Neosymbolizmus (dolorizmus), Emil Boleslav Lukáč

Neosymbolizmus (dolorizmus)

dolorizmus: poézia smútku, pesimizmu a bolesti

neosymbolizmus: nadväzuje na prekliatych básnikov, Kraska a Byrona, 2. vlna symbolizmu, povojnový symbolizmus si zachoval typické témy (smútok, samota), ale po vojne sa vystupňoval pesimizmus, tragický pocit života

EMIL BOLESLAV LUKÁČ

- časté paradoxy, pre Lukáčove verše je typické hĺbavé uvažovanie, autor chce trpieť za ostatných, štylizuje sa do polohy trpiteľa, vyžíva sa v tom, keď ho niekto trápi, môže nad tým uvažovať

- jeho slovník je zložitý (cudzie slová, biblizmy, slová z oblasti filozofie)

 básnická zbierka Dunaj a Seina !!! (autor študoval v Paríži na Sorbonne)

porovnáva domov (rodná dedina, pozitíva: istota, mier, láska) s cudzinou (mesto Paríž, negatíva: zlo, samota)

báseň Taedium urbis (Hnus z mesta) ---> vo forme sonetu poukazuje na nástrahy, ktoré číhajú v mestách v kontraste s pokojom domoviny

 básnická zbierka O láske neláskavej ---> monotematická zbierka založená na paradoxe, už názov je oxymoron, v prvých básňach ironizuje sľub vernosti, nechce sa pútať k jednej osobe, sloboda je dôležitejšia

báseň Paradoxon (odmietanie bezproblémovej lásky, lyrický subjekt požaduje od svojej milej chladnosť: Buď ku mne trochu ľahostajná a trochu chladná, takto je láska pripokojná a prisúladná.)

Nenávidíme? Milujeme? Vrtkavá, vlažná, neláskavá je tá naša láska, vieme, vieme. Nenávidíme? Milujeme?

Pri vzbĺklej vášni neraz schladne krv naša vrelá.

Horiace ľady sú naše telá. Samota mrazí. Lásku chceme. Tá neprichádza.

Keď je tu, mrazí viacej. Zrádza.

voľný verš = rytmická uvoľnenosť, syntaktická uvoľnenosť, významová mnohoznačnosť