Absurdná dráma = antidráma

Absurdná dráma = antidráma

50-te roky 20.storočia, Francúzsko

Znaky:

• porušuje klasické požiadavky divadelnej hry = aby vyjadrila pocit nezmyselnosti ľudskej existencie
• vychádza z existencionalizmu
• dej hry nenapreduje, točí sa a vracia, nie je súvislý, logický
• chýba zápletka, rozuzlenie, ale i charakteristika a motivácia konania postáv

- nezmyselné dialógy !!!, resp. žiadna komunikácia medzi postavami

• opakovanie slov, viet, chaotické novotvary = vyjadrujú neschopnosť dorozumieť sa
• je na divákovi, aby sa rozhodol, ako dráma skončí, donúti ho zamyslieť sa nad vlastnou existenciou

chaos a zmätok na scéne = úzkosť človeka v reálnom svete

Samuel Beckett

• írsky dramatik, ktorý ale väčšinu života prežil vo Francúzsku
• okrem drámy písal i prózu, v ktorej využíva prvky nového románu, t.j. antirománu (Malone umiera)

ČAKANIE NA GODOTA

„Keby som vedel, kto je Godot, napísal by som to ...“

• tragikomédia, komické prvky (opakujúci sa motív tlačiacich topánok, výmena klobúkov, pády) sa striedajú s tragickými (vzťah tyranského Pozza k otrokovi Luckymu, bitky, hlad, outsiderstvo hlavných predstaviteľov)

- 2 dejstvá

• prvky varieté, cirkusu a nemého filmu
• Estragón a Vladimír sa stretávajú na opustenej ceste a čakajú na tajomného pána Godota, ktorý je pre nich poslednou šancou ako dať svojim životom zmysel, ako ho zmeniť
• v závere hry sa chcú obesiť, zavesia povraz na strom, ten sa ale roztrhne, posledná veta: „Zostaneme?“
• každá postava je inej národnosti: Vladimír – Slovan, Estragón – Francúz, Lucky – Angličan, Pozzo - Talian
• Godot je „postava za scénou“ (ako boli v antike bohovia), pre niektorých predstavuje Boha, že

zmena, na ktorú postavy čakajú je smrť

• paradoxne je dráma hrou o nádeji

Eugene Ionesco

• francúzsky dramatik rumunského pôvodu
• okrem absurdnej drámy písal i tragifrašky

PLEŠATÁ SPEVÁČKA

• k napísaniu hry ho inšpirovala konverzačná príručka angličtiny
• manželia Smithovci čakajú vo svojom londýnskom dome na manželov Martinovcov, aby sa nenudili, hovoria

nezmyselné slová = ako „pokazené automaty“

• do rozhovoru vpadne veliteľ hasičov, aby uhasil údajný oheň, po ubezpečení manželov, že nikde nehorí, pokračuje teraz už trojica postáv v nezmyselnej komunikácii (pridá sa i slúžka Mary, ktorá sa vydáva za Sherlocka Holmesa)

• po príchode Martinovcov prebieha hra rovnakým štýlom – slovné nezmysly, gestá, repliky
• téma hry: neschopnosť komunikácie, prázdnota, nuda, ktorá je nahradená tvorbou nezmyselných slov

STOLIČKY

• starí manželia sa rozhodnú, že chcú spáchať samovraždu
• pozvú do svojho domu hostí a rečníka, ktorý má predniesť poslednú vôľu
• hostia neprídu, rečník sa postaví pred prázdne stoličky a vydáva nezmyselné zvuky = človek nemá čo povedať iným
• v závere skočia z okna

Protikladom Ionesca je Beckett. Ionescove hry sú doslova presýtené konverzáciou, zatiaľ čo Beckettove drámy často končia mlčaním a tichom.

Friedrich Dürrenmatt

- švajčiarsky predstaviteľ absurdnej drámy

FYZICI

• komédia v 2 dejstvách s detektívnou zápletkou
• v luxusnej psychiatrickej liečebni doktorky Mathildy sa „liečia“ traja „šialení“ fyzici (predstavujú sa ako Newton, Einstein a Möbius), prví dvaja sú agenti snažiaci sa získať Möbiove záznamy o výskumoch, pomocou ktorých by ovládli svet, zavraždia svoje ošetrovateľky, aby ich považovali za bláznov, Möbius presvedčí agentov, aby doživotne zostali na psychiatrii – záznamy nakoniec získa doktorka, ktorá je ako jediná z postáv skutočne šialená
• téma: vzťah medzi mocou a morálkou, t.j. morálna zodpovednosť vedcov pred zneužitím výdobytkov vedy a techniky

Václav Havel

• český predstaviteľ absurdnej drámy, bývalý prezident ČR

ZAHRADNÍ SLAVNOST

• hlavnou postavou je Hugo, prestaviteľ strednej vrstvy
• hra je o budovaní kariéry, o rôznych spôsoboch, ktorými sa človek dostáva bližšie k cieľu, o tom, ako

prispôsobovanie sa iným môže viesť k rozpadu našej osobnosti

• hlavná postava získa vytúžený post vďaka ovládaniu prázdnych fráz, stráca vlastnú identitu, nespoznávajú ho ani vlastní rodičia