom takúto jednoduchou konverzáciou dokázali svojho čitateľa pobaviť. Dnes už na scéne pôsobí len Milan Lasica. Mala som s ním aj osobnú skúsenosť. A musím zopakovať, že pôsobil akoby hral samého seba.

Pobavili ma všetky diela a ak by som mala povedať ako sa zmenil humor od Gavloviča, chcela by som najskôr poukázať na to, že každý z týchto autorov žili v inej dobe. Humor sa zmenil. Ľuďom sa začalo byť vtipné úplne niečo iné a preto sa aj diela, spôsob písania a použité vtipy museli meniť. Z nepatrného až skoro nenápadného humoru sa dostal v dnešnej dobe vtip do takej fázy, kedy si ľudia dokážu robiť zábavu aj z takých vecí, ktoré sú do plaču napr. smrť.

Ja osobne mám najradšej Lasicu . Vždy ma pobaví. Ale ak by som mala pred niekým sňať dole klobúk tak je to jednoznačne Štepka, pretože robí už niekoľko desaťročí na Slovensku humor, ktorý sa nemení. Štepka má svoj vlastný štýl písania a ľudia z celého Slovenska doteraz chodia na Štepkove predstavenia. Tým svojím jednoduchým humorom nás dokáže baviť už dlho. Preto si myslím, že za najlepšieho humoristu na Slovensku by som ja osobne považovala Štepku, i keď Lasicov humor mi je bližší. 

Záver 2 : Splnenie cieľa

Myslím si, že môj cieľ sa mi s časti podaril splniť. Dokázala som analyzovať najznámejšie diela slovenských autorov od obdobia baroka až po súčasnosť. Navyše som mohla aj na základe inscenácie, ktorá sa konala na pódiu v Martine napísať to, ako hral Lasica a ako dokázal vtipné frázy podať divákovi. Život a obdobie som priblížila čitateľovi a dokonca som pri niektorých uviedla aj dôvod, prečo začali písať. Aplikovala som niektoré citáty a výroky, ktoré vo svojich dielach použili moji šiesti spisovatelia.

Ak by som sa mala za niečo vykarhať je to, že som v ich dielach nenašla známky sarkazmu. Práve preto som Vám čitateľom nemohla uviesť príklad.

A na záver. Ak mám ukončiť moju prácu SOČ jednou vetou, napísala by som len to : Som vďačná, že som mala tú možnosť prečítať si najznámejšie diela od Gavloviča, Kukučína, Jesenského, Štepku, Lasicu a Satinského, ktoré veľkou váhou prispeli do vývoju slovenskej literatúry.