Slovenská medzivojnová próza

Slovenská medzivojnová próza

Spoločensko-historická situácia: koniec maďarizácie a útlaku, slovenčina = úradný jazyk, vznik nových škôl a inštitúcií (MS, UK, SND)

• pluralita tvorby, autori častejšie experimentujú

tematika: 1. svetová vojna, sociálne problémy, spomienková literatúra

Sociálno-psychologický realizmus

smer začínajúci v 20-tych rokoch 20.storočia nadväzuje na realizmus, ale obsahuje prvky expresionizmu

diela sa odohrávajú v dedinskom prostredí sociálna tematika a psychologizácia postáv JOZEF CÍGER HRONSKÝ

• v strede jeho tvorby stojí ČLOVEK

• často opisuje obyčajných slovenských ľudí, vracia sa k spomienkam na detstvo ---> niektoré diela sú silno autobiografické

• jeho tvorbu charakterizuje predovšetkým hľadanie zmyslu života a spôsobu komunikácie medzi ľuďmi

• veril v dobro človeka, dokázal stvárniť moderné problémy človeka (napr. deštrukcia vedomia pod vplyvom vojny)

• najvýznamnejším obdobím v Hronského tvorbe boli 30-te roky 20. storočia ---> odklon od klasického realizmu k realizmu so silnými expresionistickými prvkami

román Jozef Mak !!!

Trp, Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

• príbeh obyčajného dedinského človeka a jeho rodiny

• zobrazuje aj maďarizáciu, hospodársku krízu a emigráciu do Ameriky

• lyrizačné tendencie v opise prírody (napr. inovať je predzvesťou smrti)

• autorovi nešlo o zachytenie osudov na pozadí konkrétnych historických udalostí, zaujímal ho vnútorný život postáv, ich chápanie a preciťovanie okolitého sveta, prostredia, v ktorom narážajú na kruté podmienky, stíhajú ich tvrdé údery, ktoré zväčša len znášajú ---> postavy sú trpezlivé, pokorné, nezlomné a odolné

• v popredí sú najmä 3 postavy --> Makova milá Maruša, jeho neskoršia žena Jula a sám Jozef Mak

Jula = typická dedinská žena (dobrá, pracovitá, prirodzená múdrosť, tiché prijímanie úderov osudu)

• Maruša a Jula sú vyraznými protipólmi, Mak stratí obe ženy (Maruša sa utopí a Jula zomrie po narodení ich dieťaťa)

Jozef Mak = pozná od detstva utrpenie nemanželského dieťaťa a ťažkú robotu, pretrpel vojenčenie i väzenie

• Hronský chcel dielom osláviť morálne hodnoty a morálnu silu obyčajného človeka, ktorý takmer nikdy nekapituloval pod životnými údelmi, nepodliehal stresom, depresii, nešťastie ho iba upevňovalo

• hrdinovia sa medzi sebou rozprávajú zriedkavo, časté vnútorné monológy

Jozef Mak = symbol odovzdanosti osudu, nie však rezignovanosti (je to "človek milión", ktorý prijíma svoj osud)

útrapy, ktoré musí postava prekonať → je nemanželským dieťaťom, vyhorí mu rodná chalupa, zomrie mu biologický otec (drevorubač Gregor), povolanie na vojenčinu, smrť matky, zrada brata, premena Maruše, zatknutie v Komárne, väzenie, odcudzenie od July, Julina smrť

✔ Jozef sa narodí ako nemanželské dieťa a stará sa oňho nevlastný brat Ján, lebo matka musí veľa pracovať. Jano nemá Jozefa rád, bije ho a keďže chce matka zabrániť nezhodám, posiela Jozefa do hôr k pastierom. On sa však poháda s bačom kvôli peniazom, odíde a stane sa drevorubačom. Je pracovitý a ľudia si ho vážia. Postaví si dom, zaľúbi sa do Maruše, ale príde vojna a musí odísť na front. Dozvie sa, že Maruša sa vydala za Jána a žije s ním v dome, ktorý dal pre ňu postaviť. Vráti sa domov a ožení sa so škaredou, ale dobrou Julou, ktorú nemá rád. Jula mu porodí syna. Maruša stále Jozefa miluje a snaží sa ho zviesť. Jula o tom vie, ale nerobí nič, začína sa Jozefovi odcudzovať. Mak si uvedomuje Marušinu skazenosť (po ťažkej chorobe sa jej zmení povaha i výzor) a odmieta ju. Jedného dňa sa Maruša veľmi opije a utopí sa v kotli na zváranie bielizne. Jozef až pri Julinej smrteľnej posteli (po pôrode druhého dieťaťa) zistí, že ju má naozaj rád.

román Andreas Búr Majster

Andreas = výnimočný, pracovitý, ale málo skúsený a uzavretý človek, vyniká podmanivým až démonickým spevom

• do jednoduchého života hlavnej postavy zasiahne panský život, čo navodí prekážky a komplikácie

román Pisár Gráč ---> celý román sa vníma ako rozprávačský monológ, kritika označila dielo za "románový experiment"

Vyššie uvedené romány sa zvyknú považovať za trilógiu o troch stupňoch osamotenosti!

zbierka noviel Sedem sŕd ---> sedem príbehov na tému lásky, kde sú ženské postavy vystavené utrpeniu a samote

MILO URBAN

• predovšetkým autor noviel ---> Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom (novela založená na princípe diela Zločin a trest, hlavnú postavu ťaží svedomie po tom, ako zavraždí milenca svojej ženy, tak sa nakoniec sám udá)

román Živý bič !!!

• unanimistický román (= postavy fungujú ako jedna duša) z 1. svetovej vojny, hornooravská dedinka Ráztoky

• dej je často prerušovaný lyrickými opismi prírody a opismi prudkých duševných stavov postáv

• román s kolektívnym hrdinom (dedina je zobrazená ako jednoliaty celok)

• odsúdenie vojny je tiché ---> symbolizuje ho postava Ondrej Koreňa, ktorému vojna – bič – spôsobila hluchonemosť, je živým príkladom zverstva, utrpenia a ľudskej tragédie

• autorovým zámerom bolo vystihnúť vnútorný svet ľudí vo vojne

• autor neidealizuje dedinský ľud, ale ukazuje deliacu čiaru medzi ním a príslušníkmi panskej vrstvy

• zaujímavou postavou je stará Ilčíčka, ktorej syn bol odsúdený na trest smrti, pretože zabil muža, ktorý ho šikanoval ---> od synovej smrti ešte viac búrila ľudí v dedine proti pánom

- delí sa na 2 časti ---> Stratené ruky (názov symbolizuje ruky, ktoré chcú siať, ale chýbajú – na poli, pri práci a vo vzťahoch)

Adam Hlavaj (dezertér, ktorý sa snaží otvoriť ľuďom oči a pod jeho vplyvom sa dedina stavia na odpor)

✔ Dedinčania spočiatku nechápu, čo im prinesie vojna. Front bol ďaleko, polia a domy neboli zničené. Až keď sa domov vracia zmrzačený a nemý Ondrej Koreň, začínajú chápať. Hlavná dejová línia sa týka manželov Hlavajovcov. Adam je na vojne a Eva chce, aby sa vrátil domov. Ide poprosiť notára Okolického, aby vybavil návrat Adama domov. Notár je bez charakteru, zneužije Evu a tá otehotnie. Okolický jej pohrozí, že ak prezradí meno otca dieťaťa, už

nikdy Adama neuvidí. Dedinčania ju odsúdia, nik jej nepomôže okrem Ondreja a starej Ilčíčky (ktorej jediného syna odsúdili na smrť zastrelením). Po pôrode sa obáva, že sa Adam dozvie pravdu a utopí sa v rieke. Neskôr sa Adam vracia domov, utečie totiž z frontu. Teší sa na Evu a syna. Domov však nájde opustený. Chce sa dozvedieť, čo sa stalo a pravdu sa dozvedá od notárovho sluhu. Vojna sa pomaly končí, Adam chce pomstiť svoju ženu. Pod vplyvom burcovania zúfalej Ilčíčky, návratu Adama a neskôr ďalších vojakov z frontu sa dedinčania podujmú na kolektívnu pomstu voči pánom. Donútia Okolického, aby na mieste, kde umrela Eva uvažoval nad tým, aký je (dosky, ktorými ho podopreli vo vode padnú a Okolický sa utopí). Vyženú vojenskú posádku a Adam podpáli krčmu (pretože za mnohé zlo môže alkoholizmus).

Ornamentálna próza

• ornámentálnosť znamená ozdobnosť jazyka a štýlu, syntaktickú zložitosť

• znaky naturalizmu: mestské prostredie, expresívny jazyk

• pochmúrnosť: nešťastné postavy

• spája realizmus s modernými prvkami

JÁN HRUŠOVSKÝ

• motív dvojníka, dobro - zlo, erotika, smrť --> rovnako ako Gejza Vámoš

poviedka Dolorosa (princíp "nomen omen")

• rozpor medzi súkromným a cirkevným životom (túžba stať sa sväticou sa dostáva do konfliktu s prirodzenými pudmi)

• autor poukazuje na nezmyselnosť rehoľného života pre 20-ročné dievča (asketizmus je proti jej mladosti)

• text by sme mohli charakterizovať pojmom šialenosť --> dievča sa zaľúbi do Kristovho obrazu, ktorý na ňu na konci spadne

• proticirkevná poviedka (zvláštna morálka mníšok, stredoveké praktiky, vyháňanie Antikrista) román Muž s protézou
• rozkladný vplyv vojny na identitu osobnosti ako aj spoločnosti

• hlavná postava, Maximilian, neschopná citov vyhlasuje, že namiesto srdca má protézu, ženy ho vyciciavajú, nahovára si, že zlo, ktoré koná, spôsobuje jeho druhé „ja“

GEJZA VÁMOŠ

• čudácke, bizarné, psychopatické postavy ako samovrah, šialenec, hypochonder román Odlomená haluz
• odlomená haluz symbolizuje človeka žijúceho na hranici kresťanstva a židovstva

• nezmyselné kastovníctvo, uzatváranie sa pred rasovo, či nábožensky odlišnými ľuďmi novela Editino očko

- hlavným hrdinom nie je Editka, ale jej brat, ktorý prežíva úraz horšie ako ona (paradoxne je Editka po nehode veselšia

ako pred ňou)

1. línia --> autor si všíma sestru, jej vlastnosti, nadľahčene opisuje situáciu, keď Edite vypichne spolužiačka oko, priebeh liečenia opisuje odborne, pretože je lekár = opis reality

1. línia --> dozvedáme sa o vnútornom svete autora prostredníctvom monológu, ktorý smeruje k Edite, jeho vnútorný svet je pesimistický, kritizuje spoločnosť, chce ujsť do Afriky, ktorá nie je pretechnizovaná = opis pocitov a myšlienok