Obraz dediny v realistickej poviedke a v románe, slohové postupy

Obraz dediny v realistickej poviedke a v románe, slohové postupy

Slovenská realistická literatúra ohlasuje svoj príchod v literárnom almanachu Napred, ktorý v roku 1871 zostavili Pavol Országh Hviezdoslav a Koloman Banšell v Prešove. Nestretol sa s pozitívnu odozvou medzi predstaviteľmi staršej, romantickej generácie, no verejnosť nový smer prijala. Spisovatelia poukazovali na zlú situáciu na Slovensku, snažili sa o zmenu, o zlepšenie životnej úrovne. Ich názory sa však vo všetkom nezhodovali, preto sa slovenský realizmus člení na dve fázy – na opisný a kritický. 

1. vlna opisný realizmus - (1875 – 1900) je ešte zameraná na problematiku upadajúceho

odnárodneného zemianstva (najnižšej šľachty) a národnostného 

útlaku. Ústrednou otázkou diel je, či sa zemianstvo môže, resp.

má postaviť na čelo národnooslobodzovacieho hnutia.

- predstavitelia: S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, T. Vansová,
E. M. Šoltésová, M. Kukučín

• poézia → sylabotonický veršový systém, lyrické cykly a lyrickoepické skladby
• próza → všetky žánre (krátke i dlhé), vrcholom tvorby je román
• dráma → najmenej rozvinutá
• témy → zobrazenie a kritika neduhov zemianstva, ľud a dedinu ako také nekritizovali
• jazyk → hovorový (propagácia slovenčiny)

1. vlna kritický realizmus - (1900 – 1918) opúšťa problematiku zemianstva, končí
   s poetizovaním a idealizáciou Slovákov. Namiesto toho

nastupuje kritický pohľad na spoločnosť a obyčajného,

chudobného človeka.

- predstavitelia: B. S. Timrava, J. G. Tajovský,

• poézia → ustupuje, zjednodušuje sa jazykovo-gramatická zložka básní
• próza → analýza psychiky a sociálnej situácie obyčajného človeka, bez príkrasu
• dráma → zo skutočného života (ľudová reč, realistické postavy a konflikt)
• témy → život najnižších ľudových vrstiev, rozpad patriarchálnej rodiny

Znaky slovenskej realistickej poviedky

• realisticky (bez príkrasu) a umelecky stvárňuje jednotlivé udalosti zo života človeka
• vystupuje v nej malé množstvo postáv, do deja vstupujú vyformované, nevyvíjajú sa, a o ich živote pred opísanou udalosťou sa autor zmieňuje iba akoby mimochodom, v digresiách
• témy sú z najrozličnejších oblastí života
• z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka v slovenskej literatúre pokladá za voľnejší útvar než novela
• slovenská dedina a život v nej sa odrazili v mnohých dielach slovenskej literatúry – mnohí autori načreli do hlbokej studnice života chudobného človeka či dedinskej inteligencie, odsúdili život a konanie chamtivých sedliakov
• no až realizmus (Kukučín, Tajovský, Timrava) odkryli pravú tvár slovenskej dediny, dokázali kriticky poukázať na vtedajšiu biedu, nešťastie, pokorovanú ľudskú dušu, odsúdiť maďarizáciu, zobrazili postavenie inteligencie v národnom živote, poukázali na príčiny vysťahovalectva a vojny

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ (1874 – 1940) sa narodil v Tajove pri Banskej Bystrici ako desiate dieťa, najväčší vplyv na jeho výchovu mal starý otec. Vyštudoval učiteľstvo (Kláštor pod Znievom). Bojoval v prvej svetovej vojne, prešiel však do ruského zajatia a vstúpil do československých légií. Po vojne žil a tvoril v Bratislave. V roku 1939 sa spolu s Jankom Jesenským zastal spoločného štátu Čechov a Slovákov.

MACO MLIEČ

je kriticko-realistická poviedka opisujúca život pracovitého a zároveň príliš skromného človeka s odpudivým vzhľadom (kontrast).

Námet: gazdovstvo v slovenskej dedine v 19. storočí

Téma: život Maca Mlieča (iba výsek – od 18. roku po smrť)

Postavy:

• Maco Mlieč - je už prezývaný 40 rokov Mliečnikom ( hlinený hrniec na mlieko) možno preto, lebo bol nahluchlý, alebo preto lebo bol krátky, bez krku. 
• gazda - zneužíva Maca Mlieča

Kompozícia:
vonkajšia:  realistická poviedka napísaná neviazanou prozaickou rečou.

vnútorná: podľa sujetovej krivky.

1. rozprávač – autor – sa „náhodou“ stretáva s hlavnou postavou

Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásaval kravy a pýtal sa odkedy pracuje. Poradí mu aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne každý rok vyplácal. Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera.

1. retrospektívna biografia hlavného hrdinu -. Od detstva pozná len robotu. Od osemnástich rokov pracuje u gazdu. Už veľa rokov pracuje len za stravu, nejaké kúsky odevu, kalíšok pálenky a tabak. Nemá ani vlastnú izbu, spí so statkom. Žije sám u gazdu v maštali, robí všetky možné roboty. Vyzerá veľmi zanedbane, je špinavý. Nemá podmienky na to, aby kultúrnejšie vyzeral, ale ani záujem. Neoženil sa, lebo ho žiadna dievka nechcela, na ženy zanevrel. Poctivo robí svoju robotu, často i navyše. Nemá pocit, že ho gazda zdiera, naopak, myslí si, že s ním má veľa výdavkov. Nepozná cenu peňazí, lebo ich nepotrebuje.
2. V jeseni začal Maco polihovať, nesťažoval sa nikomu, gazda žartom prehodil, že je to už pred smrťou, ale nezaujímal sa, čo mu je. Paholci sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať.
3. Gazda urobí vyúčtovanie, samozrejme, len za jeden rok. Maco nechce aby mu vyplatil peniaze. Prosí gazdu aby mu za ne vystrojil riadny pohreb. Gazda začal Macovi smrť vyhovárať, akoby sa jej bol sám bál. Maco sa odoberie od gazdu, poďakuje mu, že ho choval a šatil, bozká mu ruku. V gazdovi sa ozve svedomie, no nič už spraviť nestihne.
4. Na nasledujúci deň je Maco mŕtvy a gazda mu vystrojí pekný pohreb, čo sa páči ľuďom v dedine, no služobníctvo vie, že pohreb „mal z čoho“ zaplatiť.

Idea: Poviedka kritizuje zdieranie pracujúceho, navyše fyzicky i psychicky postihnutého človeka, ktorý sa sám nedokáže brániť. Snaží sa v čitateľovi vyvolať súcit. Príbehy sú obohatené tragickou vyplývajúcou z prenajímania človeka ako pracovnej sily.

MARTIN KUKUČÍN – DOM V STRÁNI

Námet: prostredie Dalmácie na chorvátskom ostrove Brač v 19. storočí, ktoré sa podobá slovenskej dedine. Časové rozpätie predstavuje obdobie od jari do jari

Téma:  láska mladých ľudí z rozdielnych spoločenských vrstiev a zároveň život rúznych spoločenských vrstiev v jednej dedine

Postavy:

sedliacka rodina Mateho Beraca – težaci: Mate, Jera, Ivan, Matija, Katica.

Mate Berac: - hrdý sedliak, spravodlivý, pracovitý, rozumný a uznávaný
- kúpil polia a nasadil vinice

- jeho filozofiou je, že človek má žiť v takej vrstve, v akej sa narodil

Katica Beracová: - Mateho dcéra, otca považuje za staromódneho
- slúžka, no chce byť paňou; chce si vziať Nika aby postúpila do

vyššej spoločnosti – do vzťahu ide pre zisk

zemianska rodina Anzuly Dubčicovej – šori: Anzula, Luka (zosnulý), Nikoleto (zvaný Niko)
Anzula Dubčicová: - pochádza z bohatej rodiny a vzala si težaka, manžel jej zomrel

- prísna a spravodlivá hlava rodiny, uznáva moc vzdelania
- Mateho si váži a uznáva jeho názory

Niko Dubčic: - syn šori Anzuly, mladý, švárny, prelietavý
- zaľúbi sa do Katice, do vzťahu ide s láskou a nemyslí na to, že je 

z nižšej vrstvy ako on

Zandome – predstaviteľ buržoázie
- Nikov priateľ, ktorému ide len o zisk. Je to prelietavý obchodník bez národného

cítenia, no vyzná sa vo vzťahoch 

Dorica Zorkovičová – mladá, krásna a vzdelaná Nikova priateľka z detstva, vychovávaná
v kláštore

Kompozícia: vonkajšia: román, 18 kapitol

vnútorná: podľa sujetovej krivky.

1. láska medzi Nikom a Katicou
2. Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k sedliactvu. Rodičia z oboch strán s týmto vzťahom nesúhlasia
3. Niko pochybuje o Katicinej láske, začína si uvedomovať zištnosť vzťahu z jej strany
4. Niko sa s Katicou rozchádza, Katica si vezme Pašku – zo svojej vrstvy a Niko si vezme Doricu – tiež zo svojej vrstvy → Mateho filozofia sa naplnila
5. Mate Berac umiera

Autor sa stotožňuje s Matem Beracom a idealizuje ho. Sympatizuje s težakmi, buržoázia mu nie je sympatická.

Idea: Autor poukazuje na počiatky rozpadu patriarchálneho spôsobu života. Statkárstvo splýva s podnikateľskou buržoáziou.

GRAMATICKÁ ČASŤ: SLOHOVÉ POSTUPY

SLOHOVÉ POSTUPY A ÚTVARY

slohový postup → spôsob, akým je text vytvorený, aké prostriedky používa, na čo zameriava svoju pozornosť (napr. na príbeh, vlastnosti, informáciu, súvislosti medzi javmi a pod.)

· rozprávací slohový postup

· opisný slohový postup

· informačný slohový postup

· výkladový slohový postup

ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP

-má vyrozprávať jedinečnú udalosť, príbeh v nejakej časovej postupnosti, využíva slovesá

OPISNÝ SLOHOVÝ POSTUP

-má zachytiť vlastnosti predmetu, osoby, využíva prídavné mená

INFORMAČNÝ SLOHOVÝ POSTUP

-uvádza fakty, údaje, informácie, odpovedá na otázky čo, kde, kedy, ako
-často využíva číslovky, vlastné mená

VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP

-sleduje vzťahy, súvislosti, vysvetľuje príčiny a následky