Náboženská lyrika a informačné zdroje

Náboženská lyrika a informačné zdroje 

1) NÁBOŽENSKÁ LYRIKA

LYRIKA - je jeden z troch základných druhov umeleckej literatúry spolu s DRÁMOU A EPIKOU, v ktorom autor zobrazuje pocity, nálady, myšlienky. Lyrické básne NEMAJÚ DEJ!

Pôvod názvu lyrika pochádza zo starovekého Grécka a súvisí s hudobným nástrojom, ktorý sa volal lýra.

Medzi lyrikou a ostatnými literárnymi druhmi nie je presná hranica, v niektorých literárnych dielach sa často jednotlivé lit. druhy prelínajú (napr. lyrickoepické básne, lyrizovaná próza, lyrická dráma).

POÉZIA je najčastejšou formou lyriky. JE TO BÁSNICKÁ TVORBA PÍSANÁ VERŠOM.
VERŠ je rytmická a významová jednotka básnického textu. Je to jeden riadok v básni alebo piesni.

• NAJZNÁMEJŠIE LYRICKÉ ŽÁNRE sú:
1) ÓDA - rozsiahlejšia lyrická báseň
2) HYMNA - oslavná báseň
3) ŽALM - náboženská pieseň
4) ELÉGIA - žalospev
5) EPITAF - krátka báseň, ktorá sa dáva na náhrobok básnika

LYRIKA sa člení:

1) PODĽA PRÍSTUPU AUTORA K TÉME (realite):

• NÁLADOVÁ LYRIKA (o smútku)
• OPISNÁ LYRIKA (opisuje)
• ÚVAHOVÁ, REFLEXÍVNA LYRIKA (uvažuje)

2) PODĽA TEMATIKY:

• SPOLOČENSKÁ LYRIKA
• OSOBNÁ LYRIKA (intímna, ľúbostná)
• PRÍRODNÁ LYRIKA
• DUCHOVNÁ, NÁBOŽENSKÁ LYRIKA

DUCHOVNÁ LYRIKA - je spojená s náboženstvom, VYJADRUJE DUCHOVNÉ POTREDBY VERIACEHO ČLOVEKA.

• tlmočí odovzdanosť Bohu pri veľkom žiali (žalmy),
• oslavuje Božiu vznešenosť, lásku či milosrdenstvo (hymny)
• vyjadruje prosbu (modlitby, napr. u Dilonga alebo Rúfusa),
• zamyslenie sa nad morálnou zodpovednosťou človeka.

Inšpiračným zdrojom duchovnej poézie je BIBLIA, NAJSTRARŠIA PAMIATKA (starovekej orientálnej) hebrejskej literatúry. Biblia ovplyvňovala a naďalej ovplyvňuje literárny vývoj:

POSTUPNE SA ZAČALA VYVÍJAŤ STREDOVEKÁ EURÓPSKA LITERATÚRA, ktorá odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor:

• autori čerpali námety z Biblie
• pre spoločenskú dobu a literatúru bolo typické heslo "modli sa a pracuj"
• umenie zobrazovalo pozemský svet ako pominuteľný
• využívanie: alegória, obraznosť a symbolika, ustálené symboly
• personifikácia, prirovnanie, hyperbola, synonymum
• rétorický (kvetnatý a ozdobný) a emocionálny štýl

• STAROVEKÁ LITERATÚRA SA ČLENÍ NA 2 ZÁKLADNÉ PRÚDY:
1) NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA:
• mala bohoslužobný, výchovný a vzdelávací obsah
• zdôrazňovala kresťanské cnosti
• hlavnou postavou bol svätec
• základné žánre:
- legendy
- piesne
- kázne
- mystéria (divadelná náboženská dráma)

2) SVETSKÁ LITERATÚRA

a) FEUDÁLNA SVETSKÁ LITERATÚRA
• hlavným hrdinom bol zidealizovaný rytier, bojovník
• hlavným literárnym druhom bola VERŠOVANÁ EPIKA: PIESNE A EPOSY

FRANCÚZSKA LITERATÚRA: Pieseň o Rolandovi
- HRDINSKÝ EPOS (8. stor. - križiacka výprava Karola Veľkého proti Španielsku)
Rytier Roland padol do pasce, no hrdinsky bojoval proti presile. Kráľ Karol mu prišiel na pomoc neskoro, lebo sa zdržal privolať pomoc. Kresťanstvo nakoniec víťazí, kráľ si domov odnáša mŕtve telá rytierov a medzi nimi aj Rolanda.

NEMECKÁ LITERATÚRA: Pieseň o Nibelungoch
- v tomto epose sa kráľovič Siegfried ožení s Kriemhildou a získa obrovský poklad Nibelungov. Neskôr ho pomocou intríg a zrady zabijú. Kriemhilda chce pomstiť manželovu smrť, ale sama pritom zomiera. Poklad Nibelungov, ukrytí v rieke Rýn, nikto viac nenájde.

RUSKÁ LITERATÚRA: Slovo o pluku Igorovom
- epos z konca 12. storočia, vykresľuje neúspešné tiahnutie kniežaťa Igora proti kočovným Polovcom - najčastejším útvarom staroruskej literatúry boli byliny (z ruského "byľ" - minulosť, pravdivá udalosť) - sú to epické piesne o historíckých udalostiach starého Ruska, silnými a oddanými hrdinami.

b) MESTSKÁ SVETOVÁ LITERATÚRA
• zobrazovala každodenný život, mala zábavnú funkciu a v krátkych verš. poviedkach kritizovala spoločnosť

SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA sa vyvíjala v rokoch 800 až 1500 - delí sa na 2 vývinové obdobia - Veľkomoravské, druhé obdobie (1000 - 1500)

1. obdobie - VEĽKOMORAVSKÉ (800 - 1000) - literatúra písaná po starosloviensky
- začiatky súvisia s príchodom kresťanstva, ktoré šírili najme Franskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina.
- Knieža RASTISLAV poslal žiadosť BYZANTSKÉMIU cisárovi o pomoc so slovanským jazykom a v roku 863 mu poslal cisár Michal III. Konštantína a Metoda, ktorí pred príchodom zostavili:
• slovanské písmo HLAHOLIKU (malé pís. gréckej abecedy)
• slovanský spisovný jazyk STAROSLOVIENĆINU
STAROSLOVIENČINA bola vyspelým literárnym jazykom, o čom svedčí:

a) Prekladová literatúra

Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny:
• omšovú knihu Misál
• evanjeliá (Nový zákon)
• zbierky Žalmov (Žaltár)
• spevník
• Starý zákon (Metód)

b) Pôvodná literatúra
Konštantín napísal veršovaný PROGLAS (predslov k svätému evanjeliu).
- je to prvá slovanská báseň popretkávaná biblickými citátmi, ktorá oslavuje Slovanský jazyk
- vyjadruje právo Slovanov na vlastný liturgický jazyk

Najvýznamnejšou staroslovienskou pamiatkou sú Moravsko - panónske legendy. (epika).
Skladajú sa z dvoch častí:
Život Svätého Konštantína (Kliment) - opisuje jeho detstvo, štúdium, sústreďuje sa najmä na jeho činnosť pred príchodom na Veľkú Moravu (zostavenie písma, preklad evanjelia)
Život svätého Metoda (pravdepodobne Gorazd) - kratší a vecnejší, podrobnejšie sa zaoberá jeho činnosťou vo Veľkomoravskej ríši. Obsahuje aj dokumenty o schválení slovanskej liturgie, veľká časť venovaná Metodovej smrti a pohrebu.

DUCHOVNÁ A NÁBOŹENSKÁ LYRIKA sa rozvíjala aj v období BAROKA (16. - 18. stor.) Pre BAROK bolo charakteristické, že sa stráca dôvera v pozemské hodnoty vzrastá dôležitosť kresťanskej viery, dôležitosť nadobúdajú nadpozemské hodnoty.

ZA ZÁKLADNÉ ZNAKY BAROKA považujeme - dekoratívnosť (ozdobnosť), pompéznosť (nádhera), patetickosť (nadnesenosť), protiklady (napr. túžba po večnom živote i strach zo smrti). Autori používajú alegóriu, symboly, citáty z Biblie.

SLOVENSKÁ BAROKOVÁ DUCHOVNÁ POÉZIA sa sústreďovala v spevníkoch. Prvý tlačený katolícky spevník Cantus catholici, Písne katolické zostavil a vydal Benedikt Szollosi.

V tomto období vznikala aj: DIDAKTICKO - FEFLEKTÍVNA POÉZIA
Autori sa zamýšľali nad etikou vtedajšieho spoločenského života. Často prebásňovali ľudové príslovia, ktoré dávajú návody, ako sa zachovať v akejkoľvek životnej situácií.

PREDSTAVITELIA: Peter Benický, Hugolín Gavlovič
- v detstve osirel, neskôr vstúpil do františkánskej rehole,
- ochorel na pľúca, preto sa chodieval liečiť do hôr na salaše, z toho prostredia čerpá námet pre svoje dielo:

VALAŠSKÁ ŠKOLA MRAVÚV STODOLA - 1200 dvanásť veršových básní v Bohemizovanej Slovenčine.
- autor si kladie za cieľ odovzdať čitateľovi životnú múdrosť a skúsenosti pastierov
- zaoberal sa vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym, spoločnosti
- odsudzuje poverčivosť
- vystríha pred opilstvom (Hle človek opilý - žiadnemu nemilý, kde gazdina korheľkyňa, tam je i prázdna kuchyńa)
- autor obdivuje šikovnosť, pracovitosť, dôvtip chudobných
- autor vyjadruje nesúhlas s vojnami.

Predstaviteľom SLOVENSKEJ OSVIETENSKEJ literatúry bol Juraj Fándly, ktorý vyštudoval teológiu, pôsobil ako katolický kňaz.
Za jeho vrcholné náboženské dielo považujeme knihu Dúverná zmlúvna medzi mňíchom a diáblom. (epika).
REALIZMUS bol literárny smer, ktorý vznikol v polovici 19. storočia, vyvíjal sa a trval, opieral sa o filozofiu pozitivizmu, reálny život, reálne ľudské charaktery, a vzťahy. Predstaviteľ Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý je autorom aj 5 dejstvovej veršovanej tragédie s bibl. motívom s názvom Herodes a Herodias (dráma).