Janko Jesenský (Slovo lásky)

Janko Jesenský

*30. decembra 1874, Martin

*27. december 1945, Bratislava

• Bol slovenský básnik, prekladateľ

Poézia: Verše, Po búrkach, Čierne dni, Jesenný kvet

Próza: Malomestské rozprávky, Demokrati, Strach

DIELO: Slovo lásky

Literárny žáner: Novela

• Hlavné postavy: Čurín, Elena Zákalíková, statkár Zeimo

OBSAH

Čurín sedel práve pri apeláte, keď mu poštár priniesol oznámenie zasnúbenia Eleny Zákalíkovej so statkárom Zeimom. Nebol z toho smutný, práve naopak zaradoval sa, pretože ho zvesť nedojíma a jeho srdce zostávalo chladné. Vnímal, ako vonku padá hustý sneh a začal spomínať.

Spomínal na časy pred 2 rokmi keď bol na bále a uvidel, ako mu nejaký chlap bozkával snúbenicu Elenu a opieral ju o pohovku. Z bálu si to sklamaný a nahnevaný namieril rovno domov a v mysli si nadával, aký bol vtedy detský a hlúpy. Cítil veľkú bolesť. Nebude veriť nikomu. Najmä žene, dievčaťu. Keď prišiel domov schoval jej fotografiu do písacieho stola a spálil všetky listy od nej. Čurín spomína ďalej ako mu Elena hrala na klavíri a on nechcel. Chcel jej povedať, že ju miluje, ale bál sa že by ušla. Prestal spomínať na to, čo bolo, potom si povedal, keď sa vydáva, nech sa vydáva. Chodil na prechádzky pri jej dom, pod jej okná a pozoroval ju. Raz ju videl v divadle, ale nestretli sa, len na seba hľadeli. Videl ju, ako kráčala pred ním. Chcel sa za ňou rozbehnúť, ale nemal odvahu. Jedného dňa

opäť sedel za svojim písacím stolom a hľadel von, ako sneží, keď vtom zazrel párik zaľúbencov. Pripadalo mu to smiešne, a tak to neriešil a písal ďalej. Keď vtom začul, že niekto otvára dvere. Dúfal v to, že to bude Elena a keď dvere otvoril, naozaj v nich stála Elena. Vošla dnu a prosila Čurína o odpustenie. Vraví mu, ako moc ho miluje. Pristúpila k nemu a on pocítil, že ho stále neprestala mať rada. Podišiel k nej a chytil jej dlaň. Spýtal sa jej, či si prišla iba o odpustenie. Ona odpovedala, že chce jeho lásku ako predtým. Stisli si ruky a zrejme jej Čurín dal svoju lásku.