Slovenský realizmus

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: celestina (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 28.11.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 044 slov
Počet zobrazení: 1 179
Tlačení: 55
Uložení: 70

Slovenský realizmus

Situácia v spoločnosti: zlá ekonomická, kultúrna (zrušené gymnáziá, zatvorenie Matice slovenskej) a hospodárska situácia

bieda a vysťahovalectvo

- v porovnaní s európskym realizmom sa ten slovenský oneskoril o pol storočia

vzory realistov: Kollár, Sládkovič, zo zahraničných autorov Hugo, Heine a Petőfi

- Hviezdoslav a Banšell vydávajú almanach Napred, v ktorom požadovali slobodu prejavu, tematickú pestrosť (prvý pokus o nástup realizmu, 1871)

tematika slovenského realizmu:národná, neskôr sociálna → → → PROBLEMATIKA ZEMIANSTVA (podľa Kukučína a Hviezdoslava definitívne dohralo svoju úlohu v spoločnosti a odsudzovali ho ako neschopnú spoločenskú vrstvu, ale Vajanský ho chcel postaviť na čelo národa, dedinský ľud bol preňho nevzdelanou masou)

hlavná téma:slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský život

- dedinský človek a jeho mravná sila boli pre mnohých autorov základom národa (viď. Detvan od Sládkoviča)

- literatúra zobrazovala pravú tvár slovenskej dediny, jej biedu, nešťastie (bez idealizovania)

  1. vlna slovenského realizmu= opisný realizmus

predstavitelia: Svetozár Hurban-Vajanský, P.O. Hviezdoslav, Terézia Vansová (1. známa slovenská spisovateľka), Martin Kukučín, Elena Maróthy-Šoltésová

poézia: nový sylabotonický veršový systém (pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík vo verši), poézia sa priblížila k "vysokému" básnickému štýlu, bola však zrozumiteľná

próza:jazyk prozaických diel je ľudový, hovorový, zo žánrov prevládajú poviedky, novely, romány, črty

Svetozár Hurban-Vajanský (pseudonym Vajanský mu dal Paulíny-Tóth)

- jeho tvorbu charakterizuje téma problematického vzťahu jednotlivca a národa, resp. boj za zachovanie národa

A/ poézia

básnická zbierkaTatry a more→ → → nadpis symbolizuje Slovensko a cudzinu, básnik hovorí o ich protikladoch, zbierka má 7častí, nachádza sa tu aj veršovaná poviedka Herodes (o osude dvoch násilne odvlečených slovenských sirôt na Dolniaky za účelom pomaďarčenia, deti utečú od krutého gazdu a zomierajú pod kolesami vlaku), časť Jaderské listy (o okupácii južných Slovanov, autor sa vysmieva Maďarom)

básnická zbierkaSpod jarma→ → → básne o živote chudobného ľudu (t.j. sociálna tematika)

B/ próza

novelaLetiace tiene → → → o úpadku zemianstva, osudy rodiny Jablonských z Jablonového, v popredí Ela Jablonská (pokroková zemianka) a Milko Holan (predstaviteľ mladej inteligencie) = títo mladí rozumní ľudia tvoria zdravé jadro národa, autor chce na príklade týchto dvoch postáv ukázať, že medzi zemanmi sa občas nájdu i rozumní ľudia, aj keď väčšia časť zemianskej vrstvy je už v štádiu rozkladu (alkoholizmus, nezáujem o nižšie vrstvy, prácu, lenivosť, ľahostajnosť), dejovú líniu tvorí i „spolčovanie sa“ Jablonského s Nemcami (neskôr pochopí, že sa treba prikláňať skôr k slovenskej inteligencii, t.j. Milkovi)

románSuchá ratolesť !!!

- metaforický názov, suchá ratolesť = zahnívajúce zemianstvo

postavy: Stanislav Rudopoľský (zeman), kozmopolita, t.j. človek, ktorý sa všade na svete cíti dobre

Karol Vanovský (statkár) a jeho žena Mária

Tichý (učiteľ)

Adela Rybárička (vdova), samostatná, niekedy sa správa nevhodne

- posledný potomok zemianskej rodiny Stano Rudopoľský prežil mladosť vo Viedni, kde sa venoval viac zábave ako štúdiu

- po čase sa vracia z potuliek po Európe do rodného Rudopolia na západnom Slovensku a pomaďarčení úradníci v ňom očakávajú posilu

- k slovenskému prostrediu nemá žiadny vzťah, až kým sa nezoznámi s rodinou statkára Vanovského a vedie s ním rozhovory o národnom živote (pridá sa k nim učiteľ Tichý)

- Vanovského ženu urazí miestny Maďar Svatnay, Rudopoľský ho vyzve na súboj a s Maďarom sa pobije (ošetruje ho Adela, s ktorou sa dá dokopy)

- Rudopoľskému sa boj proti národnému útlaku zdá nezmyselnýaž do chvíle, kým sa nezoznámi s Máriou Vanovskou (= ideálna Slovenka), ktorá v ňom prebudí maliarsky talent a na konci románu sa Stanislav mení na oduševneného národovca

- patetický záver = Stanislav ostáva žiť v rodnom kraji a chce byť užitočný svojmu národu

- cez postavy tlmočil autor svoje vlastné názory (dialóg sa často mení na monológ)

- kultivovaná reč s cudzími slovami (autor sa vo svojej tvorbe snažil o „vyšší štýl“)

- spojenie zemianstva a slovenskej inteligencie = Stanislav a Adela (Adela je jediná ženská postava vo Vajanského tvorbe, ktorá je rovnocenná mužovi)

Pavol Országh Hviezdoslav

- vlast. menom Pavol Országh, pseudonym Hviezdoslav si dal básnik preto, lebo miloval pohľad na nočnú oblohu plnú hviezd (vo hviezdach videl krásu, nádej a budúcnosť slovenského národa), nar. vo Vyšnom Kubíne, zomrel v Dolnom Kubíne, v mladosti mu hrozilo pomaďarčenie (na svadbe svojho priateľa recitoval po maďarsky, jeho matka sa rozplakala, pretože mu nerozumela a odvtedy písal iba v slovenskom jazyku)

A/ poézia

Básnické prviesenky Jozefa Zbranského Krb a vatra

Letorosti I, II, III Sonety

Žalmy a hymny Prechádzky jarom

Prechádzky letom Stesky

Dozvuky Krvavé sonety

Znaky poézie:

- predovšetkým reflexívna a prírodná lyrika

- významný tvorca sonetov

- tvorba nových slov (bezpeka – bezpečnosť, komoňa, skoknul, snul)

- komplikovaná syntax (skladba viet)

- pleonazmus = hromadenie synoným (chce vec ukázať z viacerých strán)

- na konci slovies -li (ovládzeli, zrodíli) vo význame "ak"

- typický veršový presah

lyrická skladbaKrvavé sonety !!!

- zložená z 32 sonetov (forma 4 4 6)

- reakcia, odsúdenie a analýza 1. svetovej vojny (nezmyselné zabíjanie a ničenie civilizácie)

- básnika trápi najmä otázka: „Kto je za túto hrôzu zodpovedný?“ (egoizmus???)

- obžalúva kresťanstvo, lebo neprotestuje proti prelievaniu krvi

- v závere privoláva mier, v ktorom nastane pre Slovákov doba, keď budú o sebe rozhodovať sami

B/ próza

lyricko-epická skladbaHájnikova žena !!!

- úvodná báseň Pozdrav, spevy a záverečná báseň Zbohom

- v hornooravskej krajine pod Babou horou sa odohráva tragický príbeh mladého hájnika Miška Čajku a jeho ženy Hanky

- starý hájnik Čajka zomiera a na jeho miesto nastupuje jeho syn Miško, ktorý si po čase privedie do hájovne ženu Hanku

- Hanka sa zapáči pánovmu synovi Artušovi Villánymu, ktorý začína pravidelne navštevovať hájovňu (Hanka je ale verná Miškovi)

- pod zámienkou lovu, ktorý Artuš usporiada, sa mu podarí vylákať Miška z domu a neskôr utečie z lovu do hájovne, kde začne zvádzať Hanku

- aj napriek vyhrážkam Hanka Artušovi odolá, v sebaobrane ho zabije a neskôr zošalie

- Miško berie vinu za Artušovu smrťna seba, uväznia ho a postavia pred súd, kam vtrhne Hanka a prizná sa

- Miško je oslobodený, Hanka sa pred súd nedostane, ale pred manželom uteká, pretože ho nespoznáva, hájnik tíši svoj žiaľprechádzkami po lese, kde zachráni život starému Villánymu

- po narodení syna Janka sa Hanka uzdraví

- konflikt medzi "svetom chalúp" a "svetom kaštieľov" → → → čestnosť a statočnosť prostého človeka / príživníctvo a egoizmus feudálov (resp. ľud vs. šľachta)

- kritika svojvôle zemanov, Hviezdoslav obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchým ľuďom, ktorí nie sú takí hlúpi, za akých ich páni považujú, len nemajú možnosť rozvíjať svoje schopnosti

- autor zobrazuje i súžitie človeka s prírodou (v úvode i závere diela ju oslavuje: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“), príroda je súčasťou deja a niekedy predznamenáva priebeh nasledujúcej udalosti

- dielo sa končí ľudským zmierením (nie spoločenským), ktoré je typické nielen pre Hviezdoslava, ale i Kukučína (starý Villáni odpúšťa Hanke a Miškovi, tým uznáva vinu svojho syna)

Hanka a MiškoArtuš Villány

čestnosť, statočnosť, morálna sila egoizmus, zhýralosť, neschopnosť prijať odmietnutie

- romantické prvky (príroda, ľudský život spätý s prírodou, bohaté opisné a úvahové vsuvky) a realistické prvky (úloha šľachty v národe, dôraz na detailné zobrazovanie niektorých predmetov)

eposEžo Vlkolínsky !!!

- dej sa odohráva vo Vlkolíne na Orave

- mladý zeman Ežo sa chce oženiť so sedliačkou Žofkou Bockovie, Ežova matka Estera s tým nesúhlasí a vyženie Eža z domu

- Ežovi nakoniec vystrojí svadobnú hostinu strýko Eliáš → → →na svadbe prichádza ku konfliktu medzi zemanmi a sedliakmi, zemania dokazujú svoju nadradenosť, Ežo rieši spor v prospech sedliakov a vyhlási, že všetci sú si rovní

- zemianske predsudky Estery nakoniec zlomí až vnuk Benko, ktorý si získa jej srdce = možnosť zmierenia zemianstva a sedliactva

eposGábor Vlkolínsky (Ežov bratranec) → → → Gáborovi rodičia podľahnú alkoholu, ich majetok sa rozpadne a to je dôvod, prečo žiadny zeman nechce dať Gáborovi svoju dcéru za ženu, Gábor sa rozhodne spáchať samovraždu, no vtedy mu Ežo poradí, aby sa oženil so sedliackou dievčinou = záchrana zemianstva je možná v spojení so sedliactvom

C/ dráma

tragédiaHerodes a Herodias → → → biblický námet, Herodes je pyšný a krutý vládca Palestíny za cisára Tibéria, jeho druhá žena Herodias v krutosti nezaostáva, manželov kritizuje Ján Krstiteľ, ktorý za to zaplatí svojím životom, potrestaní sú však aj obidvaja vládcovia (Herodesa porazí vo vojne arabský kráľ, otec jeho prvej manželky, ktorú Herodes vyhnal), pretože odchádzajú do vyhnanstva

- v dráme sa Hviezdoslav snažil kombinovať verš s prozaickou vetou

Martin Kukučín

- vl. menom Matej Bencúr, narodil sa na Orave, pôsobil ako lekár na chorvátskom ostrove Brač a neskôr v Punta Arenas (Čile)

- pre jeho dielo je typická viera v človeka, i keď sa často posmieva obyčajnému človeku, či kritizuje spoločenské pomery, verí vmožnosť nápravy svojich postáv

A/poviedky

Rysavá jalovica → → → humorne ladený príbeh o živote dvoch susedov (Adam Krt a Adam Trnka, obaja mali ženy Evy), mená postáv vystihujú ich vzhľad, autor využíva hyperbolizáciu (opitosť Krta alebo jeho strach z vlastnej ženy), poukazuje na neduhy vtedajšej dediny,hlavne alkoholizmus

psychologická poviedka Neprebudený !!!

- príbeh duševne zaostalého dedinského husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stane obeťou klamstvapeknej gazdovskej dievčiny Zuzky Bežanovie

- Ondrášov výzor je detailne opísaný (zmrzačená tvár, znetvorené telo), charakterizuje ho detské myslenie

- začiatok pripomína rozprávku (Ondráš pasie husi a sníva o princeznej a jej zámku)

- Ondráš nevie pochopiť, prečo ho Zuzka nedokáže ľúbiť a berie si namiesto neho Jana Dúbravovie (nechápe, že sa s ním dievčinazahráva, dokonca si dá šiť svadobný oblek a nosí darčeky budúcej svokre)

- na ich svadbe vypukne požiar a Ondráš pri záchrane Bežanovie husí umiera = smrť je pre hlavnú postavu vykúpením

- kritizuje pomery a správanie sa dediny k Ondrášovi→ → → aj v zmrzačenom tele sa môže skrývať citlivý človek túžiaci po láske, porozumení a šťastí

humoristická poviedkaKeď báčik z Chochoľova umrie !!! (o úpadku zemianstva)

- zeman Aduš Domanický navonok vystupuje ako pyšný a bohatý, no v skutočnosti sa mu rozpadá kaštieľ

- Adušovým protikladom je dravý priekupník a podnikateľ Ondrej Tráva

- Aduš chodí po jarmoku a predáva to, čo v skutočnosti nemá a v krčme sa zoznámi s Trávom, ktorému sľúbi jačmeň

- Ondrej veľmi skoro zistí, ako vyzerá Adušov majetok → → → miesto kaštieľa nachádza biedny dom a zablatený dvor

- Aduš sa snaží presvedčiť Ondreja, že jačmeň dostane, keď zomrie jeho príbuzný – báčik a on zdedí všetok majetok

- Ondrej si ako náhradu za jačmeň pýta jasene (poradí mu to Adušov sluha), Aduš mu ich nechce predať, pretože stoja nad hrobmi jeho rodičov

- spomienka na rodičov spôsobí, že Aduš oľutuje svoj dovtedajší život a uvedomí si, že sa môže zachrániť len statočnouprácou

- Aduš neskôr vyrovná svoje dlhy s Ondrejom a keď zomrie báčik z Chochoľova zistí sa, že po sebe nezanechal žiaden majetok → → → z Aduša sa ale medzičasom stane poriadny a pracovitý človek

- meno charakterizujú postavu (Domanický = človek, ktorý doma nič nemá, Tráva = prispôsobivý človek „ako tráva vo vetre“)

- nevýrazná dejová línia, autor sa sústreďuje na opis prostredia a charakteristiku postáv

Aduš DomanickýOndrej Tráva

sebavedomý, zveličuje, nevie, čo rozpráva túži zbohatnúť zo svojich obchodov

chudobný zeman reprezentuje novú spoločenskú vrstvu

lenivý, ľahtikársky činorodosť, skromnosť, bezočivosť

B/ romány

Mať volá → → → 5-zväzkový román s podtitulom Ohlasy z obce roztratených, o živote chorvátskych vysťahovalcov v juhoamerickom meste Punta Arenas, hlavnou myšlienkou diela je silná túžba po domove

Dom v stráni !!!

- Kukučín týmto románom založil tradíciu dedinského románu (typický konflikt v realizme, teda konflikt kaštieľ - chalupa)

- životný príbeh dvoch rodín → → → sedliaka (= težaka) Mate Beraca a statkárky (=šory) Anzuly

- postupný vývoj ľúbostného vzťahu Katice (dcéra Mateho) a Nika (syn Anzuly)

- šora Anzula má výhrady, ale súhlasí so svadbou (uvedomuje si, že spoločenský rozdiel medzi jej synom a Katicou sa raz musí prejaviť)

- Anzula usporiada obed, na ktorý pozýva okrem Katice mladú Doricu, ktorá by sa k Nikovi lepšie hodila → → → Katica je konfrontovaná s kultivovanosťou panského prostredia

- Niko si uvedomí rozdiel v správaní Katice a Dorice a dochádza k záveru, že ich vzťah nemá perspektívu (autor takto poukazuje na rozdiely medzi spoločenskými triedami statkárov a sedliakov, na nemožnosť ich splynutia)

- Kukučín používa v románe slová z prostredia, v ktorom sa dej odohráva (Brač)

- prevládajú monológy nad dialógmi

- Kukučín zachytáva tri spoločenské vrstvy→ → → sedliaci, statkári a nová vrstva veľkopodnikateľov (postava obchodníka Zandomeho)

- línia lásky sa odvíja v časovom rámci štyroch ročných období (zoznámenie, láska a prehĺbenie vzťahu, vidina svadby, vytriezvenie a rozchod)

  1. vlna slovenského realizmu = kritický realizmus

predstavitelia: Jozef Gregor-Tajovský, Božena Slančíková-Timrava, Janko Jesenský, Ľudmila Podjavorinská

  • narozdiel od I.vlny sa vytráca záujem o zemianstvo, podstatným sa stáva prienik do psychiky postáv a obrazy zo života najnižších ľudových vrstiev
  • karikatúra, satira mestských vrstiev

Jozef Gregor-Tajovský

- ostrý kritik slovenskej pasivity a neochoty prijať kultúru a vzdelanie

- v jeho dielach vystupujú jednoduchí slovenskí ľudia, ktorí žijú z ruky do úst, ale napriek nedostatku majetku súbohatí citovo (ale nezakrýva chyby postáv)

- jeho postavy sú často „obete osudu“ (siroty, vdovy, postihnutí)

- akceptoval „škaredé“ ako súčasť reality

- dôraz na vonkajšie opisy, psychicku postáv (dej nie je natoľko dôležitý)

- k napísaniu niektorých poviedok ho inšpirovalo detstvo strávené u starého otca Štefana

A/poviedky

ʘ Apoliena (slúžka stratí sluch po otcovej bitke), Horký chlieb, Prvé hodinky, Mišo (z robotníka sa stáva žobrák)

sociálna poviedkaMamka Pôstková !!!

- utrpenie čestnej a pracovitej dedinskej ženy = óda na jednoduchý život

- rozprávač = bankový úradník

- Pôstková trpí pri svojom mužovi-pijanovi a synovi, ktorý je rovnaký ako jeho otec → → → opúšťa rodinu

- začína pracovať v inej dedine = pečie pre všetkých jej obyvateľov chlieb

- dlhuje peniaze, snaží sa splatiť svoj dlh a nakoniec zostarnutá a chorá predá aj perinu (= symbol tepla a domova), aby mohla celý dlh splatiť a pokojne zomrieť

Maco Mlieč !!!

- poviedka je postavená na kontrastoch: Macova poctivosť, pracovitosť, ľudskosť / odpudzujúci vzhľad

charakter gazdu-richtára (vypočítavý, lakomý) / charakter Maca Mlieča

- zobrazenie formujúceho a deformujúceho vplyvu prostredia na človeka

Charakteristika Maca Mlieča:

- starý, napoly hluchý, od narodenia prihlúply kraviar u gazdu-richtára, ako 18-ročný nastúpil k nemu do služby a zostal vyše 40 rokov

- pracoval za to, že mu každý deň dali najesť, vypiť, zafajčiť

- pozná len tri veci: pokoru, prácu a poníženie

- bol malý, územčistý, ale „mocný ako koník“

- po smrti rodičov sa chcel ženiť, ale za takého „mrzkáča hluchého nechcela ísť ani jedna dievka“

- neuvedomuje si svoju ľudskú hodnotu, o kone sa stará lepšie než o seba, chodí špinavý a zanedbaný

- Maco postupne chradol (po tom, ako ho zrania splašené kone okrivie) a jedného dňa ho nájdu mŕtveho v maštali (jeho poslednéslová patria gazdovi, pýta sa ho, či mu nie je niečo dlžný = paradox)

- richtár mu vystrojí krásny pohreb, za ktorý ho celá dedina pochváli, len sluhovia si medzi sebou vravia, že „však mal ho za čo pochovať“

- ide o monografickú poviedku (autor sa sústreďuje na jednu postavu)

- ja-rozprávanie (vzbudzuje dojem skutočnej udalosti)

B/ divadelné hry

veselohraŽenský zákon → → → Anička a Miško sa majú brať, prekážkou v ich vzťahu je náhly odchod Miška na vojenčinu, ich matky sa medzitým pohádajú, lebo obe chcú, aby mladomanželia žili u nich, klebetnica Dora chce Mišovi ponúknuť richtárkinu dcéru, za čo by (za predpokladu, že by sa zobrali) dostala peňažnú odmenu, Anička nedostáva Mišove listy a Miško sa dozvedá,že mu je Anička neverná → → → ich láska ale odolá všetkým klamstvám, konfliktom a intrigám (Miško sa predčasne vracia a všetko sa vysvetlí, ich matky sa pomeria)

realistická drámaStatky-zmätky !!!

- kritika vidiny bohatstva, ktorá ničí všetky vzťahy

postavy: Ondrej Palčík a Mara, rodina Ľavkovcov a Kamenskovcov

- Palčíkovci nahovoria Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného (nevládzu už sami pracovať na svojom majetku), oženia ho so Zuzkou Kamenskou a mladomanželom povedia, ževšetko po ich smrti zdedia

- Ďurove vzťahy sa nevyvíjajú dobre, manželku si neváži, podvádza ju, stále chce, aby mu Palčík prepísal majetok (Palčíkovci nedodržia slovo, upodozrievajú Ďura, že ich okráda) → → → tehotná Zuzka od Ďura odchádza a on si privádza domov Betku

- Betka rovnako ako Ďuro myslí iba na peniaze a keď vidí, že mladík nezbohatne, opúšťa ho

- v závere drámy vyženie Palčík Ďura z domu = postava zostáva opustená (naspäť ho totiž nechce ani Zuzka, ktorá radšej volí osud osamelej ženy s dieťaťom)

- dej je rámcovaný vianočným obdobím, epický čas hry je jeden rok

Božena Slančíková-Timrava

- vo svojej tvorbe spracúva takmer výlučne to, čo videla, skúsila a osobne prežila

- autorka sa nebála kritizovať, používa sarkazmus i sebairóniu

- vzťahové otázky (napr. kritika manželstva z rozumu, tematika získavania „dobrej partie“)

- ženské postavy žijúce dvojakým životom (navonok sa správajú tak, ako vyžaduje spoločnosť, no vo vnútri nesúhlasia s prázdnotou a egoizmom v nej), mužské postavy =slabosi → → → vo všeobecnosti nie sú jej hrdinovia mimoriadnymi osobnosťami

- dôležitejšia charakteristikapostáv ako dej

- nový typ ženskej postavy = realistka s mužskou náturou a vnútorným monológom

- kritikadedinského prostredia (ich prízemné záujmy: karty, zábavy, bály, chudobný myšlienkový svet)

A/poviedky

ʘ pesimisticky ladené autobiografické poviedky (bola sklamaná, pretože sa nevydala), hlavné postavy = ženy (častokrát naivné)

Ťapákovci !!!

- jedna z najkritickejších poviedok v slovenskej literatúre

postavy: Iľa-kráľovná (vzdelanejšia ako Ťapákovci, cieľavedomá)

Anča-zmija (najtragickejšia postava v autorkinej tvorbe)

Paľo – Ilin muž

- Iľa-kráľovná sa ako jediná snaží zmeniť nudný a zaostalý život Ťapákovcov a všetkým rozkazuje

- v jednom dome žije 16 členov rodiny, sú nezhovorčiví, leniví, ľahostajní ku okoliu, o nič sa nezaujímajú

- Anča-zmija je rozporuplnou postavou, vo vnútri citlivá a nežná, ale navonok hádavá a zlá→ → → vyplýva to z jej osobného nešťastia (je chorá), veľmi túži po láske a porozumení, ale jej túžba sa nesplní a prežíva smútok z radosti iných (iróniou je, že šije čepce nevestám)

- Anča sa od ostatných odlišuje svojou pracovitosťou, ale z trucu chce, aby všetko ostalo pri starom

- Anča a Iľa spolu nevychádzajú a v závere Iľa prehovorí muža, aby odišli z domu (situácia v dome zostane rovnaká)

- vonkajší dej konflikt Ťapákovcov s Iľou) a vnútorný dej poviedky (Ančina tragédia) → → → prelínajú sa

- v protiklade stojí chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy

B/ novela

Hrdinovia !!!

- ironický názov = hrdinovia sú vlastne prisluhovači vládnej vrstvy, čiže „pseudohrdinovia“ / „hurávlastenci“

- skutočným hrdinom je jednoduchý slovenský ľud, ktorý musí ísť bojovať do vojny

- hlavnou postavou je notár Laco Baláň, ktorý sa tvári ako vlastenec, ale v skutočnosti je zbabelec a sebec, ktorý pre svoju vlasť neurobí absolútne nič → → → jeho protikladom je podnotár Širický stelesňujúci ľudskosť a poctivosť (zúčastní sa bojov v zákopoch, pri pomoci zranenému Rusovi umiera)

ženské postavy: Anka (oplakáva Ďura, ktorý padol v bojoch)

Zuza (teší sa z Ďurovej smrti a Ankinho trápenia, pretože dal pred rokmi Ďuro prednosť bohatej Anke a nie jej)

Katka (odchod manžela na vojnu je pre ňu vyslobodením, pretože ju muž-alkoholik bije, podarí sa mu prežiť)

- ideou diela je vyrovnávanie sa s 1. svetovou vojnou (rôznymi spôsobmi)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.025 s.
Zavrieť reklamu