Slovenská dráma od klasicizmu po realizmus

Slovenská dráma od klasicizmu po realizmus

• dráma bola u nás kvôli nepriaznivým spoločenským podmienkam veľmi skromná

• vznikla na podnet vlastencov, lebo hovoreným slovom mohli ľahšie preniknúť aj k nevzdelaným vrstvám ľudu

• začalo sa organizovať ochotnícke divadlo, za skutočného zakladateľa slovenskej drámy považujeme Jána Chalupku

KLASIZMUS

JÁN CHALUPKA

✗ v drámach konverzačný humor, kritika malomesta, odsudzovanie mravných a spoločenských neduhov

(povýšenosť, závisť, odnárodňovanie), snaži sa upevňovať národné povedomie

✗ do opozície stavia postavy zemanov a slovenskú inteligenciu (tá sa hlási k ľudu)

✗ kritizuje chyby jednotlivcov, rodín i celých spoločenských tried (ich nedostatky pramenili zo spiatočníctva a brzdili vývin spoločnosti)

satirická hra Kocúrkovo alebo len aby sme v hanbe nezostali !!! (napísaná v slovakizovanej češtine)

• autor kritizuje prostredie slovenského malomesta, odhaľuje jeho smiešne stránky (poklonkovanie, pätolízačstvo) pomocou "figúrok", t.j. typických postáv (postavy sú „čierno-biele”), kritizuje ľudskú hlúposť, obmedzenosť, vysmieva sa jej
• hra o tom, ako sa chce zaostalé prostredie navonok prispôsobiť novým módnym prúdom
• v dráme opisuje autor 3 vrstvy » » » zemanov, remeselníkov a inteligenciu
• komika hry je založená na jazyku » » » pán z Chudobíc (zeman) a čižmár Tesnošil (predstaviteľ malomestskej buržoázie) používajú maďarské frázy a slová, hoci sú Slováci a často týmto slovám nerozumejú
• v Kocúrkove platí, že ten, kto má moc, má i právo

- Tesnošil a pán z Chudobíc predstavujú duchovnú chudobu národa

– centrom deja je voľba kocúrkovského učiteľa, učiteľa Slobodu chce získať pán z Chudobíc pre maďarizáciu a Tesnošil za muža svojej dcéry, Sloboda sa stáva miestnym učiteľom ožení sa s dcérou starého učiteľa Procházku, čím potvrdí svoj nesúhlas s maďarizáciou, nechce učiť svojich žiakov po maďarsky, pretože je uvedomelý Slovák (Sloboda = prvá literárna postava, ktorá obhajuje svoj slovanský pôvod, recituje Slávy dcéru)

• mená charakterizujú postavy (Tesnošil – obuvník, pán z Chudobíc – hoci bol chudobný, namýšľal si, že má veľkú moc) veselohry Trasorítka, Trinásta hodina, Všetko naopak (tiež kocúrkovská tematika)

MATIČNÉ OBDOBIE (Bachov absolutizmus)

JÁN PALÁRIK

• písal veselohry, „komédie omylov“, ktoré majú vlastenecký charakter, hovoria o súžití národov v Rakúsko- Uhorsku, o národnej rovnoprávnosti

• komika pramení zo slovných skomolenín, ale najmä zo zámeny osôb

– autor humoristickým spôsobom poukazuje na vážne problémy vtedajšej spoločnosti

veselohra Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch !!!

• snaha o zmierenie šľachty a ľudu, dvojnásobný motív dvojníctva

• grófka Eliza Hrabovská a učiteľova dcéra Miluša Oriešková si vymenia svoje úlohy a postavenie, pretože očakávajú návštevu, grófka chce spoznať svojho nastávajúceho, baróna Kostrovického, ktorý prichádza so svojím priateľom inžinierom Rohoňom (ten si s ním tiež vymenil totožnosť), Miluša kritizuje baróna Kostrovického, že sa hanbí za svoj slovenský pôvod a nerozpráva slovensky (“napáchol“ maďarčinou počas štúdií v Pešti, svojho sluhu premenoval zo Štefana na Pištu, husárov povoláva až z Debrecína)

• Miluša (vzdelaná, inteligentná žena, vlastenka) používa pri komunikácii s Kostrovickým maďarské výrazy, aby zdôraznila význam svojich slov a vyjadrila svoj ironický pohľad na ľudí podobného typu, nepáči sa jej Kostrovického sebeckosť, afektovanosť v používaní maďarčiny a tvrdí, že človek by mal prinášať obete svojmu národu a rozprávať materinským jazykom

• dej má romantické prvky, dochádza k situačnej komike, páry sa navzájom spoznávajú a až pri obžinkoch vyjde najavo, kto je kto, v závere sa nádejné manželské páry nájdu a všetko sa končí šťastne, hra je výsmechom národného odnárodnenia

veselohry Drotár, Inkognito (kocúrkovská tematika, rodinný život ponemčeného malomeštiactva)

JONÁŠ ZÁBORSKÝ

veselohra Najdúch → o nemanželskom dieťati statkára Gejzu a sedliackej dievčiny Maňuše, Maňuša donútená biedou prinesie dieťa na panský dvor, aby ho tam vychovali, zvodca Gejza ju dá zatvoriť, aby mlčala, tamojší ľud sa postaví na jej stranu, dieťa nakoniec zostane Gejzovi, ktorý túži vyhrať voľby slúžneho, na čo však potrebuje peniaze a preto sa chce oženiť s bohatou Ľudmilou, tá však dá svoju ruku inému mužovi, ktorý vyhrá voľby a Gejza nakoniec vyjde na posmech, veselohra je kritikou mravného úpadku zemianstva (t.j. nemanželské dieťa zemana)

historické hry Bitka pri Rozhanovciach, Stroskotanie Srbska, atď.

REALIZMUS

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

tragédia Herodes a Herodias → biblický námet, Herodes je pyšný a krutý vládca Palestíny za cisára Tiberia, jeho druhá žena Herodias v krutosti nezaostáva, manželov kritizuje Ján Krstiteľ, ktorý za to zaplatí svojim životom, potrestaní sú však aj obidvaja vládcovia (Herodesa porazí vo vojne arabský kráľ, otec jeho prvej manželky, ktorú Herodes vyhnal), pretože odchádzajú do vyhnanstva

– v dráme sa Hviezdoslav snažil kombinovať verš s prozaickou vetou, sčasti písaná blankversom (ako Shakespeare)

JOZEF GREGOR-TAJOVSKÝ

veselohra Ženský zákon → Anička a Miško sa majú brať, prekážkou v ich vzťahu je náhly odchod Miška na vojenčinu, ich matky sa medzitým pohádajú, lebo obe chcú, aby mladomanželia žili u nich, klebetnica Dora chce Mišovi ponúknuť richtárkinu dcéru, za čo by (za predpokladu, že by sa zobrali) dostala peňažnú odmenu, Anička nedostáva Mišove listy a Miško sa dozvedá, že mu je Anička neverná → ich láska ale odolá všetkým klamstvám, konfliktom a intrigám (Miško sa predčasne vracia a všetko sa vysvetlí, ich matky sa pomeria)

realistická dráma Statky-zmatky !!!

- kritika vidiny bohatstva, ktorá ničí všetky vzťahy

postavy: Ondrej Palčík a Mara, rodina Ľavkovcov a Kamenských

Charakteristika Ďurka: prelietavý, namyslený, rád sa zabáva, bitkár túžiaci po majetku (jeho matka mu všetko toleruje)

• Palčíkovci nahovoria Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného (nevládzu už sami pracovať na svojom majetku), oženia ho so Zuzkou Kamenskou a mladomanželom povedia, že všetko po ich smrti zdedia (sú skupi, pred Ďurkom si zobrali za svoje už 4 deti, ktoré ale vyhodili)
• Ďurove vzťahy sa nevyvíjajú dobre, manželku si neváži, podvádza ju, stále chce, aby mu Palčík prepísal majetok (Palčíkovci nedodržia slovo, upodozrievajú Ďura, že ich okráda) → tehotná Zuzka od Ďura odchádza a on si privádza domov Betku

- Betka rovnako ako Ďuro myslí iba na peniaze

• v závere drámy strieľa Palčík na Ďura a vyháňa ho z domu = postava zostáva opustená (naspať ho totiž nechce ani Zuzka, ktorá radšej volí osud osamelej ženy s dieťaťom)

- Palčíkovci odprosia Kamenských

• dej je rámcovaný vianočným obdobím, epický čas hry je jeden rok

• Tajovský je aj autorom jednoaktoviek (drámy s 1 dejstvom), Matka, Hriech, Tma
• tragédia Smrť Ďurka Langsfelda (dramatizovanie udalostí z roku 1849, Juraj Langsfeld bol slovenský národovec, učiteľ, kazateľ, poručík slovenskej dobrovoľníckej armády, za svoje ideály bojoval až do smrti)