Knižné hry – počiatky slovenskej dramatickej tvorby

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec dunky
Typ práce: Referát
Dátum: 03.06.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 264 slov
Počet zobrazení: 4 958
Tlačení: 418
Uložení: 413
Dramatické umenie
Rozvojom slovenského meštianstva – remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. storočia sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. 1830 – ochotnícke divadlo – založil Gašpar Féjerpataky Belopotocký v Liptovskom Mikuláši.

Divadelné hry na Slovensku sa začínajú tvoriť v období humanizmu, renesancie a baroka – školské a cirkevné hry, ktoré majú preveriť žiaka zo znalosti latinského jazyka a biblie (autor – Kyrmezen).
1919-1920 vzniká prvé Slovenské národné divadlo (dramatici: J. Palárik, Záborský, Tajovský, Hviezdoslav; J. Chalupka písal pre ochotnícke divadlá).
Pred vznikom SND boli veľmi obľúbené v repertoári ochotníckych divadiel hry F. Urbánka, Vladimíra Hurbana Vladimírova a M. Rázusa.
Dramatická tvorba zaznamenala vzostup až po roku 1918, ale nebola natoľko vyhranená a taká dynamická ako poézia a próza – málo autorov.
Vyplýva to z toho, že na Slovensku neboli profesionálne divadlá, kde by sa mohli inscenovať hry. Až vznik SND v Bratislave, Východoslovenského národného divadla v Košiciach a Slovenského ľudového divadla v Nitre, vznik profesionálnych divadiel v mestách Martin, Zvolen, Banská Bystrica podnietil k väčšej aktivite aj spisovateľov. Na Slovensku nebolo ešte ani kultivovaného diváka, ktorý by tiež pôsobil aktívne na skvalitnenie dramatickej tvorby.
Začiatky slovenského profesionálneho divadla boli skromné. Chýbala tradícia, napr. v Čechách bolo už divadlo od 80-tych rokov 19. storočia. Bolo málo hercov, málo dramaturgov a režisérov, aj málo divadelných hier vhodných pre profesionálnu scénu (hrali sa len hry Herodes a Herodias, Hviezdoslavove a Tajovského hry). V tejto situácii pomoc poskytovali českí divadelníci.
Medzi priekopníkov slovenského profesionálneho divadelníctva patrili: Andrej Bagar, Ján Borodáč, Oľga Borodáčová Orzsághová, H. Meličková.
 
Ján Chalupka
Kocúrkovo (alebo Len aby sme v hanbe nezostali).
V tejto veselohre nás auto uvádza do malého mesta a zosmiešňuje odrodilstvo, klebetárstvo, honbu za dobrým vydajom a hlúposť. Je to obraz dvoch protichodných svetov – zanikajúceho feudalizmu a zrodu národnej uvedomelej inteligencie. Hlavnou postavou je čižmár Tesnošil. Dej sa rozvíja okolo neho a jeho rodiny. Dej sa odohráva v čase, keď do Kocúrkova prichádza učiteľ Sloboda, ktorého chce čižmár pre svoju dcéru, ktorú on nechce. V týchto postavách opisuje zadubenosť a obmedzenosť, ktorá je príčinou a prekážkou pochopiť súčasné spoločenské pomery. Postavy sú slovenského pôvodu, no vzdávajú sa slovenskej reči. Používajú maďarskú a latinskú (nejaké frázy), ale ani jednu z nich neovládajú. Protiklad tejto spoločenskej triedy je učiteľ Sloboda. Je to postava blízka štúrovskej generácii.
Chalupka veľmi dobre poznal malomestský život. V ňom našiel Chalupka prameň pre námety svojich veselohier. V nich označuje pomery a ľudí s obmedzenými malomeštiackymi náhľadmi.
 
Ján Palárik
Predovšetkým písal divadelné hry. Bol farár, čas strávil aj v Pešti. Divadelné hry – považoval ich za spôsob, ako sa priblížiť k divákom. Dôležité boli v malých mestách – proti odnárodňovaniu.

Veselohra – Inkognito – námet z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Jadrom zápletky, ktorá je založená na zámene osôb, je úsilie získať si túto vrstvu pre národné ciele. Vdova Sokolová a jej ponemčená dcéra Everlín sa majú stať objektom špekulácií radného pána Potomského, ktorý chce oženiť svojho syna s Everlínou. Ona je už oddávna prisľúbená olejkárovmu synovi, básnikovi Jelenskému, ktorý prišiel do mestečka tajne, preoblečený za kosca, aby spoznal svojou budúcu nevestu. Everlín, nespoznajúc ho, sa mu zdôverí, že nechce fansláva – básnika. Súčastne prichádza do mestečka Potomského pomaďarčený syn Jelenfy, preoblečený za maďarského herca. Na prsteni, ktorý dal Jelenský Everlíne, matka s dcérou omylom prečítali meno Jelenfy. Zámena mien vyvolala komické scény, v ktorých sa nakoniec odhalia jednotlivé osoby. Potomskovci dostali košom a Jelenský s Everlínou pripravili pre koscov veselicu.
Palárik pomocou láskavého humoru rieši problémy odnárodňovania a spoločenskej pretvárky.

Veselohra Drotár – dej sa odohráva v Pešti, v rodine slovenského továrnika Rozumného, kam prichádza drotár Bubenčík. Rozumný zamestná drotára vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Súčastne do domu továrnika prichádza ako vychovávateľ poľský šľachtic Zalewski, ktorý musel ujsť z vlasti pre súboj. Predstavuje sa pod menom a s vysvedčením pomaďarčeného drotárovho brata Dobošiho. Čoskoro sa i skutočný brat stal u Rozumného domovníkom. Továrnik sa domnieval, že vychovávateľ je hľadaným bratom Bubenčíka a pripraví stretnutie oboch bratov. Medzitým židovský obchodník vydiera Zalewského, ktorý mu podpísal zmenku splatnú v deň sobáša s továrnikovou dcérou Ľudmilou. O ňu sa uchádza ja Doboši. Drotár Bubenčík spozná svojho brata a povie pravdu továrnikovi. Zalewskim otriasla drotárova statočnosť a udal sa na polícii. Továrnikovi sa priznal, a ten mu odpustil. Po obdržaní milosti z Krakova nič nestálo v ceste svadbe Zalewského s Ľudmilou. Továrnik odmenil drotára za jeho statočnosť a súhlasil so svadbou svojej netere a Bubenčíka. Konflikt veselohry je postavený na zámene osôb a charakterov.

Ideou veselohry Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch je spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu. Zámena postáv mala byť previerkou skutočnej lásky. Mladá slobodomyseľná grófka Elíza Hrabovská a jej spoločnica Miluša Oriešková, učiteľova dcéra, si vymenili úlohy, aby podrobili skúške ženícha baróna Ľudovíta Kostrovického. Ten si po príchode do kaštieľa vymenil totožnosť s priateľom inžinierom Rohoňom. Reťaz komických zámien sa rieši na dožinkovej slávnosti, ktorá sa stala slávnosťou zmierenia ľudu a šľachty. V závere sa nádejné manželské páry, grófka a barón, Miluša a inžinier, nájdu a všetko sa končí šťastne.
Autor sa vysmieva odnárodneniu. Idea zámeny osôb mala viesť k prekonaniu odcudzenia medzi šľachtou a ľudom. Využíva príslovia, porekadlá, hovorený jazyk.
Palárikovou zásluhou nastal rozkvet dramatickej tvorby a ochotníckeho divadelníctva. Hry – humor, optimizmus, situačná komika.

Názory Palárika na dramatickú tvorbu:
Dráma je podľa neho najvyšším stupňom básnickej tvorby a je najbezprostrednejšia, najrýchlejšie pôsobí na diváka, je to najlepší spôsob, ako bojovať proti odrodilstvu v slovenských mestečkách, kde sa odrodilstvo najviac prejavovalo. Palárik svoje postavy už motivuje psychologicky, používa zámenu osôb, alebo aj dvojzámenu, čím vznikajú humorné situácie, postavy rozdeľuje na základe názorov na národné otázky. Slovák je kladná postava a odrodilec záporná. V jeho hrách nájdeme ľudové piesne, a jeho zásluhou sa rozvinula čulejšia divadelná ochotnícka činnosť na Slovensku, čím sa prekonávala ochabnutosť aj v národnom živote aj v literárnej činnosti.

Pavol Országh Hviezdoslav
Herodes a Herodias – je námet zo starých židovských dejín. Kráľ Herodes žil veľmi nákladným, bohatým a nemravným životom. Staval si veľké paláce na úkor poddaných. Svoj život dovŕšil tým, že svoju zákonitú manželku Tamaru vyhnal a namiesto nej si doviedol kupcovu ženu Herodiadu s jej dcérou Salome. Ľud odcudzoval jeho počínanie a búril sa. Vodcom hnutia ľudu bol Ján Krstiteľ, ktorý vystupuje pod názvom Jochanan. Herodiada sa na Jochanana hnevala, lebo búril ľud. Nahovorila dcéru pri jednej príležitosti, aby žiadala od kráľa hlavu Jána Krstiteľa. Herodes mal narodeniny a na jeho počesť tancovala Salome. Sľúbil jej, že jej dá čo chce. Ona si na príkaz matky žiadala tú hlavu. Vtedy, keď sluha na striebornom podnose doniesol hlavu Jochana, vznikol v paláci veľký rozruch. Oznámil mu, že tiahne na palác vojsko otca Tamary. Herodes bol v boji porazený a musel odísť do vyhnanstva a s ním išla dobrovoľne aj Herodias.
 
Jozef Gregor Tajovský
Do slovenskej literatúry priniesol portréty prostých, chudobných ľudí, ktorí živoria a predsa sú naplnení bohatstvom ľudského citu.
Pochádzal z Tajova z mnohodetnej rodiny. Preto ho dali na výchovu starým rodičom, kde pochopil mravné a sociálne životné hodnoty.
Statky zmätky – najlepšia Tajovského dramatická práca. Je to 5-dejstvová dráma, v ktorej kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine. V centre deja sú bohatí bezdetní manželia Ondrej Palčík a jeho žena Mara, ktorí chcú svoje majetkové problémy riešiť za pomoci spríbuznených rodín Žavkovcov a Kamenskovcov. Nahovoria chudobných Žavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti svoj majetok. Plán sa Palčíkovi podarí, keď však Ďuro vidí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Po čase strpčí život Zuzke až do tej miery, že odchádza z domu Palčíkovcov a Ďuro si privádza k sebe druhú ženu Betu. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku, Palčík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík ho v zlosti vyženie z domu. Jadro dramatického konfliktu tvorí zápas o majetok vyostrovaný citovými krízami a nezhodami na jednej strane a charakterovými protikladmi hlavných postáv na druhej strane.
V diele ukazuje, ako majetok opantal celé myslenie i konanie skupáňa Palčíka a jeho ženy Mary. Honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach.
Ženský zákon – veselohra, v ktorej ukázal divákovi, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013