Vznik a vývin slovenského jazyka

Vznik a vývin slovenského jazyka

• vývin slovenského jazyka počítame od 5.storočia l.

• dlhé obdobie bola slovenčina jazykom ľudu a ľudovej slovesnosti

• administratívnymi a liturgickými jazykmi boli staroslovienčina, latinčina, čeština, slovakizovaná čeština, nemčina, a maďarčina !!!

1. PRASLOVANČINA (do stor.)

Predspisovné obdobie

• spoločný jazyk všetkých Slovanov, mal 50 hlások a niektoré z nich sa v súčasnej slovenčine nevyskytujú (tvrdý a mäkký jer, polomäkké spoluhlásky ć, ź)

1. STARÁ SLOVENČINA (9.stor.)

- základ súčasných slovenských nárečí, formovala sa na území Nitrianskeho kniežactva

• STAROSLOVIENČINA (9.stor.)
• spisovný, kultúrny a liturgický jazyk Slovanov na území Veľkej Moravy (jazyk vladárov a duchovenstva)

• 863 (Konštantín a Metod), na základe macedónskeho nárečia z okolia Solúna

• mala jery, dlhú samohlásku ě, zložitý systém minulých časov (imperfektum, perfektum, pluskvamperfektum)

1. STARÁ SLOVENČINA (od stor.)

• v neskoršom období je ovplyvnená inými jazykmi (napr. latinčina), po páde Veľkej Moravy sa nestala úradným a liturgickým jazykom v Uhorsku, ALE stmeľujúci element Slovákov !!!

1. LATINČINA (11. - stor.)

- úradný a liturgický jazyk počas formovania Uhorského kráľovstva

• slovenčina ako neoficiálny jazyk sa používala na preklad latinských formúl (aby človek rozumel, s čím súhlasí - sobáš, resp. iné náboženské rituály)

1. ČEŠTINA (14. - stor.)

• používala sa u nás ako jazyk administratívy (český jazyk bol prijateľnejší pre mešťanov ako latinčina a nemčina)

• Slováci vkladali do češtiny slovenské prvky = slovakizovaná čeština

- liturgický jazyk evanjelikov =biblická (kralická) čeština !!!

• KULTÚRNA SLOVENČINA (16. - stor.)
• nadnárečová, ale ešte neuzákonená forma SJ, bez celospoločenskej platnosti (napr. kultúrna západoslovenčina)

Spisovné obdobie

1. BERNOLÁKOVSKÉ OBDOBIE (koniec stor. - začiatok 19.stor.)

1787 = kodifikovaná Bernolákova spisovná slovenčina na základe kultúrnej západoslovenčiny trnavského typu

(zopár prvkov kultúrnej stredoslovečiny, napr. mäkké spoluhlásky)

kodifikačné príručky: Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, Grammatica Slavica, Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

- spisovný jazyk katolíkov !!! (evanjelici inklinovali skôr k češtine) ZNAKY:

- diakritický pravopis

• fonematický princíp pravopisu (mäkké spoluhlásky museli byť označené mäkčeňom - ďeďina)

- nerozlišovalo sa i/y

• používanie w (spíwať, swaďba)

• podstatné mená sa písali s veľkým začiatočným písmenom (Panowňík, Wíťaz, Národ)

1. ŠTÚROVSKÉ OBDOBIE (polovica stor.)

1843 = kodifikovaná Štúrova spisovná slovenčina na základe kultúrnej stredoslovenčiny (fara v Hlbokom) kodifikačné príručky: Nauka reči slovenskej, Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí

• jazyk bol prijatý až po reforme v roku 1847 (evanjelikmi i katolíkmi) ZNAKY:

- diakritický pravopis

• dvojhlásky (ja, ju, uo)

• nerozlišovalo sa i/y, nepoužívalo sa ä, ľ, ô

- fonematický princíp pravopisu

kritika Štúrovej slovenčiny: Hodža: Větín o slovenčine (chcel, aby slovenčina mala také hlásky ako iné slovanské jazyky, napr. ä, ľ)

1851 = reforma pod vedením M.M.Hodžu a M.Hattalu !!!, Krátka mluvnica slovenská (1852)

• ustúpilo sa od fonematického princípu pravopisu, začína sa rozlišovať i/y, neoznačovala sa mäkkosť spoluhlásky pred

e, i (etymologický princíp pravopisu)

III: MATIČNÉ A MARTINSKÉ OBDOBIE (1863 - 1875 a koniec 19.stor.)

• spisovnú slovenčinu ovplyvňovala reč ľudu z okolia Martina, ktorá sa stala základom pre kodifikáciu syntaxe !!!

• Czambel vydal Rukoväť spisovnej reči slovenskej = príručka ustálila jazykovú normu, najmä v oblasti skloňovania (1902)

1. MEDZIVOJNOVÉ OBDOBIE (1918 - 1945)

vznik ČSR = slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom

• politické hnutie čechoslovakizmu: snaha Masaryka a Beneša o zjednotenie ČJ a SJ do československého jazyka

1931 = prvé Pravidlá slovenského pravopisu (V. Vážny, prinášali do slovenskej slovnej zásoby české slová: láhev, límec, zeď, navrhovali uvádzať slová v slovníku bez dvojhlások: vedeť, videť)

reakcia na PSP – časopis Slovenská reč, vďaka nemu sa očistila slovenčina od českých prvkov (tzv. purizmus)

1. POVOJNOVÉ OBDOBIE (1945 – 1989)

• pravopisná reforma v 1953 (zjednotili sa pravidlá o spodobovaní, odstránilo sa dvojaké písanie: sjazd/zjazd, odstránilo sa odlišovanie rodu v minulom čase: muži robili/ženy robily)

• Morfológia slovenského jazyka, Pravidlá slovenskej výslovnosti (obe knihy sa radia ku kodifikačným dielam), Slovník slovenského jazyka (zaoberal sa vtedajšou lexikológiou)

• rozvoj Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (vznik 1943 pod názvom Jazykovedný ústav)

- od roku 1968 sa slovenský jazyk stáva rovnocenným „partnerom“ českého jazyka !!!

1. SÚČASNÉ OBDOBIE (od roku 1989)

- výrazné zmeny nastali v roku 1991, keď vyšlo ďalšie vydanie Pravidiel slovenského pravopisu:

a/ písanie veľkých písmen: Ulica osloboditeľov

b/ náboženské názvy a mená: Boh, Syn Boží, Biblia

c/ zmena pravidla písania čiarky pred spojkami a, i, aj, ani, alebo, či: Ideš alebo nejdeš?

d/ zjednotenie písania slovotvorných prípon -ár/-áreň = skracuje sa: mliekareň

Súčasná slovenčina

a/ zvuková rovina: najviac ustálená, zákon o rytmickom krátení funguje i pri prevzatých cudzích slovách: pacientok, nie

pacientiek, toleruje sa výslovnosť spoluhlásky ľ ako l

b/ morfologická rovina: tiež málo zmien, vznikajúce dvojtvary: záujemcovia/záujemci, prechod z jedného slovného druhu k inému: balenie (činnosť, ale i množstvo), pri skloňovaní PoM mužského rodu sa v G sg. preferuje prípona -a pred -u: u Kraska, roka

c/ syntaktická rovina: opäť sa využíva trpný rod (súvisí to s nárastom náučných a publicistických textov): problém je definovaný/sa definuje

d/ lexikologická rovina: najdynamickejšia rovina, preberáme veľa slov z AJ, slová z profesionálneho slangu prechádzajú do spisovnej lexiky

e/ štylistická rovina: prudký rozvoj odborného a publicistického štýlu, texty smerujú ku kondenzácii a ak intelektualizácii